Úvod História Mlynárska história – 12. Príchádza strategické rozhodnutie

Mlynárska história – 12. Príchádza strategické rozhodnutie

REKLAMA
Mlyny

Centralizácia výroby múk za roky 1948 – 1958, rajonizácia a spriemyselňovanie pekárenskej výroby i výroby krmív pre rozvíjajúce sa veľkochovy ošípaných a hovädzieho dobytka sa musela prejaviť aj v riadiacej sfére, kde stále pracovalo pomerne veľa zamestnancov a riadenie sa stávalo nepružné, ale hlavne vinou tápania na strane centrálnych orgánov, teda povereníctiev a hlavných správ v Bratislave a ministerstiev v Prahe.

V tom čase bolo v Piešťanoch vytvorené pracovisko „Združenia mlynov a pekární“ s právomocami rozpisovania a následného vyhodnocovania plánovaných úloh aj pre ostatné podniky na Slovensku. Stalo dočasným medzičlánkom riadenia medzi Povereníctvom, ktoré mu časť právomocí delimitovalo a národnými podnikmi. Bolo to ďalšie potvrdenie dôležitého postavenia o zhodnotenie dosahovaných výsledkov podniku v Piešťanoch, ktorého základom bol už od roku 1918 Ružový mlyn. Napriek všetkým doterajším organizačným zmenám v potravinárskom priemysle od roku 1948 do roku 1960 sa stále hľadal model, ktorý by najlepšie vyhovoval jeho riadeniu na Slovensku po znárodnení. Podobne to bolo aj v Čechách. Cieľom bola špecializácia jednotlivých výrobných odborov, ale neustále zmeny mali negatívny dopad na koncepčnosť riadenia a stabilizáciu kádrov, teda zamestnancov a riadiacich pracovníkov. Chýbala aj vedecko-výskumná základňa, ktorá sa prakticky ani v jednom mlynsko – cestovinárenskom podniku na Slovensku neetablovala.

REKLAMA
Regener centrum Linea II

V mlynskom odbore Združenie rozpisovalo a kontrolovalo plnenie úloh v podnikoch Považské mlyny v Piešťanoch, Stredoslovenské mlyny v Krupine, Východoslovenské mlyny v Košiciach, Nitrianske mlyny v Nitre a Bratislavské mlyny a pekárne. Do riadiaceho aparátu, ktorý bol ustanovený v Bratislave boli povolaní aj zástupcovia z ostatných podnikov a tak na čelo bol vymenovaný inž. Peter Sadiv z košického podniku. Vývoj situácie v rezorte nasvedčoval tomu, že slovenské mlynárstvo by sa malo riadiť z Piešťan a pekárenské podniky by mali byť riadené Krajskými národnými výbormi (KNV). Tak sa aj stalo a centrálnymi orgánmi bolo prijaté konečne strategické rozhodnutie, ktoré na 30 rokov rozhodlo o zásadnej štruktúre a riadení mlynského odboru a pekární. V Piešťanoch z Považských mlynov bol vytvorený celoslovenský podnik Mlyny a cestovinárne, ktorý podliehal priamo Ministerstvu poľnohospodárstva a výkupu v Prahe. Zároveň boli vytvárané závody ako nižší stupeň riadenia.

Rok 1960 bol v Česko-Slovensku zlomovým aj s politických dôvodov. Vrcholné štátne a politické orgány vyhlásili, že socializmus v republike bol vybudovaný a názov aj symboly republiky sa zmenili. Česko-Slovenská socialistická republika (ČSSR) zmenila štátny znak, ktorý opatrila 5 cípou hviezdou a levovi na hruď bola umiestnená vatra pod Kriváňom, namiesto dvojkríža na trojvrší. Prijatím novej ústavy sa zrušili slovenské riadiace orgány, teda Zbor povereníkov, zostala iba Slovenská národná rada. Zmenili sa, teda zväčšili okresy a kraje. Nastúpil tvrdý „pražský centralizmus“. Piešťany prestali byť sídlom okresu a prešli pod okres Trnava, začlenený do Západoslovenského kraja.

K dátumu 1.6.1960 sa zmenilo riadenie mlynskej výroby na Slovensku s cieľom uplatnenia špecializácie. Po prvý krát vznikol celoslovenský mlynársky podnik Mlyny a cestovinárne, n. p. Piešťany (M a C). Za riaditeľa podniku bol menovaný ing. Peter Sadiv, odbojár a účastník SNP z Východného Slovenska. Ostatné rozhodujúce špičkové posty obsadili poprední pracovníci Považským mlynov a pekární: Ladislav (Dežo) Racík (1924 – 1999) na poste výrobno-technického námestníka, Svetozár Mocko (1924 – 2001) na poste ekonomického námestníka a Štefan Kuropka (1926 – 1992) na poste technického námestníka. Treba poznamenať, že tento podnik sa stal druhým najvýznamnejším podnikom v meste a širšom okolí v ktorom sa stabilizovali pracovné sily a posty a mal aj patričný rešpekt a postavenie v rámci mesta. Podnik v roku 1961 už zamestnával 2383 pracovníkov a to už bola odčlenená pekárenská výroba. Podnik riadil skoro všetky priemyselné a roľnícke mlyny na Slovensku. Z obchodných mlynov nepatril pod priame riadenie Piešťan iba mlyn Šurany, ktorý bol súčasťou ekonomického celku Cukrovaru n. p.  Šurany, a dva mlyny na Východnom Slovensku, spadajúce pod správu PNZP. V roku 1963 sa reorganizácia mlynskej výroby na Slovensku ukončila tým, že mimo M a C zostal iba mlyn Šurany. Podnik bol priamo riadený Ministerstvom potravinárskeho priemyslu v Prahe. Jeho vnútorná štruktúra sa stabilizovala na podnikové riaditeľstvo v Piešťanoch – Mlyny a cestovinárne, n. p. PR Piešťany, (M a C PR), a podriadené závody M a C závod Piešťany, M a P závod Bratislava, M a C závod Nitra a M a C závod Prešov. Skončilo obdobie neustálych organizačných zmien a začalo 30 ročné obdobie stability. Dokumentuje ju aj stabilizácia na vrcholových funkciách podniku a závodu Piešťany.

Riaditelia podniku: 1960 – 1967 Ing. Peter Sadiv, 1967- 1986 Štefan Kuropka,

1986- 1991 Ing. Milan Jakabšic.

Riaditelia závodu Piešťany: 1960 – 1980 Dušan Havlík, 1980 – 1989 Vladimír Turan,

1989 – 1991 Ing. Rudolf Paninár.

Závod Piešťany vtedy riadil nasledovné výrobné prevádzky a obslužné strediská:

Mlyn P160 a Krupáreň v Piešťanoch, vedúci prevádzky František Geisel, neskôr Ján Búda, hlavný mlynár Rudolf Kulich, po ňom nasledovali Imrich Pekarovič Ján Mojto, Ján Ondrejička.

Výroba trvanlivého pečiva a cestovín, vedúci prevádzky Rudolf Zálešák, hlavný majster TP Ján Balay, hlavný majster cestovinárne Bedrich Woltmann.

Mlyn 1. Mája (predtým NUPOD) v Trnave, vedúci p. Bundzel, neskôr Jozef Kučera, hlavný mlynár Ján Rumpel, neskôr František Hrebíček.

Mlyn Sládkovičovo (predtým Mária mlyn) vedúci Jozef Kučera, hlavný mlynár Imrich Pekarovič, neskôr Ferdinand Audi.

Mlyn Senec (predtým Esterházyho parný mlyn), vedúci mlyna Ladislav Hochel, neskôr Miloš Praženka, hlavný mlynár Pavol Paulech.

Roľnícke mlyny, spolu asi 60 mlynov bývalého Bratislavského a bývalého Žilinského kraja, vedúci Jozef Andel, neskôr František Šupena.

Ekonómom závodu bol Ivan Prištic, výrobno- technický námestník Ján Búda a hlavným technológom závodu Bohumil Praženka.

Autor: Alexander Urminský

REKLAMA