Austrálska „fujara“ znela v ženskom klube

Reklama

 

 

 

Pri tradičnom stretnutí členiek Piešťanského medzinárodného klubu žien – PIWC vo štvrtok 30. septembra zneli Kursalonom zvláštne tóny aboriginskej etno hudby pôvodných obyvateľov Austrálie. Medzi domorodými hudobnými nástrojmi, ktoré ožívali pod rukami troch mladých Slovákov, dominovalo najmä drevené didgeridoo – akási obdoba našej fujary trombity.

[singlepic id=4973 w=400 h=400 float=left]Do Piešťan ho prišiel predstaviť cestovateľ a hudobník Branislav Hargaš. Didgeridoo aj vyrába a podľa jeho slov je naň najlepšie javorové drevo. Hoci tento nástroj je na pohľad jednoduchý – tvorí ho obvykle dlhý, vpredu jemne zahnutý, dutý drevený roh, B. Hargaš tvrdí, že dokáže vylúdiť širokú paletu zvukov. „Pri hre používame takzvané cirkulačné alebo cyklické dýchanie, kedy pri nádychu nosom vydychujeme zvyšok nahromadeného vzduchu v ústach pomocou lícnych svalov v spolupráci s jazykom.“ Prácou pier s kombináciou dýchania dokáže dosiahnuť i tóny pripomínajúce zvuky prírody. B. Hargaš sa však venuje skôr vlastným skladbám – „hudbe prítomnosti“, ako ju sám nazýva.

Reklama

 

Okrem zaujímavo vyzdobených digderidoo, ktoré pomaľovala jeho priateľka, predviedol hudobník a cestovateľ Piešťankám aj fotografie z potuliek po Austrálii a pridal i krátku prednášku. Pri debate prítomné dámy zajímalo napríklad to, ako dlho trvá výroba týchto austrálskych fujár. „Výroba trvá na hodiny asi dvadsať až tridsať hodín, ale drevo si vyžaduje sušenie a lepenie, takže celkový efekt sa dosiahne až za niekoľko mesiacov,“ vysvetlil hosť. Domorodý hudobný nástroj, ktorý niektoré zdroje označujú aj za prvý na svete si mohli členky PIWC aj poťažkať či vyskúšať a mnohé túto možnosť využili. B. Hargaš spomenul tiež, že rytmus a rezonácia didgeridoo má vraj liečivé účinky, bližšie ich však nešpecifikoval.

Autor: ad  Foto: Tomáš Hudcovič – hug(o)photo

Reklama

 

 

 

 

[nggallery id=182]