Naša generácia bude potetovaná celá

Reklama

 

 

 

Absolútnym víťazom International Tattoo Convention Prague sa stal Daniel Dubay z piešťanského štúdia Tattoo Rascal. Súťaže, ktorá sa uskutočnila 10. až 12. júna sa zúčastnilo 60 tetovacích štúdií z pätnástich krajín sveta. Víťaz má zaistenú pozvánku do Londýna.

[singlepic id=15209 w=320 h=240 float=left]Convention prebiehala počas víkendu, v sobotu sa hodnotili práce, ktoré ste robili na mieste a v nedeľu hotové veci, spravené dávnejšie. V akých kategóriách si zvíťazil?

Reklama

 

„V sobotu som dokončil celý chrbát, ruky do polovice a prsia na jednom človeku. S tým som vyhral kategóriu „Ázia“, najlepšia práca za sobotu a najlepšie z veľkých tetovaní. Na nedeľu som mal nachystaného toho istého chalana. Deň predtým porota hodnotila iba časť, ktorú sme z toho obrovského celku dokončili. V nedeľu to posudzovali ako celok. Vytvorenie tohto tetovania spolu trvalo 170 hodín. Tam som vyhral[singlepic id=15202 w=320 h=240 float=right] najlepšie z farebných, najlepšie za nedeľu a najlepšie z celej show. Vďaka tomu, že som získal toľko cien, postupujem na najväčšiu svetovú súťaž do Londýna. Zúčastní sa jej asi 2000 vystavovateľov, z toho asi tisíc tatérov. Londýn funguje iba na pozvánky a čakacia doba je tam 15 rokov. Víťaz Prahy mal však garantované pozvanie.

Spolu s kolegyňou, najlepšie tetujúcou Slovenkou Ivanou Beláková z Kostolného, ktorá v našom štúdiu hosťuje, sme doniesli 11 pohárov. Je to tatérka, ktorá fungovala v Sydney, momentálne tetuje v najstaršom štúdiu v Los Angeles, a keď je na Slovensku, tak u nás.

Reklama

 

 

 

 

Ako si sa prepracoval k tomuto úspechu? Aké boli tvoje začiatky?

Prvý krát som tetoval asi v štrnástich, keď sme si s kamošom zložili tetovací strojček. Ale to sa ani nedá nazvať tetovaním, to bolo skôr ničenie kamarátov a seba. Inak hovorím, že tetujem toľko, koľko mám štúdio. Teraz to bude siedmy rok. A keď sa pozriem na minulotýždňové práce, už teraz sa mi nepáčia. Stále hovorím, že sa učím. Keď poviem, že som spokojný sám so sebou, vtedy končím. Hádam sa k tomu nedopracujem a budem sa učiť celý život.

[singlepic id=15206 w=320 h=240 float=left]

Musíš mať okrem talentu aj nejaké špeciálne znalosti?

Tvrdím, že človek je dobrý tatér až keď potetuje všetky časti tela. Pretože každá sa správa inak. Musím ovládať základy dezinfekcie a sterilizácie a základy prvej pomoci, pre prípad, že by niekto odpadol a istým spôsobom byť aj psychológ a vedieť dobre odhadnúť a zaradiť človeka.

V oblasti pomôcok a výbavy pre tatérov je to stále lepšie. Je to na takej úrovni, že keď idem do lekárskych zariadení, smejem sa ako sú vybavené. Všetko je dnes jednorázové. Ja osobne používam moderný stroj na sterilizovanie, aký nemajú mnohí lekári.

Takže v žiadnom prípade nehrozí napríklad prenos žltačky?

Nie nehrozí – pri použití a správnom postupe pri dezinfekcii a sterilizacií komponentov. Ja za niekoho druhého ruku do ohňa nedám, ale pri použití tých prostriedkov, ktoré sú dostupné, určite nie. Ale videl som aj vo vychýrených štúdiách, že tam behal pes a podobné smraďochoviny. Dokonca aj v tej Prahe na conventione.

[singlepic id=15203 w=320 h=240 float=right]Hygiena sa na súťažiach nehodnotí?

Nemá to kto hodnotiť lebo tá hala je veľká a porota vidí už len výsledky, ktoré sa prezentujú na pódiu. Ale napríklad vo Francúzsku na conventionoch je to tak prísne, že všetci tatéri musia deň pred tým absolvovať školenie a po nedodržaní niektorých odporúčaných postupov hrozí zhabanie vybavenia, pokuta 5000 eur a súd.

A ako je to s bolesťou?

Záleží to od časti tela. Tam kde sú zlomy je to citlivejšie. A dôležité je ako dlho sa to robí. Stalo sa mi, že som tetoval na rebrách babu a vydržala 10 hodín, čo je normálne problém tak dlho ležať, nie ešte cítiť ihlu na každom rebre. Každý má tu hranicu inde. Inokedy sa prihodilo, že zákazník odpadol, ešte som ani nezačal. Niektorí, čo chodia roky na tetovania, už veľmi dobre poznajú svoje telo a vedia, čo a ako dlho vydržia. Obyčajne je hranica únosnosti asi 5 až 7 hodín.

[singlepic id=15205 w=320 h=240 float=left]Vrátim sa k tomu, že dobrý tatér musí spraviť všetky časti tela. Tebe sa to už podarilo?

Ja som dal komplet už asi stokrát. Iba tvár som nerobil. Dobrý tatér sa ale podľa toho neposudzuje. Neexistuje slovo univerzálny. Vždy je dobrý iba v jednom štýle. Pokiaľ chce tatér robiť viac odlišných štýlov, tak nebude ani v jednom dobrý. To sa bije. Pokiaľ sa bude venovať jednému na 110% , tak v ňom bude dobrý. Ja sa už pomaličky hľadám, ale trvalo mi to roky.

Ktorá časť tela sa ti teda robí najlepšie?

Na tom nezáleží, ide o motívy. Mali by byť výrazné, kontrastné a zákazník to musí nechať na mňa. Má predstavu napríklad tigra, mixér, alebo fotku svojej ženy a ja to spravím podľa seba. Aj tú fotku jeho ženy! Ak ma do niečoho tlačí, to je svinstvo.

[singlepic id=15211 w=320 h=240 float=right]Takže ľudia sem nechodia s obrázkami z nejakých katalógov, ktoré ty kopíruješ na telo.

Veľký rozdiel je medzi pojmom tatér a tattoo artist. To na Slovensku ešte veľa ľudí nepochopilo. Keď prídeš do štúdia a opýtaš sa, či majú katalóg a oni odpovedia áno, tak tam by som sa okamžite otočil. Tam nedostaneš nič originálne. Tattoo artist je ten, ktorému povieš predstavu a vymyslíte niečo, čo ti sadne ako riť na šerbel. Najlepšie je vidieť niekoho prácu a ak sa ti páči, nechať to na ňom.

Čo sa stane s tetovaním, keď človek zostarne?

To je častá otázka. Tetovanie dostane istým spôsobom na frak, ale to je od slnka a prirodzenou regeneráciou pokožky. Naša generácia, podľa toho akým to ide tempom, tak v šesťdesiatke bude podľa mňa potetovaná celá. To čo je teraz neobvyklé, že starý človek je potetovaný, tak za pár rokov to bude úplne bežné. Bude normálne, že v úrade sedí chlap s potetovanými predlaktiami. Už som tetoval napríklad aj poslancov, lekárov a veľa ľudí okolo 50 – 60 rokov.

Ide o štýly. Niekedy každý odpadával z reálnych tetovaní. Vďaka technike sa dá dnes spraviť tetovanie ako fotka. Ale prerastie to s kožou, slnko na to páli a ak chýba kontrast, reálne veci nevyzerajú po rokoch dobre. Lepšie sú stovkami rokov overené staré štýly. A to sa snažím ľuďom vysvetliť – reálne tetovanie vyzerá dobre iba z blízka a prvý rok alebo na fotke, ale po určitej dobe to nie je ono. Takže pokiaľ chcete aby Vaše tetovanie vyzeralo dobre a čitateľne aj o 30 rokov, voľte veľmi kontrastné motívy.

[singlepic id=15210 w=320 h=240 float=left]V čom teda robia zákazníci najväčšie chyby?

Najväčšia chyba je, ak si dá najprv niekto spraviť iba nejakú malú hovadinu, ktorá sa musí za rok prerábať. Takí sa boja prekročiť tú hranicu – nie som potetovaný/som potetovaný. Dajú si niečo malé a za rok je to nečitateľné a musia to riešiť. Takže to zväčšujú a pridávajú stále niečo, ešte a ešte, a takto vznikajú tie polepené veci, ktorým sa ja chcem vyhnúť. Radšej nech niekto rozmýšľa aj desať rokov, ale potom nech si dá spraviť veľkú vec u dobrého tatéra. Alebo veľký trend v poslednej dobe – chlapec alebo dievča sa chce tetovať, ale vôbec nevie čo, a má pocit, že vytetovaním si svojho mena alebo dátumom svojho narodenia nič nepokazí. Toto je taký alibizmus, ktorým ľudia majú pocit že si tetovanie obhája pred okolím a samým sebou. Čo je ale úplne zle. Dám ruku do ohňa, že každý jeden, čo toto má, to veľmi trpko oľutuje. Ja tvrdím, že tetovať by sa mali ľudia, čo tetovanie vnímajú ako životný štýl, nie ako módny doplnok.

[singlepic id=15208 w=320 h=240 float=right]Ako sa tetovanie dostalo do Európy a ako sa presadzovalo na Slovensku?

James Cook objavoval Polynéziu a námorníci sa tam nechávali tetovať. Pre mňa osobne bolo dôležité, keď začali cestovať Japonci do Ameriky. To bol historický posun. Japonské tetovanie, ktoré prišlo do Ameriky a tam sa trochu mixlo, ma oslovuje najviac. Technológia sa pomiešala s tým starým tradičným japonským. Na Slovensku to ide veľmi pomaly. Do revolúcie iba kriminálne vypichovačky, prvé štúdiá až v 90. rokoch. Nedejú sa tu žiadne väčšie conventiony, ale zlepšuje sa to.

A bežní ľudia sa po tých dvadsiatich rokoch už pozerajú na tetovanie trochu inak?

Áno, už minule sa ma babka v obchode opýtala, či jej niečo nepodám… Jeden zákazník mi ale povedal, že nežijem v reálnom svete. Ponúkal som mu, či spravíme krk, myslel som, že je to v pohode, ale odmietol to, kvôli svojmu okoliu.

[nggallery id=851]

Autor: Martin Palkovič Foto: Tattoo Rascal Studio

REKLAMA