REKLAMA
Mlyny

Vo štvrtok 17. októbra sa v komunitnom centre Apolin uskutočnil workshop Voda nad zlato, ktorý bol zameraný na problematiku zadržiavania a racionálneho nakladania so zrážkovou vodou. Zúčastnilo sa ho viacero odborníkov, vedeckých a technických pracovníkov pôsobiacich v tejto oblasti, predstaviteľov regionálnej i miestnej samosprávy, zástupcov mimovládnych organizácií, záujmových združení, podnikateľských subjektov, študentov stredných škôl zameraných na túto problematiku i laická verejnosť. Jedným z výsledkov je Piešťanská výzva, pod ktorú sa podpísali takmer všetci prednášajúci a jej cieľom je mobilizácia kompetentných k riešeniu zadržiavania zrážkovej vody.

Na workshope odzneli prednášky viacerých odborníkov z rôznych oblastí. V prvom dopoludňajšom bloku sa hovorilo o tom, prečo treba zadržiavať zrážkovú vodu. Emeritný generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec priblížil najskôr tému významu vody pre človeka v kontexte globálnej klimatickej zmeny. Prezentácie pokračovali dvomi príspevkami Juraja Holca z SHMÚ na témy Prírodné podmienky okresu Piešťany a Mestské ostrovy tepla – príčiny a dôsledky. Použitie a zdroje geotermálnej vody priblížil  Igor Miček zo Slovenskej komory stavebných inžinierov.

Popoludňajší blok bol venovaný tomu ako zadržiavať zrážkovú vodu. O nových trendoch využitia zachytenej dažďovej vody v krajinnej architektúre hovorila krajinná architektka Eva Wernerová. Tomáš Paulík, technický riaditeľ Pipelife Slovakia, priblížil konkrétne technické riešenia odvádzania a využitia zrážkových vôd. Účastníci sa dozvedeli taktiež o možnosti využitia externých zdrojov pri financovaní opatrení na zadržiavanie zrážkovej vody, o ktorých rozprávala projektová manažérka Zita Bruncková. Andrej Šille zo Slovenského vodohospodárskeho podniku priblížil prácu ich organizácie a taktiež hovoril o najvýznamnejších vodných a vodárenských stavbách a ich úlohe pri akumulácii vody v čase jej prebytku a nadlepšovaní prietokov v čase jej nedostatku. Účastníkom sa prihovoril i generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Benko. Téme vody a práva v Slovenskej republike sa venoval Jiří Rais zo Seniorského parlamentu. 

Klimatológ Milana Lapin

Ako posledný vystúpil významný slovenský klimatológ profesor Milan Lapin, ktorý spravil prierez celým programom so svojimi pripomienkami k faktom, ktoré odzneli. Podľa jeho vyjadrení vďaka stúpajúcej teplote ovzdušia stúpa výpar vody, ktorý je na našom území vyšší ako v minulosti. Znamená to, že oproti minulosti sa z krajiny viac vody odparí ako odtečie. V kombinácii s rýchlym odtokom vody to má za následok nedostatok vody v pôde, pričom zimné zrážky sa minú často už v jarných mesiacoch a krajina potom v lete trpí nedostatkom vlahy. Práve preto je potrebné udržať v nej čo najviac zrážok, ideálne pod vsiaknutím pod povrch.

Na záver workshopu sa uskutočnila panelová diskusia odborníkov, ktorí pod moderátorskou taktovkou Petra Tremboša odpovedali na otázky z pléna.

Účastníci podujatia ocenili podporu zo strany regionálnej samosprávy, konkrétne predstaviteľov Trnavského samosprávneho kraja pri organizovaní workshopu. Jeho realizácia bola možná vďaka prostriedkom z participatívneho rozpočtu trnavskej župy. Priamo na podujatí sa zúčastnil vicežupan Marek Neštický. Organizátorov potešil rovnako záujem niekoľkých predstaviteľov samospráv z okresu a kraja, i keď by určite mohol byť aj väčší.

Piešťanská výzva – potrebných je viac informácií i aktivity 

Jedným z výsledkov workshopu Voda nad zlato je vznik Piešťanskej výzvy. Jej signatármi sú aktívne zapojení účastníci podujatia, menovite Prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., RNDr. Peter Tremboš, PhD., Ing. Zita Bruncková,  Mgr. Juraj Holec, PhD., Vladimír Kubo, Ing. Tomáš Paulík, Jiří Rais a Ing. Eva Wernerová.

Tí konštatujú nízku vymožiteľnosť práva, vysokú mieru korupcie, nedostatky v uplatňovaní právnych predpisov, resp. vo využívaní účinných nástrojov na ich uplatňovanie v praxi, pri riešení zadržiavania a racionálneho využívania zrážkovej vody v Slovenskej republike, nedostatočnú informovanosť pracovníkov verejnej správy o význame a spôsoboch riešenia danej problematiky, i malú snahu o ich uplatňovanie v praxi. Rovnako je realitou slabá angažovanosť občanov a zapojenie tretieho sektora do rozhodovacieho procesu, rast záujmu o ekonomický profit a parazitovanie rôznych nedôveryhodných subjektov pri riešení problémov spojených s klimatickou zmenou a realizáciou opatrení na zmiernenie jej dôsledkov, pričom sa často ignorujú základné vedecké poznatky.

Účastníci workshopu preto vyzývajú orgány verejnej správy zvýšiť všeobecnú informovanosť a upraviť legislatívu tak, aby sa vytvoril tlak na realizáciu opatrení zameraných na zadržiavanie a racionálne využívanie zrážkovej vody. Hovoria tiež o potrebe vytvoriť zdroje, ekonomické mechanizmy a motivačné prostredie podporujúce tieto aktivity, vychádzajúc a rešpektujúc súčasné vedecké poznatky, vedecké, odborné a pedagogické inštitúcie upriamiť pozornosť na poznávanie mechanizmov a procesov ovplyvňujúcich klimatickú zmenu a v jej kontexte i na hľadanie efektívnych organizačných a technických riešení jej následkov, ako aj na zlepšenie vzdelávania v tejto oblasti. Podľa signatárov by podnikateľské subjekty mali tiež vytvoriť dostatočne pestrú a ekonomicky zaujímavú ponuku produktov. Mimovládne organizácie by sa mali pokúsiť podnietiť vyšší záujem o riešenie tejto problematiky, presadzovať záujmy verejnosti pri rozhodovaní, prijímaní a realizácii opatrení. Neodmysliteľnou súčasťou zmeny k lepšiemu by mala byť aj široká verejnosť  svojou aktívnou podporou pri riešení zadržiavania a racionálneho využívania zrážkovej vody.

Text a foto: -th-

REKLAMA