Janka Eliášová: „Svoje výrobky radšej darujem známemu ako predám neznámemu.“

Reklama

 

 

Vyštudovaná právnička Jana Eliášová od detstva rada tvorila. Navštevovala výtvarný krúžok, ktorý viedol akademický maliar Ctibor Krčmár. Ten deti podporoval v tom, aby sa vyjadrovali čo najslobodnejšie, a tak ako to cítia. Možno aj tieto podnety v nej vyvolali túžbu vytvárať niečo, čo sa nedalo bežne kúpiť. Dnes sa vo svojom voľnom čase s radosťou venuje patchworku a šitiu bábok a bábik.

[singlepic id=10707 w=320 h=240 float=left]Venujete sa patchworku a šitiu bábik, ako ste sa dostali k týmto záľubám?

Reklama

 

Už ako mamina som vymýšľala oblečenie pre deti, zdobila ho rôznymi aplikáciami. Neskôr som šila pre vnúčatá, ale už nie oblečenie, lebo toho je v obchodoch dnes už dostatok, ale užitočné drobnosti, opierky za váľandy ozdobené zvieratkami, vankúše s postavičkami z ich obľúbených rozprávok a podobne.

Ako dlho sa venujte patchworku?

Reklama

 

 

 

 

 

Keď som pred štyrmi rokmi odišla do starobného dôchodku, priateľka ma zoznámila so skupinou žien, ktoré sa venovali patchworku. Vlastne som sa oň dovtedy ani veľmi nezaujímala. Iba občas som si niečo obzerala vo výklade pod kolonádou.

[singlepic id=10711 w=320 h=240 float=right]Ak môžeme hovoriť najskôr o patchworku, tak by ma zaujímalo, čo všetko patchworkom ozdobujete prípadne, čo z neho vytvárate?

Prvú patchworkovú deku som ušila pre mladých rodinných priateľov ako svadobný dar. Inšpirovala som sa obrázkom na internete, urobila som si návrh, prepočítala rozmery na dvojposteľ a trvalo mi asi tri týždne, kým som ju dokončila. Darček potešil a mňa úspech veľmi povzbudil

Pracujete podľa vlastnej fantázie, alebo tvoríte výrobky výlučne na zákazku?

[singlepic id=10699 w=320 h=240 float=left]Nerada robím niečo podľa predstáv iných, to by ma ani nebavilo. Vymyslela som napríklad dečku pre bábätko, vnúčika Tiborka našej rodinnej priateľky a k nej hračku zajačika, s ktorým dodnes Tiborko spáva. Z toho mám radosť.

Koľko Vám trvá príprava jedného výrobku, konkrétne napríklad prehozu na posteľ?

Najdlhšie mi vždy trvá príprava. Vymyslieť vzor, farebné kombinácie, veľkosť. Neviem odhadnúť, koľko času mi to konkrétne zaberie, lebo niekedy mám v hlave viac plánov či návrhov, z ktorých prvý realizujem ten, ktorý práve „dozrel“.

Inšpirujete sa módnymi magazínmi, internetom alebo len sama sebou?

[singlepic id=10701 w=320 h=240 float=right]Samozrejme, nie som výtvarníčka a nie všetko čo urobím sú moje vlastné originály. Používam akékoľvek inšpirácie, staré časopisy, internet, pekný motív, ktorý použili priateľky z klubu, ale nikdy presne vzory nekopírujem.

Ako dlho sa venujete šitiu bábok a bábik?

Ušila som už veľa bábik, ktoré som rozdala deťom väčším či menším, dievčatkám aj chlapcom. Možno aj preto, že mám peknú spomienku z detstva. Ako štrnásťročnej slečne mi v jedno príjemné popoludnie mama ušila handrovú bábiku. Presne si pamätám, ako robila bábike kučeravé vlasy z vlny. Mala som z nej obrovskú radosť.

Z akých materiálov bábiky alebo bábky vytvárate?

Bábiky robím iba z textilu. Pred Vianocami ma ale napríklad pochytila túžba vytvoriť vnúčatám bábkové divadlo. Veľmi som nevedela aké, ale priateľka z klubu mala výbornú staršiu knihu o tvorbe maňušiek. Tak som naplno využila tieto strihy aj predlohy pre bábky. Iba niektoré mali iné šaty, vlasy a niektoré drobnosti. Oponu divadielka som urobila podľa starej Burdy, ale aj tu som trochu pozmenila obrázky. Mačku som predsa musela urobiť takú, akú máme doma. Je teda čierna s menom Hermína.

Ako prebieha výroba takej bábiky?

[singlepic id=10703 w=320 h=240 float=right]Pre mňa je určujúca hlavička bábiky alebo bábky a jej výraz. Má byť milá, aby bola pre deti príjemná a výraz tváre má byť taký, aby dieťa samé mohlo k nemu v každej hernej situácii, pripísať emócie, ktoré práve bábika má mať. Preto sa moje bábiky trochu smejú aj nesmejú.

Pre koho sú Vaše hračky určené?

Bábiky a bábky sú pre moje vnúčatá, deti, prípadne vnúčatá mojich priateliek, rodinných priateľov, respektívne pre všetkých, o ktorých viem, že sa im budú páčiť, a že ocenia čaro ručnej práce a výrobku, ktorý nikde nekúpia.

Je pre Vás táto práca len záľubou alebo aj zamestnaním?

Tvorím len pre záľubu, aj keď výnimočne na výstavách patchworkového klubu sem-tam nejaký výrobok predám . Nerada sa ale takto so svojou tvorbou lúčim – nemám spätnú väzbu v tom, či sa moja práca naozaj páčila. Radšej darujem niečo známemu ako predám neznámemu.

Kde môžeme Vaše výrobky vidieť?

[singlepic id=10690 w=320 h=240 float=right]Rada sa pochválim tým, čo som urobila. Najčastejšie priateľkám v Klube patchworku Piešťany. Ten funguje pri Hotelovej akadémii Ľ. Wintera v Piešťanoch, ktorá nám poskytla možnosť raz mesačne sa stretnúť v jej priestoroch, a tiež možnosť v rámci každoročnej prezentácie jej študentov na Gastro dňoch vystaviť v jednej triede aj naše práce. Dlhšie trvajúcu výstavu sme mali na jeseň aj v kúpeľoch, v priestoroch Kongresového centra. Trochu nás mrzí, že sa k nám mesto zachovalo macošsky, lebo klub pôvodne fungoval pri MsKS a výstavy boli v kine Fontána. Dnes už to tak nie je a je to škoda. V lete som bola na dovolenke v Oslo a to je na svoje „patchworkárky“ hrdé. Ich veľký obraz mesta, krajiny v jeho okolí a tradičných športov v jeho okolí, zdobí predsálie veľkej haly svetoznámej mestskej radnice, kde sa udeľuje Nobelova cena mieru. Našu krásnu deku na stenu, s motívom z Piešťan, nemáme kde umiestniť. A to by sme možno urobili ďalšiu, napríklad s motívmi hradov Slovenska.

[nggallery id=524]

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: Marián Eliáš a Tomáš Hudcovič