„Evitovky“ sú ženské romány, hoci o chlapoch…

Reklama

 

 

 

Popoludnie s Evitou, ktoré na piatok podvečer pripravila mestská knižnica sa nieslo v pravom „evitovskom“ duchu a bolo uvoľnené i plné smiechu. Tri spisovateľky a novinárky: Eva Urbaníková, Tatiana Brezinská Čuperková a Monika Macháčková sa na nič nehrali a otvorene priznali, že píšu romány pre ženy, hoci sú zväčša o chlapoch.

Reklama

 

REKLAMA

Reklama

 

 

 

 

„A obvykle v nich vyjdú ako hajzli,“ so smiechom doplnila Eva Urbaníková. Možno aj preto vraj ich romány muži príliš nečítajú, až na manžela Moniky Macháčkovej, ktorý, ako sa baby vyjadrili, prečíta úplne všetko, čo sa doma objaví. Evita sa ale nevyhla ani vážnym témam, hovorila napríklad o svojich začiatkoch, keď jej prvú knihu Všetko alebo nič vydavateľstvá odmietali, až si ju vydala sama a za svoje. Jej rozšíreniu a predaju síce pomohla náhoda, že v tom čase jeden z najznámejších denníkov hľadal čítanie na pokračovanie, ďalšie kroky však už také náhodné neboli. Udržať vydavateľstvo v chode si podľa nej vyžaduje v prvom rade tvrdú drinu a každodenné nasadenie. Hoci niektorí nad ich knihami ohŕňajú nos, Evita tvrdí, že keď ich napríklad študentky čítajú pod lavicou, prispievajú aj k oživeniu čítania medzi mládežou.

Spomenula tiež knihu Stratené – o ženách, ktoré sa vydali za moslimov.  Pri písaní príbehov sa vraj viackrát dostala do situácie, kedy už nemohla ďalej: „Napríklad, keď som sa rozprávala so matkou, ktorej bez jej vedomia obrezali dcéru.“ Knihu napísala i ako memento pre všetky dievčatá, ktoré sa zamilujú do mužov, vyrastajúcich v inej kultúre: „Každá si myslí, že ten môj je iný.“ Lenže podľa Evity zväčša ide o klasický syndróm „varenej žaby“, ktorú dajú najprv so studenej vody a pomaly ju zohrievajú.

Tatiana Brezinská Čuperková zasa hovorila aj o tom , že pri písaní prvej knihy mala trochu problém s vyjadrením emócií, lebo desať rokov pôsobila ako športová novinárka. „Gól proste buď padne alebo nie,“ vysvetľovala. Príbeh však zasadila do Ríma, mesta, ktoré milovala a jej prvotina tak zaznamenala veľký úspech. Knihy Moniky Macháčkovej zasa podľa vydavateľky neboli tak úplne „evitovky“. „Museli sme kvôli nim dokonca zriadiť novú edíciu,“ prezradila.

Všetky tri chystajú aj novinky – na motívy jednej z Evitiných kníh sa práve točí nový slovenský film, od apríla začne vydávať nový lifestylový časopis a Táňa s Monikou už pracujú na ďalších románoch. Ako prezradili, ich diela síce zväčša vychádzajú zo skutočných udalostí a postáv, občas si ale nejaké aj pridajú a vymyslia. „V knihe, ktorú teraz píšem, má hlavná postava hrozne hlúpu švagrinú,“ priznala Tatiana Brezinská Čuperková so smiechom, „a tak jej nakladám! Hrozne ma to baví.“ Spomenula tiež, že jedným z motívov jej pripravovaného románu je aj často nevyvážený vzťah rodičov k deťom – kým hrdinka príbehu je zodpovedná a snaží sa napredovať, jej brat je bohém, má dlhy a milenky, no, napriek tomu rodičia svojho syna uprednostňujú. Tém i otázok bolo, samozrejme, oveľa viac, autorky hovorili aj o knihách, ktoré čítajú, o tom, kto ich k písaniu povzbudil, či o svojich rodinách.

„Babské“ piatkové popoludnie si do knižnice prišla užiť asi tridsiatka návštevníčok a jeden návštevník. V závere využili možnosť kúpy kníh diskutujúcich autoriek a prinesené paperbacky išli doslova na dračku.

-ad-