Ako končila vojna v Piešťanoch?

Reklama

 

 

 

V stredu 4. apríla 2018 si pripomíname 73. výročie oslobodenia Piešťan. Koniec vojny priniesol obyvateľom Piešťan množstvo starostí, ale i radosti z oslobodenia. Spomienky sú zachytené v mestskej kronike, ktorá popisuje čo všetko sa udialo. Prinášame vám zápis z konca marca do polovice apríla. Stojí za to pripomenúť si čím museli naši rodičia či starí rodičia prejsť a uvedomiť si vďačnosť, že žijeme v slobode a mieri. Viac z kroniky nájdete tu.

V januári 1945 prichádzajú nielen správy o stálom ústupe nemeckých vojsk pred Červenou armádou, ale prichádzajú, potažne prechádzajú cez Piešťany utečenci z východných a severovýchodných krajov, ktorí po niekoľkodňovom tunajšom pobyte pokračujú na svojej ceste. Zväčša sú to osoby, ktoré boly prinútené Nemcami opustiť svoj domov, rodinu, majetok a pozbavené o všetko putujú do neznamého osudu. Piešťanskí obyvatelia so sústrasťou prijímajú týchto a podporujú ich podľa možnosti poskytovaním prístrešia, potravín, šatstva a podobne.

Reklama

 

V Piešťanoch panuje neobyčajne živý vojenský ruch. Dochádzajú a odchádzajú rôzne
nemecké vojenské veliteľstvá, vždy menších a menších jednotiek, čo je znakom, že sa stále a postupne približuje front. V marcových dňoch opúšťajú Piešťany, sú to ovšem zväčša ľudia, ktorí boli exponentmi tohto režimu, ktorí sa previnili proti ľudu a týmto sa chceli vyhnúť následkom ich postoja. Od konca mesiaca marca stále až do samého oslobodenia vo dne i v noci prechádzajú cez Piešťany ustupujúce nemecké vojská, kone, vozy, autá, tanky a delá. Už stále počuť detonácie z frontu.

Dňa 31. marca 1945 letecký nálet na Piešťany, konaný 16. ľahkými rumúnskymi
lietadlami. Zasiahnuté boly vonkajšie čiasti obce, Kanada, Dubová ul. a čiasť obce pri
letišti. Poškodené boly tri domy. Bolo niekoľko prípadov ľahšieho zranenia osôb.
Nemecké vojenské veliteľstvo už pred niekoľkými dňami učinilo prípravy na zničenie
mostov a to tak kolonádneho, ako aj krajinského. Dňa 1. apríla 1945, keď vyšla zpráva
o zničení mostov, v predpoludňajších hodinach zástupcovia obce a obyvateľstva vyhľadali
nemeckú komandatúru a žiadali o záchranu, hlavne o záchranu kolonádneho mostu, ktorý
je takmer v celej Europe jedinečný a žiadneho strategického významu nemá. Pri čom
poukazovali na možnosť poškodenia liečivých prameňov, ktoré slúžia pre zdravie celého
ľudstva. Prednesená žiadosť bola čo najrozhodnejšie zamietnutá. Osud mostov bol zpečatený a v tej samý deň popoludní o 17. hodine malo sa previesť zničenie kolonádneho mostu. Toto sa však nepodarilo, nakoľko pre slabú nálož výbušnín bola poškodená len vrchná časť mostu.

Reklama

 

 

 

 

K dokonalému zničeniu došlo dňa 2. apríla 1945 ráno o 7. hodine. Pri tom sa použilo
také množstvo výbušnín, že nielen most bol zničený, ale boly poškodené aj okolité vily. Po
výbuchu obyvateľstvo húfne výjde k mostu a pohnuto, takmer so slzami v očiach díva sa na trosky, prach a dým, ktoré zahalujú celé okolie. V začatom ničení bolo pokračované. Zničily sa na poštovom úrade automatnú telefonnú centrálu, zničili budovy kasárenské, hangary, letište zorali traktormi a v noci z 3. na 4. apríla 1945 vyhodili do povetria krajinský most. Od väčšieho poškodenia podarilo sa zachrániť Ružový mlyn, kde sa uspokojili s tým, že zobrali remenné prevody zo strojov.

Dňa 3. apríla 1945 je v Piešťanoch front. Na okraji obce ba i v samej obci v záhradách,
v parku, pri moste sú postavené delá. Delová paľba trvá celý deň. Obyvateľstvo už od
predošlého dňa je ukryté v pivniciach. Ulice sú ako vymreté, len tu-tam vidieť dakoho.
V popoludňajších hodinách od 15. hodiny počnúc z delovej paľby padajú strely na Piešťany, na okolie Nádražia, Bratislavskej cesty, Floreátu. Z civilných osôb je 12 mŕtvych a 25 ranených. Záchrannú službu koná samaritánska služba Civilnej protileteckej obrany (CPO). Ranené osoby sú ihneď odpravené na záchranných vozoch do nemocnice.

V noci zo dňa 3. na 4. apríla 1945 opustí nemecké vojsko Piešťany. Pred odchodom zničí
Krajinský most. Ohromná detonácia z výbuchu mostu dáva obyvateľstvu na vedomie, že
nemecké vojsko odchádza.

Dňa 4. apríla 1945 ráno obyvateľstvo vychádzajúce z pivníc a úkrytov s radosťou víta
vojakov Červenej armády. Za niekoľko minút sú Piešťany na nohách. Ľudia sa s radosťou
objímajú a tešia sa, že sa dožili oslobodenia. Spontáne bez akéhokoľvek rozkazu vytýčia na domy zástavy.

Vo skorých ranných hodinách zídu sa na obecnom dome osoby, ktoré tajne pracovaly pre
oslobodenie Slovákov. Vidíme tu Michala Chrenku, automechanika, Ľudovíta Hrnčiara, riaditeľa št. meštianskej školy, Jána Natšina, správcu ľudovej školy v.v., Dr. Milana Škarku, zverolekára, Dr. Ľudovíta Tormu, lekára, Michala Kormana, redaktora a iných s radostnými tvárami, ktorá zahaľuje prežité útrapy, následky perzekúcie, by aj uväznenia, ktoré v posledných rokoch pretrpeli. Na základe programu už vopred vypracovaného utvorí sa prvý prechodný národný výbor. Tento pozostáva z týchto členov: Ľudovíta Hrnčiara, predsedu, Michal Chrenko, podpredseda, Ján Natšin, Dr. Ľudovít Torma, Vojtech Baracka, Miroslav Štefánik, Martin Košinár, Ferdinand Davčík, Michal Korman, Jozef Oravec, Jakub Putna, Jozef Ábel, Dr. Milan Škarka, Lavička, Karol Keibl. Utvorený prechodný národný výbor vydá cestou miestneho rozhlasu proklamáciu k miestnemu obyvateľstvu ktorú sostavil Ľud. Hrnčiar s Mich. Kormanom a predniesol Michal Korman.

Proklamácia zneje nasledovne: „Občania! Naše mesto bolo chrabrou rukou Červenou armádou oslobodené. Je koniec nášmu utrpeniu. Nemecké fašistické vojská a ich pomáhači sú na šialenom ústupe. Celý náš kraj a v malej chvíli celá naša rodná Slovenská zem bude slobodná. Pripravte sa na dôstojne privítanie našich osloboditeľov na znamenie našej veľkej radosti a vďaky voči našim osloboditeľom vyveste zástavy v štátnych farbách
československých a červených. Zachovajte dôstojný kľud, nevybavujte si osobné účty. Zlosynovia a zradci budú úradne zaistení a postavení pred riadny súd. Chráňte majetok svoj a verejný! Správu obce prevzal do rúk národný výbor, ktorému môžete plne dôverovať a ktorý sa už stará o poriadok a bezpečnosť. Všetci štátni a verejní zamestnanci nastúpte svoje služobné miesta, národný výbor sa usiluje dať do chodu elektráreň a vodovod. Na bezpečnosť životov a majetkov organizuje sa národná milícia, preto všetky civilné osoby, gardisti a bývalí príslušníci nemeckých organizácii, nech okamžite, pod trestom odovzdajú zbrane do bývalých kasární HG a na žandársku stanicu.“

Národný výbor s radosťou víta prvých vojakov Osloboditeľskej červenej armády, ktorí
došli na obecný dom. Stará sa o to, aby vyhovel požiadavkám osloboditeľskej armády,
potrebným k vojenským operáciám, pokiaľ sa tieto požiadavky na dobu prechodnú od
vrchností, poťažne od obyvateľstva, ako pohonné látky, krmivo, ubytovacie miestnosti pre
vojsko, dopravné prostriedky a potravné články.

Národný výbor činí opatrenia organizovaním strážnej služby, aby poriadok a pokoj bol
zachovaný. Obec je od 3. apríla 1945 bez elektrického svetla, lebo dialkové elektrické
vedenie bolo zničené, taktiež je bez pitnej vody a obecného vodovodu – vodovodné spojenie je prerušené pre zničenie krajinského mostu – a nemá železničné spojenie. Národný výbor je si vedomý, že ho čaká nadľudská práca, podujme sa toho, lebo vie, že táto smeruje na upevnenie mieru a slobody. Oslobodzujúce vojsko chová sa voči obyvateľstvu vo všeobecnosti lojálne a slušne, až na ojedinelé výnimočné prípady.

Teraz keď opisujem udalostí dňa a oslobodenia, teda výsledok istej činnosti musím sa
zastaviť v opisovaní behu udalosti a k vôli plnosti obrazu venovať niekoľko riadkov tomu,
akú účasť maly Piešťany v prípravných prácach, zvaných ilegálnymi prácami. Ilegálne sa začínalo pracovať hneď od utvorenia samostatného Slovenského štátu. Prívrženci protifašistického smeru regrútovali sa z členov Odbočky sväzu priateľov SSSR, založeného v Piešťanoch v roku 1935. Jej bývalí členovia boli zapojení do ilegálnej práce, i do odboja, boli väznení a 1 z nich, Rafael Šimanský zahynul v niektorom koncentráku v Nemecku. Toto hnutie udržovalo spojenie s niektorými dôstojníkmi, ako npor. Kukorelli, kpt. Haluzický, major Lipka, Juraj Kapinay a iní, ktorí boli známi pod krycími menami, ako Dratva, Bezoký, Bezruký, a pod. Ilegálni pracovníci boli organizovaní v buňkách po troch vykonávaly práce, ktoré im boly určené už či miestnymi, alebo celoštátnymi vedúcimi odboja. Rozširovaly sa letáky, prevádzali sa sbierky peňazí, šatstva, obuve, potravných článkov a liekov pre partizánov, rodiny väzňov. Zisťovaly sa pre odboj významné, vojensky dôležité dáta a tieto sa odovzdávaly spojkami odboja.

V Piešťanoch povstanie nebolo, len istá časť posádky odchádzala dňa 29. augusta 1944 k odboju. Večer dňa 29. augusta 1944 za pološera nastal neobyčajný ruch na uliciach mesta, obyvateľstvo po hlúčkoch disputovalo o udalostiach, opanované vzrušením, ktoré stupňovaly jednotlivé výstrely z pušiek vojska, ktoré sa uberalo na nákladných autách k odbojným vojskám. V Piešťanoch odbojné noviny vydávané neboly, rozširovaly sa len letáky, dodané spojkami. Gestapo bolo u nás stále. V Piešťanoch počas povstania zatýkali tak gardisti, ako aj Gestapo. V októbri gardistami boli zatknutí mimo Židov Ľudovít Hrnčiar, Ján Natšin, Pavol Novák z Ducového, Rafael Šimanský, František Říha s manželkou, ktorá zahynula v Nemecku v niektorom koncentráku, Otto Beitl, František Navrátil, Anton Walter, Emil Zahoranský. Od UŠB prevzalo Gestapo Rafaela Šimanského, ktorý zahynul na neznámom mieste v Nemecku. Zaistené osoby boly vyslúchané trýznením, bitím, vyväzovaním, a pod.

Tunajšie nemecké jednotky, ako aj pohotovostné oddiely HG chodily do hôr proti partizánom. Ich akcie sa však zle darily, maly nepomerne veľké straty. Tieto pripisujú sa jednak tomu, že nedospelých chlapcov Hlinkovej mládeže nevycvičených poslaly na bojové úkoly a gardisti často v podnapitom stave v hustých skupinách bez zodpovedného výcviku chodili do hôr proti partizánom. Partizáni o týchto zamýšľaných akciách boli vopred upovedomení a mali čas na tieto sa pripraviť. Tak Nemci, ako aj gardisti proti rodinám zaistených osôb chovali sa nepriateľsky, sledovali ich domy a pozorovali s kým udržujú styky. Z povstania zachovaly sa fotografie, zprávy a iné písomné dokumenty, ktoré sa nachádzajú u Michala Pálka, komisionára obilnej spoločnosti.

Z uvedeného je vidno, že Piešťany maly tiež svojich pracovníkov, svojich martírov, ktorí
pracovali za oslobodenie, ktorým patrí za to vďačnosť obyvateľstva a zaslúžia si, aby ich
pamiatka bola zachovaná.

Dňa 5. apríla 1945. Oslobodzujúca armáda prikročí ihneď k oprave krajinského mostu, ktorý má strategický význam. Ešte tento deň sa urobí na moste drevená lávka pre pešo. Robia sa prípravy na opravu mostu pre vozidlá. Vojensky veliteľ vydá obyvateľstvu výzvu, že nebezpečie frontu už pominulo, preto obchody, ktoré od 1. apríla 1945 boly zatvorené, majú sa otvoriť. Piešťany, ako aj iné mestá dostanú vojenského veliteľa, hlavne pre veci vojenské a bezpečnostné. Správu verejnú vykonávajú občianke úrady. Do provozu sa dajú miestne pekárne pre vojsko. Vyskytujú sa ťažkosti so zásobovaním s palivom.

6. apríl 1945. Prikročí sa k oprave krajinského mostu. Práca je vedená odbornými vojenskými oddielmi Červenej armády, povinnou spoluúčasťou miestneho obyvateľstva a to vo dne 400, v noci 200 mužov. Mimo mostu opravujú sa cesty, ktoré boly tankovými prekážkami poškodené, taktiež sa vyrovná plocha letišťa. Obyvateľstvo je k tejto práci denne povolávané cestou miestneho rozhlasu.

Tento deň prichodí do Piešťan rumúnske vojsko, ktoré je určené pre operačné pásmo do ktorého padajú Piešťany. Podliehajú vojenskej právomoci ruskej komandatúri. Piešťanské letište obsadia rumúnske letecké jednotky. Od tejto doby hlavne rumúnske vojská sú v Piešťanoch ubytované. Bola vydaná vyhláška zo dňa 6. apríla 1945 nasledovného znenia: „Komandatúra ruskej obsadzovacej armády v Piešťanoch dáva na vedomie, že vojnové nebezpečenstvo pominulo a občianstvo z úkrytov môže sa nasťahovať do svojich bytov. Občianstvo sa dôrazne žiada, aby dvory a časť ulice pred svojimi domami uviedlo do najväčšieho poriadku a čistoty. Obchodné miestnosti sa majú otvoriť a riadny predaj má sa započať. Bez povolenia komandatúry žiadne vojenské osoby sa nemajú púšťať do súkromných bytov. Keď by sa taký prípad stal, že vojenské jednotky násilím by chcely byt zaujať, treba to okamžite hlásiť vojenskej komandatúre. Sídlo miestnej vojenskej komandatúry sa nachádza na Námestí št. meštianskej školy. Každý obyvateľ obce Piešťany, ktorý nie je k pobytu prihlásený, má sa ihneď prihlásiť na bytovom oddelení obecného úradu. Všetky peňažné ústavy a banky majú byť uvedené do riadneho behu. Zakazuje sa výmer a predaj akýchkoľvek alkoholických nápojov bez povolenia komandatúry. Každé eventuélne násilné počínanie zo strany vojska, treba ihneď hlásiť na miestnej vojenskej komandatúre.

7. apríl 1945. Národný výbor robí opatrenia na zaistenie majetku Nemcov v prospech Československej republiky. Majetok sa popíše a zaistí sa. Židia, ktorí pred rasovou persekúciou bývalého režimu sa ukrývali, vracajú sa do Piešťan. Na väčšine sú patrne známky po prežitých útrapách v podzemných a podobných krytoch, kde sa niekoľko mesiacov skrývali.

8. apríl 1945. Na nariadenie Národného výboru overujú sa občianske legitimácie.

9. apríl 1945. Bol uverejnený rozkaz číslo 1./ veliteľa ruskej armády pre obyvateľstvo, ktorý zneje nasledovne: “Ako vojenský veliteľ okresu a obce Piešťany dňa 7. apríla 1945 v zaujme udržovania normálneho života a poriadku v oblasti obce Piešťany nariaďujem: 1./ Všetky civilné úrady a vrchnosti nech plnia svoje povinnosti. 2./ Každý majiteľ obchodného a živnostenského podniku nech pokračuje v prevádzke svojho podniku. Ceny tovarov, potravín atď. ostávajú také, aké boly až do doby vkročenia sovietskych vojsk. Je zakázaný odpredaj liehovín až do ďalšej úpravy. 3./ Miestne vrchnosti a civilné obyvateľstvo nech pomáhajú všetkými prostriedkami zabezpečiť pravidelný chod škôl, nemocníc, lekárskeho ošetrovania a iných kultúrnych inštitúcií a podnikov. 4./ Služby božie môžu sa v kostoloch a modlitebniach konať. 5./ Obyvateľstvo je povinné odovzdať vojenskému veliteľovi všetky zbrane, strelivo, vojenský materiál a iné predmety vojenského rázu, ktoré má, taktiež rádiové prístroje. 6./ Všetkými skladmi, zásobami a skladišťami, ktoré boly vo vlastníctve nemeckých a maďarských vojenských vrchností, i všetkými v nich sa nachádzajúcimi predmetmi bude disponovať sovietske veliteľstvo. 7./ Povoľujem zdržovať sa na uliciach od 5. – 21. hodiny tunajšieho času. 8./ V noci sa nariaďuje prísne zatemnenie obce.

Opravuje sa poškodená železničná trať, k tejto práci nastúpi denne asi 150 ľudí. Spôsob povolávania pracovných síl prevádza sa ako k prácam mostu, t.j. cestou miestneho rozhlasu.

Medzi obyvateľstvom a vojakmi Červenej armády vyvinú sa obchodné styky. Vojaci so
záľubou kupujú náramkové hodinky, bicykle, a rôzne iné predmety, za ktoré platia slušné,
by často i neprimerane vysoké ceny. Pomery sa postupne konsolidujú a výtržnosti, ktoré sa na začiatku v ojedinelých prípadoch objavovaly, prestávajú. Začína riadny beh života a Piešťany možu ďakovať osloboditeľskej armáde, že tak ľahko a bez otrasov prekonaly prechod do mieru.

10. apríl 1945. a nasledujúce dni odovzdáva obyvateľstvo rádioprijímače, ktoré sa uskladňujú na Poštovom úrade. Zvonenie z kostolných veží, ktoré bolo ododňa 5. apríla 1945 zakázané, je dnešným dňom znovu povolené.

11. apríl 1945. Bola skončená oprava Krajinského mostu so sriadením provizornej drevenej konštrukcie na zničených čiastkach, takže môžu prechádzať i ťažké motorové vozidlá. Na oprave sa pracovalo vo dne i v noci. Cez most prechádzajú rôzne vojenské jednotky.

13. apríl 1945. Železničné spojenie na úseku od Bratislavy po Nové Mesto n/V. provizorne opravené. V popoludňajších hodinách prichádza z Bratislavy do Piešťan prvý vlak. O 18. hodine usporiada Národný výbor na Námestí pred obecným domom slávnosť na oficiálne privítanie ruskej a rumúnskej armády. Prívety prednesú predseda Miestneho národného výboru Ján Daňo, predseda Okresného národného výboru Ľudovít Hrnčiar, mimo toho odznejú prívety jednotlivých korporácií, partizánov a organizácií. Za osloboditeľskú armádu prehovorí vojenský veliteľ Piešťan. Slávnosti sa zúčastnily úrady, podniky,
zástupcovia vojska a tisíce obyvateľstva. Pri tejto oslave odznela oficiálne prvýkrát štátna
hymna československá a ruská.

14. apríl 1945. Dokončí sa práca obnovenia vodovodného potrubia a dodáva sa normálne pitná voda z obecného vodovodu.

15. apríl 1945. Obnovuje sa pravidelné železničné spojenie s Bratislavou. Denne 1 vlak dochádza a odchádza z Bratislavy do Piešťan a zpäť.

16. apríl 1945. Vnútornej časti obce hlavne kde sú vojenské veliteľstvá vyrába a dodáva elektrický prúd Obecná elektráreň.
17. apríl 1945. Rumúnsky minister vojny navštívi tunajšie rumúnske vojenské jednotky. Mimo letcov sú v Piešťanoch hlavne rumúnske vojenské nemocnice. Nemocnice sú vo školách: štátna meštianska škola, štátna ľudová, Hotel Royal bol pretvorený tiež na nemocnicu. Ranení rumúnski vojaci dochádzajú vo veľkom počte z Bielych Karpat, kde nepriateľ – hlavne príslušníci Vlasovej armády – kladú značný odpor. Pri ošetrovaní týchto vypomáhajú sestry Miestneho Červeného kríža.

19. apríl 1945. Dialkové elektrické vedenie z Bereksegu je opravené a začína sa normálna dodávka elektrického prúdu pre celú obec. Nedostatky, ktoré na začiatku oslobodenia obyvateľstvo cítilo, ako pitná voda, svetlo, železničné spojenie boly postupne odstránené.
V prvých dňoch oslobodenia bol utvorený prechodný Národný výbor, ktorý vykonával
všetku agendu. Po niekoľkých dňoch jeho agendu prevzal medzi časom utvorený Okresný
národný výbor, ktorého predsedom bol Ľudovít Hrnčiar. Miestny národný výbor pozostával
z 36 členov, ktorí boli dočasne určení politickými stranami do tej doby, kým sa nepreviedla voľba členov. Úkol tajomníka MNV vykonával Dr. Juraj Tatara. So zriadením Miestneho národného výboru nastanú radikálne zmeny v obecnej správe. Národný výbor pracuje na konsolidovaní pomerov. Učiní opatrenia aby obchody, podniky začaly svoju činnosť, aby hospodárske práce boly započaté a tak zabezpečená budúca úroda; poskytuje a obstaráva k tomuto potrebný záprah, robotníkov, taktiež aj osivo. Zakročuje proti neodôvodnenému zvyšovaniu cien životných potrieb, učiní opatrenia, aby články denných potrieb boly rozdelené spravodlivo medzi všetkými vrstvami obyvateľstva a aby zásobovanie obyvateľstva bolo zaistené. Udržovaním občianskej strážnej služby je poverená takzvaná „milícia“, ktorá vypomáha Národnej bezpečnosti (bývalému žandárstvu) pri vykonávaní bezpečnostnej služby. Tymito a podobnými inými opatreniami prekonaly Piešťany hladko túto prechodnú dobu.

Zdroj: Kronika mesta Piešťany