A. Galovičová: Duševné cvičenia v Piešťanoch

Reklama

 

 

 

Keď som pred časom informovala o nedávnej návšteve indického mesta GOA, v ktorom sú uložené ostatky sv. Františka Xaverského, najväčšieho kresťanského misionára  a najbližšieho spolupracovníka sv. Ignáca, zakladateľa Rehole jezuitov, netušila som, že u nás v Piešťanoch sa už niekoľko rokov pravidelne organizujú duševné cvičenia, ktoré sa uchovali od čias jeho autora sv. Ignáca.

A tak som neváhala a absolvovala  tento skvostný program pod vedením pátra Leopolda Slaninku od 26. apríla – 1. mája 2016, ktorého sa zúčastnilo 26 veriacich, väčšina z Piešťan.

Reklama

 

Čo sú duševné cvičenia? Telesné cvičenia poznáme z telocviku, zo športového prostredia a tréningu, rastú športovcom svaly, ich fyzická zdatnosť, i vôľové vlastnosti a mnohí sa postupne zamerajú na zdravý životný štýl bez alkoholu, fajčenia, uprednostňujú regeneráciu, vitálny spánok bez ponocovania a hulvátstva. Ale je ťažké v našej západnej kultúre dopátrať sa, čo sa schováva za duševnými cvičeniami. Ich prvou fázou je duševná očista.  Sú to mnoho hodinové debaty o Ježišových výrokoch ?  Výmena názorov ako posilniť vieru v Boha? Alebo povinné čítanie Biblie? Či opakovanie modlitieb  s ružencom v rukách niekoľko hodín denne kľačúc  v kaplnke?

Plná zvedavosti som sa teda ubytovala v jednolôžkovej izbe v Dome Spoločnosti Ježišovej na Poštovej.  V svojom živote už od 17. rokov som absolvovala mnohé intenzívne meditačné programy v rôznych kútoch sveta, ktoré sa spravidla viedli v anglickom jazyku, či s prekladom do anglického jazyka. Sedávalo sa zväčša na podložke na zemi, v tureckom sede po celé hodiny. Spalo v ubytovniach s príslušenstvom vonku, ale človek všeličo vydrží, veď chce rozvíjať a lepšie využívať v každodennom živote svoj  mentálny potenciál, neomieľať svoje boľačky,  neotravovať  sociálne prostredie svojimi problémami,  ovládať rušivé myšlienky, toxické emócie a naučiť sa postupne byť pánom svojej mysle, i svojho života. A tak som tušila, že aj sv. Ignác  pripravil duševné cvičenia pre získanie pokoja a duchovnej obnovy.

Reklama

 

 

 

 

Preto ma vôbec neprekvapilo, keď nám bolo povedané, že platí po celý pobyt silencium – mlčanie. V sanskrte „mouna“. Čo ma potešilo, že na rozdiel od iných pobytov, tu sa aj mlčanie po celé dni dodržiavalo. Dupľom na izbách, keď každý zostal sám. Na spoločný program, kde sme dostávali niekoľkokrát denne inštrukcie a témy na meditáciu, nás pozývala jemná  hudba s myšlienkami dňa s citlivým výberom pri zobúdzaní a zaspávaní.

Denne sme absolvovali dvakrát zážitkovú meditáciu podľa indického kňaza a psychoterapeuta Anthonyho de Mella. Hneď prvý večer sa ohlásila uspávanka, ktorá začala príbehom, ako boli premožení zajatci týraní, aby zabudli, kto sú, odkiaľ pochádzajú, a poslušne svojim premožiteľom slúžili, ak vôbec týranie prežili.

Aj my sme tu na tejto planéte, mnohí rozpoltení, jedni s presvedčením, že ich vedomie po smrti zhasne ako horiaca sviečka a zostane po nich pár fotografií v rodinnom albume, či urna s popolom. Druhí veria, že ide o zmysluplnosť a vyššie poslanie vzácneho ľudského zrodenia. Po duševnej očiste, uvedomení si svojich tienistých stránok, priznaní si svojich chýb a napáchaných škôd a hriechov, kedy sme druhým ublížili, sme spôsobilí naštartovať  spoluprácu na rôznych úrovniach, uvedomiť si  spojenie s Celkom (teologicky s Bohom), že sme vzájomne spätí a v nepodmienečnej  Láske a svetle poznania rastieme, silnieme a rozpoznávame svoje poslanie. Toto otvorenie sa Jeho láske je jadrom duševných cvičení sv. Ignáca. Posilnenie viery v kresťanstve sa nedeje iba vlastným pričinením a úsilím, ako napr. v budhizme.  Sv. Ignác vypracoval kompletný systém duševných cvičení ako si usporiadať svoj život na mentálnom fundamente sveta. Prítomnosť Ježiša je kľúčová. Nejde iba o vzor, že sa dá ovládať egoizmus a mať pod kontrolou zlo. Ide o možnosť spojenia a uvedomenia si vyššej lásky, s ktorou sa bežne v živote nestretávame.

Začala som postupne chápať, že je potrebné hlboko sa pohrúžiť do seba a rozšíriť vedomie. Opustiť denný stereotyp a načrieť do duše, objaviť jedinečnosť. Tentokrát však nie v tureckom sede, ani nie so zaťatými zubami prekonávajúc bolesti chrbta, či kĺbov, ale pohodlne na stoličke, či na posteli v svojej izbe, alebo sediac  na lavici v kaplnke a meditujúc so sprievodným slovom v materinskom jazyku pod vedením  cvičiteľa pátra Lea.

Tým výťahom hore však je Ten, ktorý má mnohé mená. A v našej kultúre je otváračom vnútorného zraku Ježiš. Tentokrát to bolo moje prvé duševné cvičenie, kde som sa stretávala v celom priestore Domu Spoločnosti Ježišovej s jeho zobrazením, sochami, i na izbe. V kresťanstve  je jediným Božím vtelením.

V každom duchovnom centre podobne ako v športových areáloch sú obrazy a fotky zakladateľov danej spirituálnej školy, náboženstva, vzorov, majstrov v danej oblasti.  U budhistov je to Buddha a jeho žiaci, u hinduistov je to Šiva, praotec meditácie, a jeho poprední stúpenci, v Ramanaašrame je to popredný indický svätec RamanaMahariši a jeho poprední žiaci, v tenisovom centre sú to popredné hviezdy tenisu, v hokejovej aréne zasa poprední hokejisti.

Keď som si to uvedomila, tak mi od radosti stiekla jedna slza z pravého oka. A ocitla som sa spolu s Ježišom „na inej planéte“, v inej dimenzii, kde niet nespokojnosť, ani strach, či hnev, alebo slabosť, ktoré dobre všetci poznáme tu na Zemi. Pochopila som, aký dar je ukotviť sa vo vlastnej viere, ktorá mnohým z nás bola daná do vienka krstom a ku ktorej sa mnohí i vlažne veriaci, i neveriaci vrátili a vracajú pred úmrtím a volajú farára, aby sa mu vyspovedali. Ale tiež som si uvedomila, že aj keď sme zakúsili za totality krízu v cirkvi, eštebákov prezlečených za kňazov a mnohí hľadajú „polievku pre dušu“ u psychoterapeutov, koučov  mimo cirkvi, často nechápeme cirkev, cirkevnú hierarchiu, kritizujeme jej rozhodnutia, bolo jej veľkým prínosom, že nám dodnes zachovali  jezuiti duševné cvičenia pre lepšie sebapoznanie a usporiadanie svojho života, upevnenie viery, rozpoznanie svojho konkrétneho poslania.

A vôbec, že ešte na Slovensku existujú kňazi, ktorí rozpoznali svoje poslanie udržať pre nás  tradičnú cestu viery v Ježiša a mnohým pomohli udržať sa a nespadnúť  do konzumu, materiálneho  fundamentu sveta, či do subhumánnosti.  A za to zo srdca ďakujem a lepšie chápem tajuplnú koincidenciu, zhluk udalostí, kedy dokážeme pozdvihnúť zrak hore a zachytiť „medzeru“, pocítiť Lásku, vyjsť zo zachodených koľají a zastaviť sa.

Anna Galovičová, ilustr. foto:duchovne-cvicenia.jezuiti.sk, archív A. Galovičovej