Úvod Názory Ján Orlovský: Hate mail či nenávistný koment

Ján Orlovský: Hate mail či nenávistný koment

2
REKLAMA

Hate mail či nenávistný koment v statuse alebo pod ním je šok. Otvorená rana. Facka bez dotyku, čo stiahne žalúdok a vysuší ústa. Hejt je odporný – pre všetkých, ktorí ho okúsia. Čo pociťuje hejter? Uspokojenie, radosť, zadosťučinenie? Kedysi dávno si musel mať na šírenie „pravdy“ aspoň základný predpoklad – pôvod, dobrý hlas, charizmu alebo zbraň. To všetko vyžadovalo tréning, úsilie a námahu. Dnes pre online hejt stačí stlačiť „on“ a si „in“ – v boji. Čo na mysli – a pekne z hĺbky – to na jazyku.

Definícia „slova“ o. i. hovorí, že „slovo nesie význam… Pri tvorbe akéhokoľvek textu je dôležité uvedomiť si význam jednotlivých slov, aby vzniknuté texty dostatočne odrážali zámer autora, s ktorým vstupoval k tvorbe textu.“ Aký „zámer“ plnia nenávistné texty? To množstvo priznanej, no v drvivej väčšine anonymnej nenávisti je ohromujúce. Naši predkovia by si hádam aj rozmysleli, či vynález písma ako prostriedku na uchovávanie myšlienok bol dobrý nápad…

REKLAMA
Pivaren na rohu
Pav pod na florbal

V dávnej minulosti boli písmo a šírenie slova privilégiom. Monopolom kňazov a vládnucej elity. Ani vtedy však narábanie s bázňou a so strachom nebolo majiteľom pravdy cudzie. Johannes Gutenberg v roku 1439 určite myslel na to, že jeho vynález kníhtlače tento stav zmení. Že demokratizácia poznania prispeje k tomu, aby sa dobro a vedomosti šírili rýchlejšie ako demagógia a klamstvo. Veď viac hláv, viac rozumu. Asi si ich teraz všetci škrabeme. Podlosť, zloba a nenávisť sú ako chrípka, ktorú ďalšie vynálezy na šírenie informácií zmenili na pandémiu.

Dnešní „millenials“ a „generation Z“ sa narodili s tlačidlami PC a mobilov už v perinke. Na rozdiel od svojich rodičov majú obrovskú výhodu – knižnica ich sveta nemá mestskú adresu, preto sa tam netreba unúvať a navyše má všetky knihy vrátane tých „zakázaných“. World Wide Web prichádza k vám a nikdy nemá zatvorené. Nekonečný priestor poznania a zážitkov však skrýva množstvo nástrah. Absencia múdrych knihovníkov či sprievodcov v tomto mori vedomostí spôsobuje, že neskúsený návštevník na tomto mori ľahko poblúdi. A sám či v skupine občas aj zblaznie.

S nosmi zapichnutými do virtuálnej reality diania a vzťahov zabúdame, že na hlbšie pochopenie sveta modravý svit obrazovky a dotyk prstov na klávesnici nestačia. Chýbajú ďalšie zmysly, ktoré realitu života zhmotnia v našom srdci. Vidíme síce detaily utrpenia, tiecť krv, ničivé dôsledky vojen a nešťastí, počujeme krik zranených, ale necítime hnilobný zápach po povodni, pach vojny, hlad a strach tisícov ľudí. A všetko je to tam, na screene – Sýria či Hegyeshalom – všetko jedno. Milosrdné „Off“ ťa odpojí od najväčšej hrôzy a je vybavené.

Ale hejt bolí – niekedy fyzicky rovnako silno ako otvorená rana. Len na rozdiel od bojiska, kde krvavý meč zasúvaš do pošvy a vidíš soka zomierať, s „off button“ nevnímaš bolesť, ktorú si spôsobil. Skús na to myslieť, keď ostrie svojich slov budeš chcieť použiť ako zbraň.

-Dušan Ondrušek/Publikované so súhlasom – Ale hejt neskryje/Zdroj životopis: wikipedia.org/Foto: facebook Nadácia Pontis-

REKLAMA