Úvod Aktuality Najväčšie mestá znižujú svoje dlhy, polepšili si aj Piešťany

Najväčšie mestá znižujú svoje dlhy, polepšili si aj Piešťany

REKLAMA

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO vypracoval v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky rebríček finančnej stability 50 najväčších miest second story of the gossip. Mesto Piešťany sa umiestnilo na celkovom štyridsiatom mieste s dobrým hodnotením, pričom celkový dlh z roku 2015 sa samospráve podarilo znížiť z 23,35 percenta na 17,05 percenta v roku 2016 생일 노래 다운로드. Dlh na jedného obyvateľa nášho mesta na konci minulého roku predstavoval 105 eur.

REKLAMA
Buenos pizza  burger
Chlapci na panvici
Sheriff Taxi Piešťany
Dompek Pizza donaskova sluzba
Knebl
PN Taxi

Pozíciu miest s najlepším finančným zdravím potvrdili ku koncu roku 2016 Nové Mesto nad Váhom a Dubnica nad Váhom SchoolRumble. Naopak, spomedzi veľkých miest sú na tom najhoršie Senica a Bratislava, ktorú ťahá dole magistrát a mestská časť Devín.

„Vyššie skóre ako +5 získalo celkovo 21 z 50 hodnotených miest Environment Special. Tieto mestá možno označiť ako mestá s veľmi dobrou finančnou stabilitou a prideľujeme im známku „výborné finančné zdravie“. Na vedúce priečky patria Nové Mesto nad Váhom, Dubnica nad Váhom, Hlohovec, Topoľčany a Kežmarok,“ uviedol v správe analytik Matej Tunega spolupracujúci s INEKO pbvm90.dll.

Mestu Piešťany sa podarilo v minulom roku znížiť celkový dlh na 17,05 percenta 영화 베스트셀러 다운로드. Podľa hodnotenia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO malo najväčšiu zadĺženosť v rokoch 2011, kedy dlh dosiahol až 30,3 percenta, prudký nárast nastal aj v roku 2014, kedy sa dlh vyštveral na 26,6 percenta tensof flow. V spomenutých rokoch stagnovala aj bilancia bežného účtu mesta, ktorá vypovedá teda o tom, ako dokáže samospráva pokrývať svoje bežné výdavky 명량 영어자막 다운로드.

Najlepšie hospodáriacim mestom sa podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO stalo Nové Mesto nad Váhom, ktoré má dlh vo výške 0 percent a rovnako aj nulový dlh na jedného obyvateľa scx-1360 driver. Naopak najhoršie dopadla Bratislava, ktorá má dlh 37,52 percenta a jeden obyvateľ je zadĺžený sumou 348 eur. Treba doplniť, že hlavné mesto je hodnotené ako celok spolu so všetkými mestskými časťami a k nelichotivej bilancii dospela najmä kvôli hospodáreniu BA – Devín, ktorá s celkovým dlhom 1 234 percent a pomyselnou záťažou na jedného obyvateľa vo výške 7 020 eur kazí inak slušný výsledok 일곱개의 대죄 1기 다운로드.

V minulom roku neprekročilo hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov žiadne spomedzi veľkých miest. Najbližšie k zákonom definovanej hranici bola Nitra, ktorá mala ku koncu roka dlh vo výške 43,6 %, medziročne ho však znížila z úrovne 53 %. Vyplýva to z analýzy inštitútu INEKO o hospodárení 50 najväčších miest v roku 2016.

„Priemerná známka finančného zdravia za všetkých 50 najväčších miest sa medziročne významne zvýšila (z 4,15 na 4,26). Zároveň, pre všetky veľké mestá vyšlo finančné zdravie v hornej polovici škály, a to v 21 prípadoch ako „výborné“ (nad 5), pri 27 mestách ako „dobré“ (od 4 do 5) a v prípade Senice a Bratislavy ako dostatočné (od 3 do 4). K tomuto zlepšeniu prispelo nielen to, že mestá dokázali v priemere zlepšiť svoju bilanciu na bežných účtoch a znížiť zadlženie, ale aj to, že navyše dokázali znížiť dlhovú službu a ak odhliadneme od mesta Martin, tak aj znížiť svoje záväzky po lehote splatnosti,“ dopĺňa Matej Tunega.

Za všetky najväčšie mestá spolu platí, že potom ako v roku 2015 nedokázali nadviazať na znižovanie dlhu z predchádzajúcich rokov (2011 až 2014), sa im počas roku 2016 opäť podarilo medziročne znížiť svoje zadlženie – priemerná miera ich zadlženia klesla z 28,8 % na 26,2 %. To predstavuje v nominálnom vyjadrení pokles dlhu v prepočte na 1 obyvateľa zo 185 na 179 eur.

Hlavným cieľom projektu analýzy finančnej stability miest je zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest, obcí a Vyšších územných celkov. INEKO sa k nemu snaží dopracovať prostredníctvom zberu a zverejneniu údajov o finančnom zdraví všetkých 2928 obcí a 8 vyšších územných celkov za roky 2006 – 2016, ktoré zbiera, ale v analytickej podobe nezverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

-lt/Zdroj: Inštitút pre ekonomický a hospodársky rozvoj

REKLAMA