Po Piešťanoch mohli jazdiť električky

Reklama

 

 

 

V Českej republike sú tieto systémy rozšírenejšie, kde okrem najväčších českých miest ich môžeme vidieť aj v menších mestách, ako napríklad v Liberci a Jablonci nad Nisou, v Moste a Litvínove. Okrem mestských dráh sa s električkami často stretneme na miestach, kde je výrazný turistický potenciál, či v kúpeľných mestách. Ako príklad poznáme električky v Tatrách alebo električku v Trenčianskych Tepliciach. Električky sa budovali hlavne v prvej polovici minulého storočia. Teraz je ich budovanie skôr unikátne, väčšinou ide o predĺženie súčasných jestvujúcich systémov.

Hlavné pozitíva električkovej dopravy sú hromadná preprava, ekológia, eliminácia dopravných zápch. Električky prinesú zníženie individuálneho automotorizmu v centrách miest, v turistických centrách, v kúpeľoch a tým aj zníženie emisii, hluku, premávky.

Reklama

 

Ako je to s električkou v Piešťanoch?

Každý kto pozná Piešťany vie, že železničná stanica sa nachádza na okraji západnej časti mesta. Kúpele sú pri Váhu na východnom okraji mesta. V minulosti najväčší prílev turistov a kúpeľných hostí bol práve prostredníctvom železnice, ktorá tu bola už od druhej polovice 19. storočia. Zamýšľali sa naši predkovia spojiť železničnú stanicu s kúpeľmi ako je to napríklad v už spomínaných Trenčianskych Tepliciach? Alebo by prijalo dnes mesto systém električkovej dopravy, ktorý by bol nosný dopravný systém mesta?

To v akom rozsahu by bol električkový systém v Piešťanoch dnes, keby sa pred vyše sto rokmi začala budovať mestská dráha, sa už nedozvieme. Z dokumentu objaveného Jozefom Gulíkom v budapeštianskych archívoch, však vieme zistiť iné zaujímavé skutočnosti. Električka mala byť súčasťou Piešťan, čo nám potvrdzuje dokument zachovaný z čias Uhorska.

Reklama

 

 

 

 

Dokument z r. 1908, ktorý hovorí o rozhodnutí stavby dráhy v Piešťanoch

Dokument z roku 1908 hovorí o rozhodnutí, ktorým dal maďarský kráľovský minister obchodu povolenie na stavbu úzkorozchodnej mestskej železnice s elektrickým pohonom, prípadne motorovým. Toto povolenie bolo udelené podnikateľovi, obyvateľovi Piešťan – Lászlóvi Uherekovi.

Na základe dokumentu vieme povedať, že plánovaná dráha mala viesť zo železničnej stanice, po súčasnej Staničnej ulici, odkiaľ ďalej mala prejsť na Teplickú ulicu, ktorá sa v tej dobe volala Erzsébet út. Na konci Teplickej ulice, na Námestí slobody mala byť križovatka, kde jedna vetva mala ísť smerom k evanjelickému kostolu a druhá smerom na Winterovu ulicu. Tam sa mala dráha stočiť smerom k nemocnici. V tej dobe Ferencz József út. Od nemocnice mala dráha pokračovať  po vtedajšom Királysor smerom na Grand hotel Rónay (hotel Slovan). Konečná mestskej dráhy mala byť v kúpeľoch.

Môžeme sa len domnievať , že výstavba sa neuskutočnila, pretože sa nenašiel dostatok finančných prostriedkov, alebo boli dôvody úplne iné.

Mapa centra mesta ( Uhrovy cestovní průvodce – Lázne Píšťany, Nakladatel Josef Uher, Praha 1924) a v nej zvýraznená trasa, kadiaľ mala podľa zámeru z roku 1908 viesť mestská dráha.

Autor: Bystrík Strečanský Ilustr. foto: Txapulín