Ako sme prišli o gobelíny alebo Dávid a Goliáš po piešťansky

A tak prišiel Kursalon o gobelíny, milí priatelia. Ak neviete, o čom hovorím, ide o dve rokokové diela z konca osemnásteho storočia, ktoré ste ešte donedávna mohli vidieť na stenách jedinečnej historickej sály v mestskom parku. Jeden s motívom páva v parku, na druhom bola zabávajúca sa spoločnosť. Od pondelka 28. mája ich už v Kúpeľnej dvorane neuvidíte, pretože v tento deň o ôsmej ráno si ich odviezli zástupcovia kúpeľov.

Podľa rozhodnutia pamiatkového úradu budú po rekonštrukcii zdobiť steny v Thermia Palace a na riaditeľstve kúpeľov. Nič proti tomu – gobelíny boli v značne schátralom stave a kúpele sú koniec koncov ich majiteľmi, ale dôvodom, prečo som sa rozhodla o celej veci napísať, je najmä správanie sa kúpeľného Goliáša voči nájomcovi – Dávidovi .

Poďme po poriadku: Objekt Kursalonu ponúkli kúpele v roku 2005 do prenájmu. Našiel sa iba jediný záujemca, ktorý sa aj s majiteľom dohodol. Dnes prevádzkuje objekt spoločnosť Kursalon s.r.o., dcérska firma pôvodného nájomcu. Malý podnik s dvomi desiatkami ľudí, ktorí pracujú denne 12 hodín – sedem dní v týždni, aby ho udržali v chode. Darí sa im to často len s vypätím fyzických aj psychických síl. Staručká budova s infraštruktúrou spred sto rokov si totiž vyžaduje veľa lásky a extrémnu starostlivosť.

Nad jedinečnou historickou sálou však obdivom híkajú všetci návštevníci. Vždy som ju vnímala ako spoločné dedičstvo nás všetkých po predkoch a s hrdosťou ju ukazujem naším hosťom. Preto sa ma doslova osobne (a nielen mňa, ale aj celého kolektívu Kursalonu) dotklo, keď mi v pondelok o 7,20 ráno oznámili z kúpeľov, že o ôsmej ráno (čiže o 40 minút neskôr) si prídu pre gobelíny na stene!

Len tak, mírnix-dírnix… Predstavte si, že máte prenajatý byt, riadne platíte nájom a zrazu u vás zazvoní majiteľ a strhne vám obraz zo steny, lebo vraj nebol súčasťou dohody o nájme. Predstavte si, že by ste byt užívali 7 rokov (doteraz ho to netrápilo?), prispôsobili svoje zariadenie práve k tomuto krásnemu obrazu a na stene vám odrazu zostane obrovský prázdny špinavý fľak. Predstavte si, že o pár dní bude u vás veľká oslava a vy ste s podobným jednaním nepočítali.

Ako by ste sa zachovali? Som pokojný človek, ale neudržala som sa! Ak nie je pre kúpeľného Goliáša obchodný partner Dávid, ktorý mu sedem rokov platí mesačne tisícky eur a zhodnocuje jeho majetok vlastnými investíciami, natoľko dôvery a rešpektu hodný, aby mu aspoň oznámil (ak to už s ním nemieni prerokovať) závažný zásah do chodu prevádzky slušným spôsobom a dostatočne vopred, aby sa na situáciu pripravil (rozhodnutie pamiatkárov bolo vydané v apríli minulého roku!), aký signál to vysiela smerom k jeho klientom, ktorí v kúpeľoch minú len „pár stovák“ mesačne? Sú pre nich rovnako nedôležití?

Je mi jedno, kto je tu šéfom, podšéfom, podpodšéfom a zamestnancom, akej je národnosti a aký má plat. Charakter má každý sám za seba! Neviem ani, čo bolo pravým dôvodom takéhoto nedôstojného postoja zástupcu kúpeľov, že prišiel ku nám ako k nepriateľom, s bubnom na zajace! O pár dní vraj odvezú aj koncertné krídlo… Nuž, milí páni – nech sa páči. Lenže tu nejde iba o nás. Sálu v Kursalone nevyužívajú iba nevesty, ktoré, mimochodom, k nám chodia zo širokého okolia, ale napríklad i deti zo Základnej umeleckej školy v Piešťanoch pri svojich výročných koncertoch, kultúrne inštitúcie, podnikatelia… Je jednoducho súčasťou koloritu mesta i so svojím vybavením a zástupcovia našej firmy sa snažia, aby v nej bol život a maximálne vychádzajú v ústrety požiadavkám záujemcov a návštevníkov. Dokonca za cenu hospodárskej straty. Že by práve to niekomu chýbalo?

V biblických časoch Dávid Goliáša premohol. V dnešných časoch sa dá zachovať aj inak ako z pozície sily – v manažérskych príručkách sa vyzdvihuje spôsob win-win (výhra-výhra). K tomu však treba minimálne obe strany…

Text: Adriana Drahovská, Kursalon s.r.o.

Redakcia požiadala zástupcov Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany a.s. o reakciu. Sľúbili, že ju pošlú po nasledujúcom víkende (2. – 3. júna).