Úvod Kultúra Piešťany očami detí 2016: Alžbeta Mjartanová a mesto jej očami

Piešťany očami detí 2016: Alžbeta Mjartanová a mesto jej očami

0
ZDIELAŤ
REKLAMA

Opäť vám predstavujeme príspevok z literárnej súťaže Piešťany očami detí, ktorú organizuje Mesto Piešťany. Tretie miesto v II. kategórii – žiakov základných škôl od VII. do IX. ročníka obsadila deviatačka Alžbeta Mjartanová. Text prinášame v pôvodnej podobe (bez redakčných úprav).  

Piešťany očami detí

REKLAMA

„Áno, áno, už idem domov! No vlastne ešte nie … idem na tréning do ZUŠ-ky a potom… Áno, zbehnem do pekárne. Hej, do Čachtickej. Nie, neboj, pôjdem po svetle. Áno, presne tade. Aj ja teba, ahoj!“ Zložila som.

Volám sa Betka a mám 14 rokov. Do Piešťan sme sa spolu s rodičmi presťahovali, keď som nastúpila do prvej triedy, čiže pred deviatimi rokmi. O tomto meste som nič nevedela. Len to, že sú to dajaké kúpele, možno pre niekoho aj zapadákov. Opak bol pravdou! Neľutujem, že sa Piešťany stali mojím novým domovom. Je to krásne mesto plné príjemných ľudí. Keď som sem prišla, prekvapilo ma to božské ticho a omnoho menej ruchu a ľudí, ako bolo v mojom predošlom bydlisku, v Bratislave.

Ale vráťme sa na začiatok. Slovo ZUŠ-ka, ktoré som použila v telefonickom rozhovore s mojou maminou, obe bežne a dosť často  používame. Prečo? Lebo ani jednej z nás sa nechce hovoriť: „ … a ideš aj dnes do základnej umeleckej školy?“ Pretože som tam skoro denne.  No uznajte, ani vám by sa to celé rozprávať nechcelo. Navštevujem tanečný odbor, vďaka ktorému som precestovala takmer celé Slovensko a spoznala som aj niekoľko miest v susedných Čechách. Reprezentujeme tak mesto Piešťany na rôznych súťažiach a prehliadkach. Boli sme napríklad v Kúpeľoch Poděbrady, ktoré sú partnerským mestom Piešťan.

Keď večer po tréningu idem domov, väčšinou je ulica tichá, bez áut, občas stretnem nejaký bicykel. Prechádzam okolo pekárne. Vôňa pečených koláčov a rožkov sa nesie po okolí a na tvárach ľudí vždy vyčarí úsmev. O ulicu ďalej kráčam okolo pražiarne. Keď sme sa prisťahovali do Piešťan a prvýkrát som zacítila túto vôňu, nevedela som, čo to je. Teraz už viem, že táto krásna vôňa pochádza z kávy, ktorú zákazníci hrdo nosia v rukách. Toto je to čaro menších miest! Vo veľkomeste by ste tieto príjemné vône necítili, ale určite by ste zaregistrovali pach z výfukov okoloidúcich áut a autobusov. Nezačuli by ste ani odbíjajúce hodiny na kostolnej veži blízko môjho domu. Dýcham čerstvý vzduch a sledujem padajúce lístie.

Na jeseň sú Piešťany ešte krajšie ako počas zvyšku roka! Som za toto všetko vďačná! Ľudia sú zvyknutí na každú drobnosť frflať a nadávať. Obyvatelia Piešťan, bohužiaľ, nie sú výnimkou! Ja som zástankyňou názoru, že sa treba tešiť aj z maličkostí. Že vonku padá lístie, že sa dieťatko teší z koláčika. Malé radosti. A radosť mám aj z toho, že bývam v Piešťanoch, aj keď to nie je veľkomesto.

Alžbeta Mjartanová, 9. A, ZŠ Holubyho 15, Piešťany, foto: L. Turňa, archív PNky

REKLAMA

BEZ KOMENTÁROV

NAPÍSAŤ KOMENTÁR