Ochrane prírody pomáhajú kaktusári-punkáči

Reklama

 

 

 

Ochranca, pestovateľ a fotograf kaktusov Jaroslav Šnicer hovorí, že Česi a Slováci patria medzi špičku svetových amatérskych kaktusárov. Na rozsiahlej výstave v Mestskom kultúrnom stredisku, nám 5. júna rozprával o svojom vzácnom objave a o pozadí falošnej ochrany prírody.

Chodíte na expedície kvôli tomu, aby ste kaktusy odfotili alebo sa niektoré dajú aj priniesť?

Reklama

 

Oficiálne sa nič voziť nesmie. Ale v momente, keď nájdem nový druh kaktusu, ide proste do trenírok. Risknem to. Pretože ochrana prírody je dosť pokrytecká. Keď dodržíme zákon a nedoveziete rastlinu, podporujete čierny trh. S krytím na najvyšších miestach má totiž neobmedzenú kontrolu nad obchodom s chránenými rastlinami. Korupcia v Latinskej Amerike a v Mexiku, je bohužiaľ vysoká.

[singlepic id=14818 w=320 h=240 float=left]Nám ide o to, spraviť zo vzácnej kvetiny obyčajnú a začať ju normálne predávať. Napríklad sme pestovateľom zadarmo rozdali semená jednej chránenej rastliny. Absolútne sme sa nedotkli populačnej krivky, pretože sme z prírody zobrali iba promile z jej semien, ale podarilo sa nám zničiť alebo skôr výrazne obmedziť nelegálny obchod s touto rastlinou. Nikto viac nekupoval kvetiny, ktoré tí kváziochranári vydávali za pestované a pritom ich kradli z divej prírody.

Reklama

 

 

 

 

Ako vás vnímajú profesionálni biológovia?

Podarilo sa nám zorganizovať konferenciu, kde sa amatéri stali partnermi pre inštitúcie. A oni museli uznať, že čo sa týka práce v prírode nemá nikto väčší potenciál ako amatéri, a že treba s nami pracovať. Niežeby neboli medzi nami darebáci. Fakt je, že potenciál ochrany prírody sa skrýva v ľuďoch ako sme my, lebo máme chuť pracovať zadarmo. A aj keď nájdeme nový druh a to sa podarí raz za život, nemôžeme ani založiť herbárovú položku.

Nám sa to podarilo v rode Lophophora. Sme tak trocha punkáči. Myslíme si, že systém je treba narušovať, aby sa zlepšil. Niektoré druhy kaktusov nám miznú pred očami aj s lokalitami, ktoré sú vzácne. A čierny trh, aj keď nie je väčšinou tým samotným faktorom ohrozenia, na tom parazituje. Tento korupčný model najviac blokuje niektoré potrebné procesy a to je zlé.

Vy sa kaktusmi aj živíte?

Živil som sa niečím iným, ale teraz som sa stal opäť záhradníkom a zdá sa, že to pôjde. Kaktusy sú dôležitá zložka nášho sortimentu, dovážame ich z fariem z Holandska alebo Talianska, ale spolupracujeme samozrejme aj s našimi pestovateľmi.

Robí mi radosť, ak sa podarí, že vzácna rastlina, ktorá bola chránená, dnes stojí pár korún a nikto ju už nebude v prírode vykopávať, pretože to je v podstate ekonomicky nevýhodné a pokuta už nezodpovedá zisku.

Poviete nám niečo o svojom objave?

Je to narkotický kaktus, v momente keby ma s ním chytia, je to rovnaké, ako keby ma prichytili s heroínom. Bola to prvá rastlina, ktorej sme dali meno po človeku. Alberto Vojtech Frič bol významný etnograf a biólog. Pretože študoval zároveň kaktusy aj indiánov, mal výhodu, že tieto indiáni užívali tieto narkotické kaktusy (lophophora). Vďaka tomu spravil kus práce. Preto sme náš objav pomenovali Lophophora alberto-vojtechii. Druhá časť pomenovania je venovaná nášmu kamarátovi a spoluobjaviteľovi Vojtěchovi Myšákovi, ktorý pre tieto rastliny už veľa obetoval. Ešte šťastie, že aj v Mexiku sú ľudia, ktorí nám fandia. Herbárovú položku zložil jeden známy profesor a riskoval pri tom kariéru.

Text: T. Hudcovič, M. Palkovič Foto: T. Hudcovič