Piešťanský pranier

Reklama

 

 

 

Stredoveké súdnictvo bolo kruté. Sudcami boli členovia mestskej rady, ktorí sa vo vybavovaní súdnych sporov, pri vyšetrovaní a pri vynášaní rozsudkov striedali. Mali na starosti všetky trestné činy, aj tie najmalichernejšie – drobné krádeže, nočné výtržnosti, ohováranie a prostitúciu.

[singlepic id=50953 w= h= float=center]

Reklama

 

Za tieto prečiny obyčajne dávali vinníka do klietky hanby alebo pripútali ku stĺpu hanby – pranieru. Aby však trest bol čo najúčinnejší, vyberali najmä nedele a sviatky, prípadne jarmočné dni, keď bolo v meste čo najviac ľudí. Ľudia ktorí išli okolo pripútaného mohli si robiť z neho posmešky, výčitky či nadávky ba aj pľuvať na neho. To umocňovalo trest a nabádalo previnilca, aby sa v budúcnosti nedopúšťal takých činov, za ktoré by sa dostal na pranier – aby ho pranierovali.

Pranier v blízkosti Mariánskeho námestia v Piešťanoch (naproti tlačiarni PNprint resp. naproti Cirkevnej základnej školy na ulici Pod Párovcami) podľa údaju, ktorý je na ňom uvedený, pochádza z roku 1830. Na historických pohľadniciach vidíme, že jeho pôvodné miesto bolo inde, pravdepodobne na chodníku približne v mieste kde v súčasnosti stojí pamätník padlým vojakom, Piešťancom v I. svetovej vojne.

Reklama

 

 

 

 

Pranier by mohol byť jednou z turistických zaujímavostí Piešťan, žiaľ v starších aj novších materiáloch vydávaných mestom a Piešťanským informačným centrom o ňom zmienka nie je. Na stránke PIC, ale nájdeme informáciu: Pieskovcový stĺp hanby vyhotovili okolo roku 1830. Účelné, vo výraze klasicistické nápravno – výchovné zariadenie tvorí vertikálne usporiadaná zostava základných geometrických tvarov so štvorcovou základňou (hranol, ihlan) a gule. Čelnú stranu praniera zdobí nápis: Newolám žádneho, prímam každého. Ku stĺpu pripútali previnilcov, zlodejov a pod. za nohy a okolo pása okovami.

Text a foto: Alexander Urminský