Úvod Bleskovky Dom umenia chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku

Dom umenia chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku

REKLAMA
Mlyny

Na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky bol dnes podaný podnet na vyhlásenie piešťanského Domu umenia za národnú kultúrnu pamiatku. S myšlienkou občianskeho združenia Čierne diery sa stotožnila riaditeľka Domu umenia Edita Bjeloševičová a podporilo ju viacero osobností z prostredia architektúry a dizajnu.

„Prišli sme s malou dušičkou: „Pani riaditeľka, chceli by sme dať vašu budovu ochrániť ako národnú kultúrnu pamiatku.“ Dom umenia v Piešťanoch patrí medzi odvážne stavby architekta Ferdinanda Milučkého. Ochrániť ho by znamenalo zásadné rozhodnutie – môže sa tým pýšiť len málo modernistických stavieb na Slovensku. A niekde konečne treba začať, kým nie je (opäť) neskoro. Na naše potešenie riaditeľka súhlasila. Nielen, že súhlasila, osobne sa pridala k nášmu podnetu na vyhlásenie pamiatky,“ napísali na svojej facebokovej stránke predstavitelia OZ Čierne diery, ktoré sa venuje mapovaniu architektonických pamiatok na Slovensku a ich záchrane.

Domoss jesen 2019

Vyhlásiť budovu za národnú kultúrnu pamiatku môže majiteľom spôsobiť starosti navyše, v prípade Domu umenia by to však malo uľahčiť život. Zmenia sa štandardy, ktoré bude musieť spĺňať a bude väčšia šanca na finančnú podporu.

 

Podľa odborníkov je Dom umenia jednou z najprepracovanejších a najkomplexnejšie zrealizovaných kultúrnych stavieb 20. storočia na Slovensku. Architekt navrhol kompozične, tvarovo, materiálovo či farebne harmonicky vyvážené dielo, ktoré v sebe spája prvky povojnového moderného hnutia, či brutalizmu, ale aj regionálne inšpirácie a vzory z ľudového umenia. Toto dielo podľa nich nesporne patrí k prácam, ktoré svojou architektonickou, výtvarnou i technickou kvalitou vysoko prekonávajú dobovú produkciu nielen na Slovensku a v Československu, ale aj v širšom stredoeurópskom regióne.

Z histórie Domu umenia

Solitérna budova Slovenskej filharmónie mala pôvodne stáť v priestore pred sídliskom Stred. Pre toto miesto bola ešte v roku 1958 vyhlásená súťaž, ktorá rátala s asanáciou časti historickej zástavby smerom k Winterovej ulici. Prvou cenou bol ocenená skupina architektov Štefan Ďurkovič, Ferdinand Milučký a Jozef Ružek z bratislavského Stavoprojektu. Zmenou územného plánu mesta sa zmenila aj lokalizácia objektu do mestského parku v blízkosti Váhu.

S výstavbou budovy na novom mieste pri rieke sa začalo s výrazným oneskorením, až v roku 1974 s pozmeneným projektom jedného z víťazov súťaže, architekta Milučkého, ktorý na ňom pracoval už od roku 1969. Budova bola verejnosti sprístupnená v roku 1980 a dodnes plne slúži na kultúrne účely.

Ďalšie objekty prislúchajúce k navrhovanému dielu. Pred hlavným vstupom na južnej strane pozemku je situovaná plastika Emila Venkova – Óda na radosť, ktorá je súčasťou pôvodného autorského konceptu. Podľa pôvodných projektov architekta Milučkého mala byť upravená aj hrádza v blízkosti domu umenia na širokú promenádu s kioskami, z ktorej mal viesť most cez Biskupický kanál. Úprava hrádze nebola zrealizovaná, peší most postavili neskôr v novej pozícii oproti vtedajšiemu územnému plánu.

Funkcia objektu je od svojho vzniku nezmenená. Multifunkčné kultúrne zariadenie primárne slúži pre koncertné účely. Ústredná sála s kapacitou 622 miest s orchestriskom pre 80 hudobníkov a organom je využívaná aj pre operné, divadelné, či baletné produkcie, ako aj filmové predstavenia. Ďalej objekt obsahuje malú sálu pre 100 návštevníkov a výstavný priestor, foyer využívaný aj ako banketová sála, ďalšie menšie sály pre verejnosť a účinkujúcich.

-red- Zdroj: OZ Čierne diery, Podnet na vyhlásenie objektov za národné kultúrne pamiatky – Dom umenia v Piešťanoch

REKLAMA