Národopisné slávnosti predstavili ľudovú kultúru

Reklama

 

 

 

Hudobný pavilón v mestskom parku ožil v nedeľu popoludní podujatím s názvom Národopisné slávnosti. Vystúpilo na ňom dovedna šesť folklórnych zoskupení prezentujúcich tradičné spevy, tance a ľudovú kultúru. K videniu bola tiež výstava fotografií zo zbierky pohľadníc Alexandra Urminského a návštevníci mohli ochutnať kuchyňu našich predkov v piešťanskom domčeku.

Národopisné slávnosti zorganizovalo Mestské kultúrne stredisko, Slovenské liečebné kúpele a Mesto Piešťany. Myšlienkou bolo nadviazať na rovnomenné podujatie, ktoré sa spomína v mestskej kronike a konalo sa v roku 1936. „Slávnosti presahujú rámec lokálny a majú význam celokrajinský. Tieto slávnosti podoprely dobré meno Slovenska pred zahraničím menovite pred cudzozemskými hosťami, ktorí sa v Piešťanoch zdržovali,“ píše kronikár.

Reklama

 

Vyvrcholením slávnosti bol podľa kroniky 5. júl 1936: „Už v skorých ranných hodinách prichádzajú do Piešťan krojované skupiny. Dopoľudnia skúšky, Bohoslužby a prehliadka výstavy. Popoľudní o 14. hodine sprievod krojovaných skupín mestom na miesto slávnosti, na kúpeľný ostrov pri Eve. Slávnosť bola zahájená nástupom všetkých krojovaných skupína vztýčením štátnej vlajky.“ Ako prvé vystúpili piešťanské a trebatické deti Vítaním jara, ďalšie folklórne skupiny predviedli najznámejšie zvyky svojho regiónu ako napríklad Fašiangy, Pod šable, Máj ale aj Vajnorská svadba či horalský Medviedok. Do Piešťan zvážali návštevníkov zvláštne vlaky.

Tohtoročný program prvého ročníka slávností pozostával z pásma rodiny Hlbockých, speváckeho vystúpenia skupiny Povoja a z predstavení folklórnych súborov Krakovienka, Kolovrátok a Žito, ktoré sprevádzala Ľudová hudba Petra Obucha. Hudba a tanec naplnili centrum dobrou náladou, zaujali staršie, ale i mladšie generácie a potešili všetkých milovníkov ľudovej kultúry.

Reklama

 

 

 

 

„Moja výstava bola prezentovaná v piatok aj vo fontáne a niektorí ľudia sa ma pýtali, že prečo je na sukniach piešťanských ženských krojov červená farba. Historické fotografie boli čiernobiele a následne sa pred tlačou v Hradci Králové kolorovali. Ľudia, ktorí ich kolorovali boli často úplne iní ako tí, čo vyhotovili fotografiu a tak sa stávali takéto omyly a vznikali nepresnosti. Piešťany sa radia medzi mestá, ktoré mali pohľadnice medzi prvými na Slovensku počas Rakúsko- Uhorska. Donedávna som bol zberateľom, ktorý mal vôbec najstaršiu pohľadnicu, bola z roku 1896 a teraz ma jeden kolega zberateľ o rok prekonal,“ povedal o svojej výnimočnej zbierke Alexander Urminský.

-lt-