Vraví sa, z cudzieho krv netečie, u nás však asi ani z vlastného

Reklama

 

 

Od búrky, ktorá vyvrátila lipu v mestskom parku v Piešťanoch a tá rozbila vzácnu takmer 200 ročnú pieskovcovú plastiku, uplynuli už viac ako dva týždne. Zdalo sa, že na mieste zostal len podstavec diela, skutočnosť je však taká, že torzo sochy leží naďalej v tráve.
[singlepic id=33323 w=320 h=240 float=right]Vraví sa, z cudzieho krv netečie, u nás však asi ani z vlastného. Hans Dieter Bergmann, obchodný riaditeľ Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, ktoré sú vlastníkom pamiatkovo chránenej sochy, pred týždňom povedal, že prijmú bezpečnostné opatrenia na ochranu svojho majetku. Teraz mám dilemu, považujú predstavitelia kúpeľov vôbec objekty, pozemky a či sochy, ktoré nie sú na Kúpeľnom ostrove za svoj majetok? Podľa toho ako sa k nim správajú, hlavne však podľa toho, čo môžeme všetci vidieť na vlastné oči, akoby to ich majetok vôbec nebol.
Už dlhšie mi chodí po rozume utopistická myšlienka, že by mal existovať zákon, podľa ktorého ak by vlastník „kašľal“ na svoj majetok a nechal ho len tak chátrať, jednoducho by pripadol niekomu, kto by sa oň staral. Viem, že je to nereálne, ale predstavte si ten svet, kde by bolo všetko okolo nás krásne udržiavané a naša minulosť by sa nám pred očami nestrácala.

[singlepic id=33324 w=320 h=240 float=center]
Autor: Tomáš Hudcovič

Reklama

 

REKLAMA

Reklama