Najväčšie mestá znižujú svoje dlhy, polepšili si aj Piešťany

Reklama

 

 

 

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vypracoval v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky rebríček finančnej stability 50 najväčších miest. Mesto Piešťany sa umiestnilo na celkovom štyridsiatom mieste s dobrým hodnotením, pričom celkový dlh z roku 2015 sa samospráve podarilo znížiť z 23,35 percenta na 17,05 percenta v roku 2016. Dlh na jedného obyvateľa nášho mesta na konci minulého roku predstavoval 105 eur.

Reklama

 

Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu roku 2016 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najhoršie Senica a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a mestská časť Devín.

„Vyššie skóre ako +5 získalo celkovo 21 z 50 hodnotených miest. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou a prideľujeme im známku „výborné finančné zdravie“. Na vedúce priečky patria Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Topoľčany a Kežmarok,“ uviedol v správe analytik Matej Tunega spolupracujúci s INEKO.

Reklama

 

 

 

 

Mestu Piešťany sa podarilo v minulom roku znížiť celkový dlh na 17,05 percenta. Podľa hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO malo najväčšiu zadĺženosť v rokoch 2011, kedy dlh dosiahol až 30,3 percenta, prudký nárast nastal aj v roku 2014, kedy sa dlh vyštveral na 26,6 percenta. V spomenutých rokoch stagnovala aj bilancia bežného účtu mesta, ktorá vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky.

Najlepšie hospodáriacim mestom sa podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO stalo Nové Mesto nad Váhom, ktoré má dlh vo výške 0 percent a rovnako aj nulový dlh na jedného obyvateľa. Naopak najhoršie dopadla Bratislava, ktorá má dlh 37,52 percenta a jeden obyvateľ je zadĺžený sumou 348 eur. Treba doplniť, že hlavné mesto je hodnotené ako celok spolu so všetkými mestskými časťami a k nelichotivej bilancii dospela najmä kvôli hospodáreniu BA – Devín, ktorá s celkovým dlhom 1 234 percent a pomyselnou záťažou na jedného obyvateľa vo výške 7 020 eur kazí inak slušný výsledok.

V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najbližšie k zákonom definovanej hranici bola Nitra, ktorá mala ku koncu roka dlh vo výške 43,6 %, medziročne ho však znížila z úrovne 53 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2016.

„Priemerná známka finančného zdravia za všetkých 50 najväčších miest sa medziročne významne zvýšila (z 4,15 na 4,26). Zároveň, pre všetky veľké mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály, a to v 21 prípadoch ako „výborné“ (nad 5), pri 27 mestách ako „dobré“ (od 4 do 5) a v prípade Senice a Bratislavy ako dostatočné (od 3 do 4). K tomuto zlepšeniu prispelo nielen to, že mestá dokázali v priemere zlepšiť svoju bilanciu na bežných účtoch a znížiť zadlženie, ale aj to, že navyše dokázali znížiť dlhovú službu a ak odhliadneme od mesta Martin, tak aj znížiť svoje záväzky po lehote splatnosti,“ dopĺňa Matej Tunega.

Za všetky najväčšie mestá spolu platí, že potom ako v roku 2015 nedokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014), sa im počas roku 2016 opäť podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera ich zadlženia klesla z 28,8 % na 26,2 %. To predstavuje v nominálnom vyjadrení pokles dlhu v prepočte na 1 obyvateľa zo 185 na 179 eur.

Hlavným cieľom projektu analýzy finančnej stability miest je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a Vyšších územných celkov. INEKO sa k nemu snaží dopracovať prostredníctvom zberu a zverejneniu údajov o finančnom zdraví všetkých 2928 obcí a 8 vyšších územných celkov za roky 2006 – 2016, ktoré zbiera, ale v analytickej podobe nezverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

-lt/Zdroj: Inštitút pre ekonomický a hospodársky rozvoj