Úvod Názory Ján Orlovský: Hate mail či nenávistný koment

Ján Orlovský: Hate mail či nenávistný koment

REKLAMA
Neoreal Nicco
Mlyny

Hate mail či nenávistný koment v statuse alebo pod ním je šok. Otvorená rana. Facka bez dotyku, čo stiahne žalúdok a vysuší ústa. Hejt je odporný – pre všetkých, ktorí ho okúsia. Čo pociťuje hejter? Uspokojenie, radosť, zadosťučinenie? Kedysi dávno si musel mať na šírenie „pravdy“ aspoň základný predpoklad – pôvod, dobrý hlas, charizmu alebo zbraň. To všetko vyžadovalo tréning, úsilie a námahu. Dnes pre online hejt stačí stlačiť „on“ a si „in“ – v boji. Čo na mysli – a pekne z hĺbky – to na jazyku.

Definícia „slova“ o. i. hovorí, že „slovo nesie význam… Pri tvorbe akéhokoľvek textu je dôležité uvedomiť si význam jednotlivých slov, aby vzniknuté texty dostatočne odrážali zámer autora, s ktorým vstupoval k tvorbe textu.“ Aký „zámer“ plnia nenávistné texty? To množstvo priznanej, no v drvivej väčšine anonymnej nenávisti je ohromujúce. Naši predkovia by si hádam aj rozmysleli, či vynález písma ako prostriedku na uchovávanie myšlienok bol dobrý nápad…

REKLAMA
Winterparada

V dávnej minulosti boli písmo a šírenie slova privilégiom. Monopolom kňazov a vládnucej elity. Ani vtedy však narábanie s bázňou a so strachom nebolo majiteľom pravdy cudzie. Johannes Gutenberg v roku 1439 určite myslel na to, že jeho vynález kníhtlače tento stav zmení. Že demokratizácia poznania prispeje k tomu, aby sa dobro a vedomosti šírili rýchlejšie ako demagógia a klamstvo. Veď viac hláv, viac rozumu. Asi si ich teraz všetci škrabeme. Podlosť, zloba a nenávisť sú ako chrípka, ktorú ďalšie vynálezy na šírenie informácií zmenili na pandémiu.

Dnešní „millenials“ a „generation Z“ sa narodili s tlačidlami PC a mobilov už v perinke. Na rozdiel od svojich rodičov majú obrovskú výhodu – knižnica ich sveta nemá mestskú adresu, preto sa tam netreba unúvať a navyše má všetky knihy vrátane tých „zakázaných“. World Wide Web prichádza k vám a nikdy nemá zatvorené. Nekonečný priestor poznania a zážitkov však skrýva množstvo nástrah. Absencia múdrych knihovníkov či sprievodcov v tomto mori vedomostí spôsobuje, že neskúsený návštevník na tomto mori ľahko poblúdi. A sám či v skupine občas aj zblaznie.

S nosmi zapichnutými do virtuálnej reality diania a vzťahov zabúdame, že na hlbšie pochopenie sveta modravý svit obrazovky a dotyk prstov na klávesnici nestačia. Chýbajú ďalšie zmysly, ktoré realitu života zhmotnia v našom srdci. Vidíme síce detaily utrpenia, tiecť krv, ničivé dôsledky vojen a nešťastí, počujeme krik zranených, ale necítime hnilobný zápach po povodni, pach vojny, hlad a strach tisícov ľudí. A všetko je to tam, na screene – Sýria či Hegyeshalom – všetko jedno. Milosrdné „Off“ ťa odpojí od najväčšej hrôzy a je vybavené.

Ale hejt bolí – niekedy fyzicky rovnako silno ako otvorená rana. Len na rozdiel od bojiska, kde krvavý meč zasúvaš do pošvy a vidíš soka zomierať, s „off button“ nevnímaš bolesť, ktorú si spôsobil. Skús na to myslieť, keď ostrie svojich slov budeš chcieť použiť ako zbraň.

-Dušan Ondrušek/Publikované so súhlasom – Ale hejt neskryje/Zdroj životopis: wikipedia.org/Foto: facebook Nadácia Pontis-

REKLAMA