5. Poznáte ulice v Piešťanoch nazvané podľa hradov?

Reklama

 

 

Poznáte názvy, alebo mená ulíc na pomerne novom sídlisku v Piešťanoch? Ide o sídlisko za Bodonou na severe mesta. Všetky nesú mená podľa hradov v doline Váhu. Je ich už trinásť a stále ešte pribúdajú. Likavská, Starohradská, Strečnianska, Budatínska, Hričovská, Súľovská, Považská, Lednická, Košecká, Trenčianska, Beckovská, Čachtická, Tematínska . Predstavíme vám ich v poradí, v akom sú hrady na Považí od Liptova po Piešťany, samozrejme, aj spolu so samotnými hradmi.

Na najvyššom vrchu západného pohoria (Medňanský tým myslel terajšie Strážovské vrchy) čnejú ruiny mohutného hradu, ktorému bolo, a ešte i je, široko-ďaleko všetko poddané, hoci ho neobýva ani jeden z pánov, čo majú podelený majetok. Kedysi to tak nebolo, lebo na trojnásobne opevnenej Lietave bývali Thurzovci, kým sa natrvalo neusadili na Orave.

Reklama

 

Lietavský hrad zaraďuje autor Malebnej cesty dolu Váhom, ako ďalší hrad po Strečne. Turistom je prístupný z viacerých strán, my sme zvolili cestu autobusom zo Žiliny do obce Lietava a odtiaľ po turistických značkách.

Po pohodlnej poľnej cesta nás ešte čakal vystúp po strmom kopci. Po prehliadke hradu sme sa rozhodli podniknúť dlhší výlet cez Skalky do Rajeckých Teplíc, ale to už je mimo rámec.

Reklama

 

 

 

 

 

Pomenovanie Lietava má síce slovanský pôvod, ale o ňom sa nedozvieme v písomných pamiatkach, no povesť hovorí, že kráľ Ľudovít I. Veľký, čo ho dal postaviť, prikázal, aby pevnosť postavili na takom mieste, na ktoré sa žiadny nepriateľ nedostane, iba ak by vedel lietať. Pozemok patril grófovi Bebekovi a tak mu hrad dal s podmienkou, že na hrade bude udržiavať posádku, ktorá ubráni nielen tento hrad, ale aj majetky verných poddaných.

Po vymretí mužského pokolenia Bebekovcov získala hrad rodina Zápoľských, a dcéra Štefana Zápoľského, Barbora sa dostala na trón poľského rodu Jagelovcov.

Neskôr tiež Barbora z druhého pokolenia, sa vydala za Františka Turzu, bývalého nitrianskeho arcibiskupa, ktorý sa potom stal hlavným pilierom vznikajúceho protestantského hnutia v Uhorsku.

Ku hradu Lietava sa viaže aj povesť:

Keď sa Tatári po víťazstve na Šujave mohli voľne pohybovať po Uhorsku, dostala sa jedna lúpežná horda až do končín Lietavy. Všetko čo mohlo utekať, ušlo do lesov, iba starci, chorí, deti a ženy hľadali útočisko v opevnenom chráme, s nimi tam zostal aj 80 ročný kňaz.

Keď Tatári dobyli a vypálili dedinu, prišli aj ku kostolu a sľúbili, že im nič neurobia, ak im otvoria kostol. Barbari sľub hanobne nedodržali, vylúpili čo sa dalo, a kto sa staval na odpor toho zabili. Potom sľúbili slobodu tým, čo sa zdajú viery. Kňaz veriacich upozorňoval na klamlivosť sľubov. Tatári vymysleli nový spôsob mučenia. Pod hradom boli zarazené do zeme zahrotené koly na oboch koncoch a na tie tých čo neposlúchli, z výšky hnali a zhadzovali. Po takomto umučení prvých obetí, farár sľuboval ostatným, že príde pomoc zhora, od pána Boha. Posmešne naň katani pokrikovali, aby sám vyskúšal pomoc od svojho boha a vrhli ho dolu.

Kňaz však počas letu zmizol, a posmech Tatárov sa zmenil na panický strach a dali sa útokom preč. Kňaz sa však počas pádu zachytil o vyčnievajúce krovie, zostal mlčať a po úniku vrahov ho občania pomocou hákov a povrazov vytiahli hore. Teda kňaz zachránil ostatných, čo zostali verní vo viere, čo si potom každoročne pripomínali, až keď nová viera, protestanti zaviedli nové zvyky, podľa viery nového pána.

Lietavská ulica v Piešťanoch, je pravdepodobne najmladšia ulica, lebo iba prednedávnom dostala svoje pomenovanie, ktoré ešte ani nie je osadené. Na pravej strane ulice sú zatiaľ len dva dom vo výstavbe. Je to „slepá“ ulica, ukončená uzamknutou železnou dvojdielnou bránou. Pred jej koncom, je tiež slepá odbočka, ktorá je po ľavej strane už zastavaná. Táto ulica odbočuje z Tematínskej ulice, pri pohľade od Bodony vpravo. Naproti nej vľavo je Trenčianska ulica.

Texty a fotky bez uvedeného autora A. Urminský