P. Hermely: Viem, ako sa cíti bielizeň v práčke po polhodinovom režime

Reklama

 

 

 

Sympatický mladý športovec Peter Hermely sa venuje na slovenské pomery veľmi netradičnému športu – surfingu. Tvrdí: „Je to o čase strávenom na doske vo vode, sledovaní vĺn a samozrejme, o tom chillovom živote na pláží.“ Vonku máme síce ešte zimu, avšak práve preto vám prinášame na zohriatie príjemnú atmosféru leta v tomto rozhovore.

Ako sa môže človek zoznámiť s týmto športom u nás?

Reklama

 

[singlepic id=9827 w=320 h=240 float=left]V našich zemepisných šírkach je tento šport nedostupný. Surfovať sa dá len na väčších vlnách v oceáne alebo v mori. Na svete sa dajú nájsť i úseky riek, ktorých dno je natoľko členité, že vytvára stálu vlnu. Jej napodobeninou sú umelé vlny v niektorých aquaparkoch vo svete. Najbližší je v Budapešti. Na Slovensku sú vyznávači tohto krásneho športu, ktorí sa ho rozhodli sprístupniť aj ostatným vnútrozemským smrteľníkom. Každoročne sa organizujú výjazdy za vlnami, ba dokonca aj Česko-slovenské majstrovstvá v surfingu vo Francúzsku pri Atlantiku. Všetko je dostupné pre každého nováčika či pokročilejšieho. Samozrejme, stačí si len zaplatiť.

Je rozdiel v surfovaní na umelých a na vlnách v oceáne?

Reklama

 

 

 

 

Osobne som na umelých vlnách nesurfoval. Ako sa však dá odpozerať z videí, pri umelých vlnách odpadá najnáročnejšia časť surfovania – pádlovanie. Stačí sa hodiť do prúdu vody a ustáť to. Verím tomu, že umelé nemôžu nahradiť reálne vlny a samotný pocit zo surfovania. Komplex pocitov spojenia človeka s nespútaným prírodným živlom. Na mori je každá vlna iná. Musíte vedieť čítať hladinu, vlny a vietor. Rozdiel vidím v tom, že v aquaparku prichádza človek o konfrontáciu s prírodou, ktorá je nevyspytateľná. Neviem či to pre začiatočníkov nebude ťažké. Od začiatku, ako pri všetkom, aj tu potrebujete takmer ideálne podmienky, napríklad malú rýchlosť, čo na mori mať môžete, ale v umelej vlne nie.

Koľko trvá kým sa človek naučí surfovať? Vyžaduje si to špeciálnu prípravu?

[singlepic id=9828 w=320 h=240 float=right]Surfing má svoje špecifiká týkajúce sa pohybu, prostredia a využívaného náčinia. Všetko treba zohľadniť pri tréningu. Podľa mojich skúseností sa človek dokáže naučiť surfovať za 6 mesiacov kontinuálneho tréningu. Ten musí mať svoju postupnosť. Začína sa na väčších doskách a časom sa môžete prepracovať k malému surfu, tzv. shortboard. Potom je potrebný ďalší čas na dosiahnutie určitého majstrovstva. Najlepšou školou surfu sú hodiny strávené vo vode, aj keď len presedené na doske, čo nie je také jednoduché ako sa zdá. Človek sa veľa naučí i sledovaním skúsenejších jazdcov. Moje osobné úspechy prišli až po dvoch mesiacoch nepretržitého skúšania. Na surfe som strávil 3-4 dni do týždňa po 2 hodiny (voda mala 12oC). Že som vo vode už dve hodiny mi naznačili odmŕzajúce malíčky na rukách. Takéto podmienky si vyžadujú naozaj veľké odhodlanie. Do Španielska som šiel s jasnými cieľmi. Surfovať a naučiť sa jazyk. Z domu som si do batožiny pribalil neoprén (3mm) a na odporúčanie domácich si kúpil aj neoprénove topánky, vďaka ktorým som sa nemusel zaoberať zimou na chodidlách, ale sústrediť sa na surfovanie. Ako sa vraví: „Keď ho miluješ, nie je čo riešiť,“ nájdeš si k nemu cestu.

Mnoho ľudí hovorí, že jazda na surfe sa dá prirovnať k jazde na snowboarde v čistom prašane. Je to pravda?

Sú to príbuzné športy, ale len pocitom plávajúceho pohybu v prašane. Technikou by som ich až natoľko neprirovnával.

Ako si sa k surfingu dostal ty?

[singlepic id=9829 w=320 h=240 float=left]Študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu. V treťom ročníku som sa na surf postavil prvýkrát. Bolo to na surf tripe organizovanom zaujímavým párom. On bol Kanaďan, ona Slovenka. Nechali na fakulte niekoľko letákov. Pred prázdninami som si jeden odložil a popri rozmýšľaní nad dovolenkou mi padol úplne vhod. V septembri som vycestoval za niečím úplne novým. Na 10 dní som si zaplatil nový život, útek z reality, absolútne noví neznámi ľudia. Išli sme dva dni tam a dva späť. V mikrobuse sme cestovali desiati. Za 6 dní čistého surfovania to určite stálo. Z vody som vychádzal len vtedy, keď som bol hladný alebo som nevládal. O rok som sa dostal do Španielska, do mesta La Coruna na severozápade krajiny, hneď pri oceáne. Bol som na výmennom študijnom pobyte od februára do júna. Koncom februára som si kúpil prvý surf za 250€ so všetkým potrebným (grip, vosk, skrutkovač, plutvičky, istiace lanko, vak na cestovanie). Bola to ideálna doska na začiatok 7´2“ (220cm dlhá), epoxy materiál odolný voči nárazom. Po návrate zo Španielska som surfoval až tento rok, koncom augusta. Opäť to bolo na surf tripe v Biarritz, no tento raz 40 ľudí v jednom autobuse.

Kde trénuješ, keďže na Slovensku nie sú pre tento šport podmienky?

[singlepic id=9832 w=320 h=240 float=right]Netrénujem. Je to pre mňa, bohužiaľ, len spríjemnenie si prázdnin, pretože na cestovanie za vlnami nemám peniaze. Ten kto má aj na Slovensku dosku, môže ju oprášiť v lete na niektorom z troch vodných vlekov. Zamieša sa medzi vodnolyžiarov, wakeboardistov a wakeskaterov. Ja osobne nemám surf. Ten čo som mal v Španielsku som deň pred odletom predal za rovnakú cenu. Mám wakeskate, takže si v lete užívam na ňom, keď nemám možnosť surfovať. Budúci rok sa chystám zorganizovať vlastný surf trip.

Si členom nejakého klubu?

Myslím, že na Slovensku športový klub zameraný na surfovanie neexistuje. Bolo by to asi zbytočné. Sú však komunity, ktoré sa tomuto športu venujú a organizujú výlety [singlepic id=9831 w=320 h=240 float=left]zamerané na surfing a životný štýl s ním spojený. Aj títo ľudia majú svoj život, prácu a surf je len rekreačnou aktivitou. Som členom snowboardového klubu v Handlovej, kde pôsobím ako tréner.

Poznáš nejakých svetových surferov?

Najznámejším je zároveň aj historicky najúspešnejší surfer, 10 násobný majster sveta Kelly Slater. Posledný titul získal tento rok a to má už 38 rokov. Prvý titul vyhral v roku 1992, čo bol zároveň jeho prvý rok medzi profesionálmi. Samozrejme sú aj ďalší skvelí jazdci: Mike Fening (29 r., 2x svetový šampión, 2007, 2009) a Andy Irons (32 r., 3x svetový šampión, 2002, 2004). Andy nedávno (2. 11. 2010) zomrel na nejaký druh tropickej teploty (Dengue Fever). Jeho telo našli v hotelovej izbe v Dallase. Rovnako vynikajúcim jazdcom je aj mladý Jordy Smith (22 r.).

Súčasne ako sme počas týždňa v mestečku Biarritz vo Francúzsku surfovali sa tam zároveň organizoval i pretek. Usporiadaný bol na podnet Kelly Slatera pod názvom “ Kelly Slater experiment“. Vymyslel nové bodovanie súťaží a chcel ho otestovať. Pre mňa bolo vidieť Kellyho naživo veľkým zážitkom.

Spája sa ti s týmto športom príhoda, na ktorú rád/nerád spomínaš?

Ako sa vraví, čo ťa nezabije, to ťa posilní. V tomto športe sa mi to stopercentne potvrdilo.

V La Coruni sú dobré vlny od januára do apríla. Ja som tam začal surfovať koncom februára. Stalo sa, že v niektoré dni neboli žiadne vlny, bolo úplne „plató“. No napriek [singlepic id=9830 w=320 h=240 float=right]tomu som šiel s kamarátmi aspoň pádlovať. Navliekli sme sa do tesných neoprénov a vyrazili do 12oC vody trénovať. Pokiaľ vo vode nevládzete pádlovať dlhší čas, nepodarí sa vám chytiť vlnu. Ako vravia pro surferi je to  90% pádlovania a len 10% jazdenia. Z toho vyplýva, že je to fyzicky i psychicky veľmi náročný šport. Keď som sa snažil dostať na line up (miesto kde sa chytajú vlny), prešli cezo mňa tri veľké vlny, čo mi spôsobilo takú bolesť, ako keď si pustíte v sprche rovno na hlavu odtečenú studenú vodu. Vtedy som si povedal, už nechcem, ale zaťal som sa a vedel som, že to zvládnem a opäť si užijem dve nádherné sekundy na vlne. Je rozdiel, keď sa vytvorí dvojmetrová vlna na plytkej pláži, ako na pláži s hlbokým dnom. Na hlbokej je to oveľa väčšia masa vody, čo sa dvíha do vzduchu. Túto skúsenosť som nadobudol, keď som bol surfovať na mestskej pláži neďaleko môjho bytu v La Coruni. Bol to tretí týždeň mojich skúseností. Doma som sa obliekol do neoprénu a po piatich minútach chôdze cez mesto a po nábreží som bol na mieste. Tvorili sa veľké vlny. Na piesku som cítil ich silu. Už vstup do tejto jamy levovej bol nebezpečný. Na breh dopadali asi metrové vlny. Musel som vystihnúť moment, keď vlna dopadla a začala stekať späť do oceánu. Tu som pocítil rozdiel medzi oceánom a morom. Je to sto a jedno. Ako tak bezpečne som sa dostal na vodu. Tu začalo peklo. Do takýchto vĺn by nešiel ani skúsený surfer. Mladícka nerozvážnosť. Z piesku to vyzeralo zdolateľné, ale vo vode to bolo už iné. Asi po pol hodine seriózneho trápenia som usúdil, že to nepôjde a ide o život. Nechytil som ani jednu vlnu. Boli [singlepic id=9833 w=320 h=240 float=left]strašne rýchle a agresívne, valila sa jedna za druhou bez prestávky. Vyžadovalo si to veľa fyzických síl. Už viem, ako sa cíti bielizeň v práčke po polhodinovom režime. Rozhodol som sa opustiť túto nemilosrdnú arénu. Hádzalo so mnou ako keby som bol len poleno na vode. Prichádzala ďalšia vlna, ktorá niesla môj surf. Nohy sa mi zabárali do štrkovej pláže. Posadil som sa a chvíľku premýšľal, čo sa za poslednú pol hodinu udialo. Po chvíli som vstal, poďakoval sa ani neviem komu a šiel na byt. Na druhý deň som sa na pláž vrátil. Práve bol odliv a pokojná hladina. Pozeral som na miesto, kde som sa deň pred tým trápil v nekonečnej pračke a zbadal som trčiace kamene až nad hladinu. Vtedy som si uvedomil ako sa to moje malé dobrodružstvo mohlo skončiť. Od toho dňa poznám svoju hranicu možností v nespútanom vodnom živle. Bola to veľká skúsenosť, ako krotiť rýchle 2,5 m vlny.

Akým športom sa ešte venuješ?

Od škôlky som sa venoval plávaniu, ktoré som robil od ôsmich do sedemnástich rokov súťažne. Rovnako v útlom detstve ma rodičia učili jazdiť na lyžiach. Milujem carvingový oblúk. Je to nádherný pocit keď ho človek pekne vyreže. Pred štyrmi rokmi som sa dostal k wakeboardingu a wakeskatingu – čo je vlastne jazdenie na doske bez viazania na vode. Som otvorený všetkým športom. Hrávam futbal, beachvolejbal, basketbal, inline korčuľujem, rád sa potápam, snowboardujem…

Zhovárala sa: Tatiana Michalková Foto: archív Petra Hermelyho