Záujem o účasť v komunálnych voľbách je najvyššia u obyvateľov od 55-64 rokov

Reklama

 

 

Agentúra FOCUS uskutočnila začiatkom októbra prieskum verejnej mienky na vzorke 1033 osôb, ktorá reprezentovala populáciu Slovenska nad 18 rokov, kde sa pýtali na účasť v nastávajúcich komunálnych voľbách a na spokojnosť s činnosťou volených predstaviteľov miestnej samosprávy.

[singlepic id=6900 w=320 h=240 float=left]Podľa prieskumu len približne 3 z 10 obyvateľov – 28,6% – sú jednoznačne (na 100%) rozhodnutí zúčastniť sa nastávajúcich komunálnych volieb. Vyššiu mieru pravdepodobnosti (80% alebo 90%-ná pravdepodobnosť účasti) deklaruje ďalšia necelá štvrtina respondentov – 23,9%. Na základe predchádzajúcich skúseností agentúry FOCUS pri odhadovaní účasti na voľbách sa dáočakávať, že reálna účasť v komunálnych voľbách sa bude v celoslovenskom priemere pohybovať okolo hranice 50%. Výsledky tiež naznačujú, že vyššia účasť sa dá očakávať v menších sídlach do 5 tisíc obyvateľov, kde v priemere môže dosiahnuť, prípadne presiahnuť hranicu 60%. Vo všeobecnosti však platí konštatovanie, že čím väčšie sídlo, tým nižšia percentuálna účasť. V najväčších slovenských mestách sa teda môže stať, že účasť sa bude pohybovať len na úrovni 30%.

Reklama

 

Z hľadiska krajského členenia sa zatiaľ ukazuje najnižšia účasť v Bratislavskom kraji. Naopak nadpriemerný záujem o účasť v komunálnych voľbách sme zaznamenali v Žilinskom kraji. Záujem o účasť v komunálnych voľbách tiež stúpa s vekom – najnižšia je v kategórii respondentov 18-24 ročných a naopak najvyššia v kategórii respondentov vo veku 55-64 rokov, potom opäť klesá. Pravdepodobnosť účasti stúpa aj so vzdelaním. Z hľadiska straníckych sympatií deklarujú najvyššiu mieru potenciálnej účasti v komunálnych voľbách voliči SMK a MOST-HÍD. Naopak najnižšia účasť sa zatiaľ ukazuje medzi voličmi SaS.

SPOKOJNOSŤ S ČINNOSŤOU MIESTNEJ SAMOSPRÁVY

Reklama

 

 

 

 

 

Anketári agentúry Focus sa tiež pýtali respondentov na ich spokojnosť s činnosťou miestnej samosprávy – teda poslancov a starostu/ primátora v ich obci respektíve meste v uplynulých 4 rokoch. Spokojnosť, či už celkovú alebo prevažujúcu, vyjadrila tretina z oslovených respondentov (33,1%), čo je rovnako ako pred štyrmi rokmi. Naopak, nespokojnosť, či u celkovú alebo prevažujúcu, deklarovala taktiež tretina obyvateľov (33,6%), čo je v porovnaní s rokom 2006 nárast o 9 percentuálnych bodov. Zostávajúca necelá tretina respondentov (30,2%) vyjadrila ambivalentné hodnotenie spokojnosti, keď uviedli, že sú zároveň aj spokojní, aj nespokojní. V prípade tejto kategórie respondentov došlo v porovnaní s rokom 2006 k poklesu o 8 percentuálnych bodov. Celkovo možno teda povedať, že hodnotenie spokojnosti s činnosťou miestnej samosprávy je v porovnaní s rokom 2006 horšie. Spokojnosť s pôsobením poslancov a starostu/ primátora častejšie pritom vyjadrujú respondenti z menších sídiel (do 2 tisíc obyvateľov) a tiež respondenti bývajúci v Žilinskom a Prešovskom kraji. Z hľadiska straníckych sympatií nájdeme vyšší podiel spokojných obyvateľov medzi potenciálnymi voličmi KDH, SMERu, SNS a ĽS-HZDS. Naopak nadpriemernú nespokojnosť s prácou starostu/ primátora a poslancov miestneho zastupiteľstva častejšie deklarujú respondenti z obcí s 2-5 tisíc obyvateľmi a miest s 5-20 tisíc obyvateľmi a respondenti žijúci v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Z hľadiska straníckych sympatií nájdeme vyšší podiel nespokojných obyvateľov medzi potenciálnymi voličmi SDKÚ-DS a SMK, ako aj menších mimoparlamentných strán a medzi nevoličmi.

Zdroj: www.focus-research.sk