Blog Jána Jánošíka: Rozhovor s redaktorom PT v celom nekrátenom znení

Reklama

 

 

 

Na požiadanie bývalého člena poslaneckého zboru Mestského zastupiteľstva v Piešťanoch Jána Jánošíka (na foto v strede), uverejňujeme rozhovor, ktorý poskytol periodiku Piešťanský týždeň, v neskrátenom znení ako osobný blog. Zároveň je to jeho takpovediac „posledné zbohom“, ktorým sa lúči so svojím pôsobením v MsZ.

Reklama

 

Reklama

 

 

 

 

Ako by ste zhodnotili vaše takmer dvojročné pôsobenie v piešťanskom mestskom zastupiteľstve? Splnili sa vaše očakávania?

Moje očakávania neboli zďaleka splnené, a práve preto aj poslanecký zbor opúšťam. Som si vedomý, že voliči vkladali hlavne do poslancov, ktorí kandidovali v mene inciatívy Spoločne pre Piešťany (SpP) veľké nádeje a myslím si, že sme ich nádeje nenaplnili, a taktiež som nadobudol presvedčenie, že sa ani za ďalšie dva roky nič podstatné nezmení, tak sa vzdávam  poslaneckého mandátu v prospech ďalšieho kandidáta z klubu SpP Petra Veverku.

Mestské zastupiteľstvo  trpí neustále  problémom ťažkopádneho, pomalého  a neschopného rozhodovacieho zboru, ale hlavne zle manažovaného, alebo priliehavejšie povedané zle „dirigovaného“ zboru. Možno sa Vám tá paralela s hudobným zborom zdá zvláštna, alebo nie práve najvýstižnejšia, ale tak ako v hudobnom orchestri za výsledný súzvuk jednotlivých nástrojov zodpovedá dirigent aj v poslaneckom zbore je za výsledný efekt zodpovedný primátor a ľudia, ktorými sa obklopil. Pokiaľ  dirigent predloží zlú „ partitúru“ a nevie orchester dirigovať, tak ani najlepší virtuóz nemôže zahrať nič iné, iba to, čo má v notách a ako ho dirigent navádza. Náš poslanecký zbor mi pripomína neustále iba tie pazvuky, ktoré vychádzajú na začiatku z orchestra pri ladení jednotlivých nástrojov. Ak je zlý dirigent, je aj výkon orchestra mizerný a divákom sa súzvuk nástrojov nepáči, podobne ako sa nepáči občanom súčasné vedenie mesta a výkon poslaneckého zboru.

Snažil som sa však počas tých dvoch rokov  aspoň niečo urobiť. Našiel som potencionálneho investora na výstavbu krytého bazénu v Mestskom parku, avšak vzhľadom na to, že sme mu vytvorili najhoršie podmienky  zo všetkých oslovených miest, tak je iba malý predpoklad, že by práve do nášho mesta prišiel s touto investíciou a to je pre mňa obrovské sklamanie.  

Podarilo sa mi tiež konečne dostať do rozpočtu tohto roku aspoň projektovú dokumentáciu na tak prepotrebnú miestnu komunikáciu, akou je pokračovanie Dopravnej ulice od železničného nadjazdu smerom na Trajan. Dúfam len, že  po mojom odchode nikoho nenapadne túto čiastku z rozpočtu vyčiarknuť. Tá komunikácia mala byť postavená už pred 20 rokmi, pretože už vtedy by citeľne odbremenila centrálnu mestskú križovatku pri cintoríne na Bratislavskej a vytvorila by ďalšiu príjazdovú cestu na sídlisko Adama Trajana.

Ako predseda komisie pre Bezpečnosť a verejný poriadok som sa zasadzoval za nákup „softwaru a hardwaru“  pre moderný nástroj zefektívňujúci prácu Mestskej polície (MP) s názvom MP Manager, tak aby sme konečne v meste pocítili ich prácu a aby sa zvýšila ich efektivita. Na poslednú chvíľu sa mi aj tento zámer podaril, čo ma veľmi teší a zostáva mi iba dúfať že prácu MP bude konečne vidieť aj v iných sférach, nie iba pri zakladaní „papúč“ nedisciplinovaným vodičom. Veľmi by som si prial aby sa v meste zaviedol navrhovaný rezidenčný systém parkovania, ktorý nás aj tak časom neminie ale zriadený a prevádzkovaný mestom a nie súkromnou firmou so sídlom na Cypre ako tomu je v Košiciach.   

Prečo ste sa rozhodli vzdať poslaneckého mandátu? Uvažovali ste nad tým už dlhšie?

Priznám sa, že s myšlienkou vzdať sa poslaneckého mandátu som sa pohrával už dávnejšie. Do zastupiteľstva som kandidoval  s veľkými predsavzatiami a plánmi, dostať mesto z letargie a  naštartovať proces návratu k tomu, aby sa mesto opäť stalo vyhľadávaným centrom  cestovného ruchu a aby hlavne mladí občania nemuseli  z Piešťan  utekať za prácou do iných miest,  alebo do zahraničia. Cítil som akýsi nesplatený dlh občanom  tohto mesta, ktorý vznikol počas môjho pôsobenia v zastupiteľstve za „primátorovania“  Ivana Mrázika. V tom čase som mal totiž rozbehnuté vlastné podnikanie a času na aktivity smerujúce k zlepšeniu života v meste mi zostávalo žalostne málo. Po mojom návrate do Piešťan som preto s radosťou prijal ponuku mladých ľudí v občianskom združení  SpP,  pridať sa na spoločnú kandidátku občianskeho združenia ako nezávislý kandidát. Myšlienka spoločnej kandidatúry priniesla svoje ovocie a aj keď sa nenaplnil jeden zo základných cieľov SpP –  obsadiť primátorské kreslo za úspech sa rozhodne dalo považovať  11 poslancov SpP v mestskom parlamente. Myslel som, že máme  aspoň v základných a principiálnych otázkach rovnaké, alebo aspoň kompatibilné názory a že sa nám podarí nájsť v rámci klubu poslancov SpP spoločné riešenia a to, že primátor a jeho zástupca je v akejsi nepísanej opozícii nebude tak veľkou prekážkou pri plnení našich cieľov, ku ktorým sme sa občanom počas volebnej kampane zaviazali. Postupne som však „ triezvel“ z tohto naivného nazerania a postupne som tiež zisťoval svoju nemohúcnosť čokoľvek zmeniť, resp.  ovplyvniť, pokiaľ neexistuje snaha veci zmeniť zo strany vedenia mesta, prípadne jednotný postup aspoň v rámci  poslaneckého klubu SpP.  A tak  moja snaha, ale  taktiež aj hŕstky podobne rozmýšľajúcich poslancov, dostať od primátora ihneď v začiatku  plán realizácie jeho „ vízií“, ktoré sľuboval na svojich početných bilbordoch v rôznych budovateľských heslách,  stroskotal na totálnom ignorovaní  našich dobre mienených mailov a upozorneniach primátora počas sporadických zastupiteľstiev. Návrhy  a očakávané zmeny k lepšiemu nielenže neprichádzali ale začali dokonca tzv.“ bezpečnostné  previerky“ a čistky na úrade, ktoré mesto takmer úplne paralyzovali. Naše upozornenia  na nečinnosť úradu  a snaha vysloviť nedôveru vedeniu stroskotala na nedostatku  sebareflexie primátora a jeho zástupcu. Už v tom čase som začal uvažovať o odchode z tohto nič neriešiaceho zboru, avšak neustále ma ešte držala v poslaneckej lavici myšlienka , že je predsa len predčasné vzdať sa mandátu  a že sa snáď časom nájdu spôsoby  ako sa dá splniť aspoň niečo z predvolebných sľubov.  Prišiel prvý rozpočet nového poslanecké zboru a napriek tomu, že príprava a jeho zostavenie bolo takmer bez koordinácie a logiky mal som pocit, že predsa len sa aspoň čosi máličko podarilo a tak som v zastupiteľstve zostal.

V príspevkoch, ako aj v hlasovaní ste vyjadrili nevôľu investovať ďalších 50-tisíc eur z mestského rozpočtu na médiá ohľadom Zimného štadiónu. Prečo?

To je zle postavená otázka. To totiž nie je investícia, to je priamy dar mesta klubu ŠHK 37, ktorý nielenže reprezentuje Lušnák, ale ho aj vlastní ako jediný majiteľ. ŠHK 37  s.r.o., je „jednochlapová“  firma, čo je koniec koncov špecialita Piešťan, že jeden človek je majiteľom klubu, kde mesto nemá žiadnu majetkovú účasť.  Pán Lušnák nielenže neplatí žiadne miestne dane, pretože podniká v mestskom majetku, ale neplatí ani žiadne dane z príjmu štátu, pretože so súhlasom mesta odpisuje „ hotel s wellness “ , ktorý postavil údajne zo svojich peňazí a peňazí sponzorov v priestoroch štadióna, ba dokonca neplatí ani domovú daň ako občan, pretože si postavil rodinný dom v Ratnovciach.  Zaujímavé však na tom je, že napriek tomu že ŠHK 37 je neustále v strate, podarilo sa klubu investovať do priestorov zimného štadiónu (ZŠ) niekoľko miliónov euro a to všetko z „verejnoprospešnej činnosti“ ako nazval Lušnák svoje podnikanie  na poslednom mestskom zastupiteľstve, hoci iba nedávno pranieroval mesto za to, ako veľmi poškodilo jeho podnikaniu, keď sa nepustilo do výstavby tréningovej haly, na ktorú vraj osobne vybavil 2 milióny od štátu. Nuž, ale nechajme tento účtovný a podnikateľský „ zázrak“ a skúsme sa na vec pozrieť z pozície mesta ako majiteľa ZŠ.

„Zimák“ prenajalo mesto zmluvou z roku 2006 na takmer  30 rokov klubu ŠHK 37. Uvedená zmluva má toľko nedostatkov, a toľko dodatkov v prospech ŠHK,  že sa dá ťažko nazvať zmluvou, ale skôr  „nerovnicou“ ako ju nedávno  nazval sám spolutvorca uvedenej zmluvy bývalý a vtedajší primátor Remo Cicutto.  Skutočne sa jedná o nerovnicu,  lebo tak mizernú,  základným princípom ochrany mesta odporujúcu zmluvu, si len ťažko možno predstaviť. Prísne matematicky vzato výsledok nerovnice nie je vôbec jednoznačný a tá buď vôbec nemá riešenie, alebo má viacero riešení. Nejednoznačnosť pri formuláciách v najdôležitejších bodoch zmluvy bola zrejme zámerná a tak,  ak pán Lušnák nebude mať vôľu čokoľvek na súčasnom stave zmeniť, tak sa ani nič nezmení. Mesto malo jednu jedinú možnosť vyjednávania lepších podmienok práve pri preplatení energií navyše zmluvne dohodnutých. Nuž, ale to by poslanci museli chcieť obhajovať záujmy občanov mesta a nie záujmy p. Lušnáka.

Ešte v lete 2015 prišla prvá  nátlaková akcia p. Lušnáka a stúpencov jeho ŠHK37 pri oprave chladenia ZŠ / takmer 200 tisíc  euro a tiež pri zvýšení úhrady energií za rok 2015 o 50 tisíc na celkovo 200 tisíc a podpore mládežníckeho hokeja  dotáciou vo výške 85 tisíc € , čím sa podpora  jedného druhu športu z mestských peňazí za rok 2015 vyšplhala takmer na 0,5 mil €. Darmo som presviedčal kolegov z poslaneckého klubu SpP a neskôr aj  iných poslancov o nezmyselnosti takéhoto postupu, darmo som písal do miestnych periodík o neudržateľnosti a nespravodlivosti takejto masívnej podpory na úkor iných dôležitejších vecí v meste, márne som písal  blogy  na internetových stránkach, pretože kde nie je snaha nájsť riešenie, tam sa ani riešenie nenájde. Aj keď som sa proklamačne odmietol zúčastniť mimoriadneho zastupiteľstva v lete 2015, nič som tým nedosiahol, pretože hlasovanie dopadlo tak či tak v prospech ŠHK v plnom rozsahu. Už v tom čase som poukazoval na potrebu otvoriť „Zmluvu o prenájme ZŠ“ z roku 2006 s ŠHK 37,  tak aby bolo jasne stanovené, čo z prenajatých vecí je v jeho réžii a čo je v réžii mesta. Taktiež som sa snažil dosiahnuť zmenu v zmluve tak aby peniaze , ktoré mesto vynakladá každoročne na energie neboli darom mesta klubu ŠHK, ale aby sa odpočítavali od investícií, ktoré Lušnák na ZŠ preinvestoval. Opäť márne. Kde niet snaha niečo zmeniť,  ani sa nič nezmení. Pán Lušnák  zopakoval nátlakovú akciu prostredníctvom svojho „Fan klubu“ aj v tomto roku a dokonca dosiahol dar mesta v sume 200 tisíc  nielen na tento rok, ale až do skončenia volebného obdobia tohto MsZ, t.j na 3 roky – 600-tisíc €.  Mne osobne pripadá tá situácia tak absurdná, ako keby sme živnostníkovi podnikajúcemu napr. v autodoprave kúpili resp. prenajali za symbolickú cenu kamión, každoročne mu kupovali pohonné hmoty na celé jeho podnikanie a nechceli od neho nič, len aby nám sem tam previezol v rámci mesta zopár harabúrd.

Občania tohto mesta by si mali dobre zapamätať 10 mien poslancov, ktorý sa o túto „ výhodnú investíciu“, ako ste to nazvali, alebo dar ako to ja nazývam, zaslúžili, aby sa vedeli pri ďalších voľbách správne rozhodnúť.  Sú to poslanci: Babičová, Beňačka, Drahovský, Gocká, Klapica, Valo, Cicutto, Cifra, Kristek, Jančovič pričom p. Drahovská sa hlasovania nezúčastnila pre údajný konflikt záujmov?

Svoj odchod ste ohlásili v čase, kedy predstavitelia mesta vysvetľovali, akým spôsobom vykonávali verejné obstarávanie na budovu šatne mestskej polície. Prečo si myslíte, že radnica v tomto procese nepostupovala správne?

Ako som povedal priamo na rokovaní MsZ v bode Rôzne, keď Jozef Malík otvoril „ transparentnosť“ verejného  obstarávania na šatne MP bol to pre mňa takpovediac „posledný klinec“  a spontánne som sa rozhodol odísť a vzdať sa mandátu  poslanca. Nech sa na mňa voliči nehnevajú, ale to , že niekto ide obhajovať transparentnosť „ dohodenia“ zákazky  vopred určenému záujemcovi a ide sa oháňať zákonným postupom bolo pre mňa niečo tak absurdné, že som nevydržal a musel som odísť. Bez toho, že by som vedel, ako obstarávanie vlastne prebiehalo, vzhľadom na to, že neboli zverejnené ani len postupy tohto „transparentného“ obstarávania. Oháňať sa zákonnosťou postupu je jedna vec a chcieť naozaj šetriť verejné peniaze je vec druhá. Neskôr som sa dokonca dozvedel niečo viac o tomto ich zákonnom postupe.

Súťaže,  alebo lepšie povedané prieskumu trhu, na zákazku „ Rekonštrukcia šatní MP“ sa zúčastnili tri firmy

1 KREDITSTAV, a.s. Rastislavova 1, 921 01Piešťany;
2. Spazio immobiliare, s. r.o., Michalská 9, 811 01 Bratislava;
3. REKOSTA Piešťany, s.r.o., Bratislavská 2789/110, 921 01 Piešťany.

Dve firmy sú z Piešťan a ich majitelia  p. Gomola a p. Buchman majitelia Kreditstavu  a p. Zenkay majiteľ Rekosty sa veľmi dobre poznajú a stretli sa na nejednej zákazke, či už ako spolupracujúce firmy, alebo ako konkurenti. Určite si však nebudú reálne konkurovať, pri takejto malej zákazke, radšej sa dohodnú.

Firma Spazio immobiliare z BA je firma vlastnená Jánom Dobákom a podľa internetu mala firma v roku 2014 obrat 69-tisíc €, pričom vznikla v roku 2012 a v obchodnom registri dokonca má uvedenú  stavebnú činnosť až od roku 2014 a jej základné imanie je iba  5000 euro firma, ktorá by asi ani takúto malú zákazku reálne sama nezvládla a bola v prieskume trhu rozhodne iba do počtu.

„Prieskum trhu“, alebo „verejné obstarávanie“ teda spočívali v tomto prípade v zhotovení krycích listov rozpočtu a predložení tohto rozpočtu vedeniu mesta. Nasledoval výber vopred dohodnutého uchádzača  a podpísanie Zmluvy o dielo na 76 400 eur a vzápätí o deň neskôr dokonca dodatok k tejto zmluve za práce na viac na 4300 eur, čím sa celková cena zázračne prehupla  cez 80-tisíc  vrátane DPH.  Nuž a teda sa niet čo čudovať, že sa v rozpočte nachádzajú také „čarovné“ sumy, aké by v skutočnom verejnom obstarávaní boli jednoznačne  príčinou neúspechu uchádzača. Keďže som elektrikár, tak som si všímal hlavne rozpočet elektroinštalácie, ktorý bol vypočítaný na takmer okrúhlych 5000 eur. Jedná sa o stavbu rozlohou zrovnateľnú s malým bungalovom, pričom elektroinštalácia tejto „ šopy“  má jediný zabudovaný jednoduchý elektrorozvádzač, v objekte je naprojektovaných 15 zásuviek, 8 ks vypínačov a 17 svietidiel  a verte mi, že keby som niekomu povedal, že za takúto elektroinštaláciu chcem 5000 bez DPH, tak by si celkom oprávnene ťukal na čelo.  Nuž, ale možné je naozaj všetko. V krycom liste rozpočtu elektroinštalácie zverejnenom na webe mesta sa nachádzajú  fakt čarovné ceny ako príklad vyberám: cena kábla CYKY 3Cx2,5 za 1,87 €/m, pričom reálna  cena uvedeného materiálu sa pohybuje  pod 0,5€, čo si môže každý občan overiť na internete. Znamená to, že za uloženie 1m uvedeného káblu si Kreditstav účtuje 1,37€?, alebo nakupuje uvedený kábel za dvojnásobok reálnej ceny? alebo???…..to posledné alebo ja správne.

Na Vašu priamu otázku, či vedenie mesta postupovalo pri obstaraní dodávateľa tejto zákazky správne odpovedám nasledovne:  Vedenie mesta postupovalo údajne v zmysle zákona, ale rozhodne nepostupovalo v záujme občanov tohto mesta, vybrať cenovo najvýhodnejšieho dodávateľa, rozumne vynakladať  verejné financie a už vôbec nie morálne,  ako „prisahal“ pán primátor pri svojom nástupe do funkcie primátora. Ak by mesto postupovalo naozaj v intenciách verejného obstarávania s následnou elektronickou aukciou tak mohlo „Rekonštrukciu šatní MP“ obstarať odhadom za polovicu súčasnej zazmluvnenej ceny.

O transparentnosti celého verejného obstarávania snáď ani netreba písať, pretože výhovorka, že IT technici úradu niečo nezverejnili je tak úbohá, že ju ani nemienim komentovať. Natíska sa iba prípadná otázka: Kto je zodpovedný za IT technikov úradu?

Myslíte si, že ustanovenie Tomáš Hudcoviča, šéfa iniciatívy Spoločne pre Piešťany za druhého viceprimátora je pre mesto pozitívny krok?

Tomáš Hudcovič je rozhodne  človek, ktorý sa venoval a venuje verejnému životu v Piešťanoch už veľmi dlho a má teda pomerne slušný  prehľad v rôznych sférach života mesta,  a tiež vynakladal a vynakladá nesmierne veľké úsilie pri hľadaní riešení  rôznych problémov mesta. Už predtým, ako bol ustanovený za druhého viceprimátora pracoval nadštandardne veľa pre mesto a venoval mnohým veciam tak enormne veľa času, že som ho v tomto smere až obdivoval. Narážal však spolu s ostatnými členmi SpP na nezáujem vedenia mesta riešiť čokoľvek, čo by mesto posunulo na vyššiu úroveň a bol z danej situácie značne frustrovaný.  Byť neustále v  opozícii neriešilo ani jeho osobné ambície ale ani neprispievalo k ničomu pozitívnemu pre občanov. Neustále prestrelky medzi vedením mesta a poslaneckým klubom SpP nakoniec vyriešilo jeho menovanie za  druhého viceprimátora. Ostrie hrotu sa otupilo, primátor dosiahol väčšiu právomoc narábať s rozpočtom, čo bola politická výmena za vytvorenie miesta druhého viceprimátora a Tomáš Hudcovič získal možnosť, podieľať sa na rozhodovaní v niektorých sférach a niektorých otázkach. Nuž a práve tu je „ kameň úrazu“, že iba v niektorých. Aj spackané a netransparentné „ verejné obstarávanie“ na rekonštrukciu šatní pre MP„ je dôkazom, že sa môže zúčastňovať iba na okrajových  rozhodovaniach a jeho právomoc končí tam kde začína právomoc primátora a prvého viceprimátora.  A práve na tomto prípade sa dá jasne ilustrovať načo vedenie mesta potrebovalo Tomáša Hudcoviča ako druhého viceprimátora. Jasnejší dôkaz už snáď ani nemohli dať.

Pre poslancov združených pod SpP bolo jeho vymenovanie pozitívnym krokom, pretože sme mali aspoň ako tak čerstvé a pravdivé  informácie o dianí na úrade, avšak ja ho chápem skôr ako politický kompromis,  ktorý by som ja osobne za žiadnych okolností neurobil. Nuž a to, či táto zmena aj reálne prospeje občanom tohto mesta sa ešte nedá vzhľadom na krátkosť času dostatočne zhodnotiť.

Ešte ako kandidát na poslanca ste sa vyjadrili, citujem: „Cieľom poslaneckej práce je neustále zlepšovať, zjednodušovať a zdokonaľovať život občanov v tomto meste.“ Myslíte si, že v piešťanskom zastupiteľstve sa stretli ľudia, stelesňujúci tieto hodnoty?

A za tým, čo som povedal v predvolebnej kampani si neustále stojím.  Cieľom poslaneckej práce by malo byť prekvitajúce mesto so spokojnými občanmi, kde sa takpovediac „oplatí žiť“, kde má občan platiaci na území mesta dane od vedenia mesta, poslancov a mestských organizácií také služby, že aj sám vidí , že jeho dane idú na verejné blaho a neustále zlepšovanie života v meste. Existujú štáty – hlavne severské krajiny a Švajčiarsko, kde občania radi platia dane a to hlavne miestne a vôbec sa ich plateniu nevyhýbajú. Považujú daň za spoločnú investíciu občanov   na to,  aby mesto pre nich vybudovalo a udržiavalo miestne komunikácie a parkoviská, ihriská, športoviská aby mesto zabezpečilo zvoz a triedenie komunálneho odpadu aby zabezpečilo bezproblémové vybavovanie vecí úradných a v niektorých štátoch sa z miestnych daní hradia aj edukačné a zdravotnícke služby vrátane sociálnej starostlivosti o deti,  starších  a odkázaných občanov a tiež aby som nezabudol sa zabezpečuje bezpečnosť a poriadok  v meste. Občan v našom  meste nie je veľmi nadšený, keď má platiť miestnu daň, pretože služby ktoré mu poskytuje mesto nie sú vôbec adekvátne zaplateným daniam. Uvediem Vám to na vlastnom príklade. Za budovu bývalej plynovej kotolne, ktorú som od mesta zdevastovanú kúpil a prerobil, platím od roku 2002 „podnikateľskú“ daň 2250 €. V tom istom roku som si od mesta prenajal aj priľahlé pozemky za ktoré mesačne platím približne 40 € t.j asi 480 € ročne. Znamená to, že mestu odvediem ročne viac ako 2700 €. O uvedené pozemky sa pritom  vlastnoručne starám, vysádzam, kosím a strihám na nich  porasty. Mesto mi ničím neprispieva na údržbu ani budovy ani pozemkov. Parkovacie miesta pre seba a zákazníkov som vybudoval tiež vo vlastnej réžii. Moja prirodzená otázka je: v čom mne osobne  vlastne  mesto  pomohlo resp. pomáha? Odpoveď je jednoduchá:  takmer v ničom. Chodím po triede A. Hlinku, resp. po Dopravnej, ktoré sú rozbité ako tankodrom, parkujem na parkovisku ktoré som si sám vybudoval a keď si chcem v zime dobre zaplávať a v Piešťanoch nie je naozaj kde , tak idem radšej do Trenčína, kde je zatiaľ stále dobre fungujúca mestská plaváreň. Mňa a môj majetok ochraňuje takpovediac „ neviditeľná“ štátna, ale aj  mestská polícia, ktoré napriek vysokému počtu príslušníkov nedokázala zabrániť viacnásobnému vykradnutiu areálu firmy a už vôbec nie vypátrať zlodejov. Pozemok ktorý som prenajal od mesta, susedí s mestským pozemkom, ktorý je večne zarastený burinou a náletovými drevinami a bezdomovci si na ňom urobili takpovediac „hlavný stan“ a  skládku svojho „majetku“.

Má vôbec význam aby som platil  mestu daň? Nepochybujem o tom, že podobný pocit má  prevažná väčšina občanov tohto mesta. Aké služby vlastne mesto poskytuje reálne svojim občanom?…takmer žiadne… a poslanci, ktorí  majú v systéme zastupiteľskej demokracie zastupovať a hájiť záujmy občanov častokrát obhajujú iba vlastné záujmy, alebo záujmy svojich zamestnávateľov, prípadne záujmy zahraničných  podnikateľov a podnikateľských skupín ktoré na území mesta podnikajú, alebo chcú podnikať.

V zastupiteľstve sa stretli rôznorodí ľudia – zväčša silné individuality, ale naozaj sa nedá  povedať, že by všetci mali na zreteli základný princíp, že oni sú volení zástupcovia občanov a majú konať a rozhodovať v prospech občanov, miestnych podnikateľov a živnostníkov a často krát im viac ide  o vlastné zviditeľnenie ako o skutočné riešenie problémov mesta.

Túto skutočnosť mali možnosť vidieť občania v priamom prenose napr. pri hlasovaní o navýšení „daru“  na energie pre ŠHK37. Kde bol občan pri ich rozhodovaní?? Alebo všetci desiati zastupujú tú hŕstku fanúšikov hokeja? Navrhoval som pred časom vedeniu mesta aby sa táto dôležitá otázka riešila miestnym referendom, v ktorom by občania rozhodli o tejto pálčivej a mesto rozdeľujúcej otázke…….. samozrejme, že moja snaha o demokratické riešenie referendom zostala bez odozvy……… pretože väčšina poslancov nemala záujem, aby otázka bola riešená prvkom priamej demokracie.

Keďže ste boli členom mestského zastupiteľstva už v rokoch 1994-1998, určite dokážete porovnávať vtedajšiu atmosféru s tou aktuálnou. Čo sa zmenilo po 20 rokoch? Sú k sebe poslanci ústretovejší, alebo neúctiví? Dalo sa predtým ľahšie dopracovať k vzájomnému konsenzu?

Dobrá otázka. V rokoch 1994-1998 sa kupodivu riešili podobné, ak nie aj tie isté problémy, ako v tomto zastupiteľstve, avšak problémy sú v súčasnosti ešte vyhrotenejšie, ako tomu bolo v tých rokoch. Vtedy sme boli rozdelení na krídlo HZDS+ SNS  a krídlo KDH + zvyšok. Dokonca sme aj tak oddelene sedeli. Vpravo smerom k plénu sedeli stúpenci HZDS a vľavo sedel zvyšok. Primátor Ivan Mrázik si podľa môjho názoru spravil na úrade poriadok a obkolesil sa schopnými ľuďmi a tak sa nestávalo , že by „dôvodová správa“ k predkladanému bodu nebola naozaj „ dôvodová“, ako sa to stávalo v tomto zastupiteľstve. Dôvod „prečo“ máme tak alebo onak rozhodnúť,  bol jasný a zrozumiteľný, aj keď nie vždy jednoznačný a tak bolo aj v tom zastupiteľstve veľa pozmeňujúcich návrhov a tiež veľa zbytočných nič neriešiacich slovných kreácií. Vo vtedajšom zastupiteľstve však vládla stranícka disciplína, ba až poslušnosť. Ak sa na niečom HZDS dohodlo tak si to aj odhlasovalo a keďže sme boli v matematickej menšine, tak sa ťažko presadzovali naše pozmeňujúce návrhy, aj keď mali častokrát svoju logiku a opodstatnenosť. Súčasné vedenie mesta rozbilo zdravé jadro úradu a dôsledkom toho je veľmi slabá pripravenosť na samotné rokovania zastupiteľstva. Materiály sú neúplné, nezrozumiteľné a dôvodové správy často obsahujú dôvod, prečo máme tak alebo onak rozhodnúť iba ak  v názve.  V súčasnom zastupiteľstve je veľa individualít a straníckosť zastupiteľstvo prakticky vôbec nerozdeľuje, ale ani nestmeľuje. Dokonca ani jediný poslanecký klub SpP nie je schopný sa zhodnúť na jednotnom názore na principiálne veci. V takejto atmosfére sa potom nedarí presadiť takmer nič rozumné  a rokovania zastupiteľstva sa nielenže menia na rétorické maratóny ale sa najčastejšie na nich nič principiálne ani nevyrieši. Tak napríklad problém,  čo ďalej so ZŠ sa riešil ešte v čase pred 20 rokmi a spomínam si ako vtedajší primátor tvrdil, že technológia priameho  chladenia ľadovej plochy je potenciálne nebezpečenstvo pre obyvateľov Piešťan,  vzhľadom na možný únik chladiva- čpavku priamo do priestorov ZŠ a tak ju treba zmeniť na nepriamu čo sa aj neskôr stalo. Dnes je táto „ bezpečná“ nepriama technológia dôvodom enormnej energetickej náročnosti výroby ľadu a treba ju zmeniť späť na priamu…..nuž náročné na pochopenie a ešte náročnejšie na financovanie, keď sa tak často menia názory „odborníkov“.  Takže môžeme meniť technológiu každých 10 rokov raz z bezpečnostného a inokedy zasa z energetického hľadiska….

Má podľa vášho názoru mesto Piešťany šancu na lepšie prosperovanie aj pri aktuálnom zložení poslaneckého zboru?

Na túto otázku mám vyhranený názor a keďže som sa vzdal mandátu tak na ňu je moja odpoveď úplne jednoznačná. Za súčasného stavu vo  vedení mesta a poslaneckého zboru ja osobne neočakávam žiadnu pozitívnu zmenu a prosperovanie mesta. Je to obrovská škoda pretože toto mesto má naozaj veľmi veľký potenciál, ale má zároveň obrovskú smolu na ľudí, ktorí ho posledné roky riadili a riadia.

Čo by malo vedenie mesta zlepšiť, ak chce fungovať efektívne?

Odpoveďou na túto otázku sa vzácne zhodujem s „Fan klubom ŠHK37“, ktorého transparent uverejnený aj v PT 31 na prvej strane hovorí úplne jasne. Ak chce vedenie mesta pomôcť tomuto mestu  napredovať, tak nech čím skôr odstúpi….. Svojimi prešľapmi a neschopnosťou situáciu iba zhoršuje a občanov znechucuje.

Ako hodnotíte hospodárenie mesta za minulý rok?

Minulý rok sa postupovalo v zmysle rozpočtu na rok 2015, ktorý sa zostavoval ešte v roku 2014 predchádzajúcim zastupiteľstvom. Za rok 2015 sa s výnimkou niektorých malých akcií investičného charakteru míňali peniaze na réžiu a bežnú údržbu. Nič, čo by nasmerovalo mesto k lepším zajtrajškom sa neudialo a preto hodnotím rok 2015 ako ďalší „ prešľapovací“  rok, ktorý mesto neposunul dopredu, ale skôr dozadu. Vízia prekvitajúceho mesta sa opäť o kúsok vzdialila.

Na čo by sa podľa vás malo mesto v súčasnosti sústrediť v súvislosti s investovaním financií?

Tak toto je veľmi rozsiahla otázka. Čím dlhšie bude mesto „driemať“, tým bude treba väčšie investície k návratu mesta do zoznamu krásnych kútov Slovenska. Táto otázka by si zaslúžila ďaleko viac priestoru ako jeden článok v PT, ktorý je dokonca zameraný na príčiny môjho vzdania sa mandátu  a navrhujem preto, aby sme sa jej venovali postupne vo viacerých číslach vášho časopisu,  ak samozrejme súhlasíte. Ja, na rozdiel od súčasného pána primátora, mám svoje predstavy, kam by sa malo mesto uberať a rád s nimi občanov Piešťan  zoznámim.

Chceli by ste ešte niečo dodať, prípadne sa vyjadriť k nejakej téme?

Podobne ako má vláda a parlament SR  množstvo prešľapov a káuz, ktoré sa neriešia a nikdy vyriešené nebudú, pretože zákony  umožňujú tieto kauzy upratať „ pod koberec“,  tak má vedenie mesta Piešťany a mestský parlament svoje prešľapy a kauzy na regionálnej  úrovni , ktoré taktiež nikdy nebudú vyriešené a potvrdzujú iba, že náš systém „zastupiteľskej demokracie“ je skrz na skrz  prehnitý. Zákony tak dokonale  „zabetónovali“ na svojich stoličkách zvolené osoby a umožňujú im doslova nekontrolované vládnutie a šafárenie s verejnými financiami, že pokiaľ zvolená osoba nemá dostatok charakteru  a sebareflexie a neodstúpi sama, tak prakticky neexistuje postup ako ju zákonným spôsobom odvolať. To, že sa vzdá mandátu jeden poslanec, na veci nič nezmení a dokazuje to iba bezmocnosť  jedinca  čokoľvek zmeniť. Zmeniť sa však musia predovšetkým občania, pretože práve  oni sú tou silou, ktorá dokáže súčasný prehnitý systém zmeniť. Nikto iný, žiaden poslanec ani politik za nich ten boj nevybojuje. Občianska angažovanosť a uvedomenie si svojich základných občianskych práv je základom zdravej  spoločnosti, pretože mi platíme dane, vytvárame hodnoty a  vkladáme dôveru do poslancov a politikov, že  budú veci verejné spravovať zodpovedne. Pokiaľ však našu dôveru sklamú, tak máme  mať  právo ale zároveň aj povinnosť  týchto politikov  zo svojich funkcií odvolať.

Ján Jánošík, exposlanec MsZ Piešťany

ilustr. foto: L. Turňa