Menej známe výtvarné diela Piešťanca, akademického sochára Valéra Vavra

Reklama

 

 

 

Hneď v úvode sa žiada povedať, že tento príspevok nemá ambíciu prezentovať dielo Valéra Vavra* v celej jeho šírke ani hodnotiť jeho umelecké a žánrové smerovanie. Chce iba poukázať na jeho diela, ktoré súvisia s mlynmi a mlynárstvom. Piešťany sa v polovici 20. storočia stali centrom mlynárskeho priemyslu na Slovensku a investične pôsobili v podstate na celom jeho území.

Toto umožňovalo podniku Mlyny a cestovinárne Piešťany, aby v rámci nových veľkých investičných celkov, kedy sa prihliadalo aj na ich umelecko – estetické dotvorenie, osloviť prostredníctvom Zväzu výtvarných umelcov sochára Valéra Vavra k spolupráci. Treba však tiež poznamenať, že v plánovanom hospodárstve a trvalom nedostatku finančných zdrojov, bolo treba zo strany investora podstúpiť tortúru administratívnych prekážok a ideologických obmedzení, ale aj zo strany zväzu umelcov, ktorý preferoval iba niektorých. Vďaka tomu, že v mlýnskom podniku sa našiel človek – Ing. Bohumil Čechmánek, ktorý bol ochotný sa s uvedenými prekážkami popasovať**, podarilo sa niekoľko diel s „chlebovou“ tematikou vytvoriť a v teréne realizovať. Niektoré z týchto diel sú v Piešťanoch úplne neznáme, a iné padli časom do zabudnutia, či zovšedneli. Preto pri príležitosti blížiaceho sa 100-ho výročia narodenia V. Vavra (30. január 1911) považujem za vhodné tieto jeho diela Piešťancom priblížiť aspoň prostredníctvom fotografií.

Reklama

 

[singlepic id=9055 w=320 h=240 float=left]Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia podnik vybudoval prvú veľkopekáreň na Slovensku pod názvom Chlebostroj Bratislava, na Račianskej ulici, v areály mlynu JEDLA. Pre tento areál vytvoril Valér Vavro prvé dielo s uvedenou tematikou. Je to socha vytesaná z kameňa, zobrazujúcu ženu – matku s pecňom chleba a má názov „Náš chlieb“. Socha bola umiestnené v plenéri, v areáli tohto výrobného potravinárskeho komplexu. Pretože po roku 1990 nastali v areáli zmeny vlastníkov, a neskôr bol postupne pohltený susedným podnikom Palma – Tumys, výtvarné dielo bolo presunuté na iné miesto a jeho osud sa zatiaľ nepodarilo zistiť.

[singlepic id=9056 w=320 h=240 float=right]Počas celkovej rekonštrukcie areálu MaC Piešťany, známejšieho staršej generácii ako Ružový mlyn, bola vybudovaná v rokoch 1968-69 nová administratívna budova a nový vchod do areálu z Hurbanovej ulice. Na severnej bočnej stene tejto budovy je osadená plastika rozmerov približne 400 x 100 cm, vytesaná z kameňa na betónovom podklade. Jej kompozícia evokuje proces strojového spracovania obilia, ktorý vrcholí pecňom chleba a čašou vody. Názov diela je „Cesta chleba.“ Plastika sa zachovala doposiaľ, je vo veľmi dobrom stave a vďaka použitému materiálu zrejme odolá času, nemusí však odolať ľudským rozhodnutiam.

Reklama

 

 

 

 

[singlepic id=9057 w=320 h=240 float=left]V 70. rokoch budovali Mlyny a cestovinárne v tom čase kapacitne najväčší mlyn na Slovensku, v Rimavskej Sobote. Aj v tomto prípade investor dokázal presadiť do areálu veľkomlyna výtvarné dielo, ktoré je signované Valérom Vavrom. Ide o formu u nás veľmi zriedkavú. Stĺp, možno s trochou nadsádzky povedať pylón výšky približne 350 cm a kruhového prierezu 50 cm, vytesaný z kameňa, má po celom obvode a skoro po celej nadzemnej výške [singlepic id=9058 w=320 h=240 float=right]vytvarované reliéfy predstavujúcu prácu, ktorej výsledkom je chlieb. Začína prácou roľníka, pokračuje prácou mlynára a dovedie ju do finálneho produktu, pecňa chleba v rukách človeka. Dielo má názov „Tak sa rodí chlieb.“ Osadený je na betónovom základe kruhového prierezu, zapusteného čiastočne do zeme a čiastočne, cca 50 cm nad terén.

Ako bolo uvedené, Valér Vavro robil diela rôzneho charakteru, od malých komorných (busty a podobne) až po monumentálne (napr. Vďaka osloboditeľom, Nám. SNP [singlepic id=9059 w=320 h=240 float=left]Piešťany). Nevenoval sa však medailovej tvorbe, ktorej sa niektorí sochári venujú. Bol preto prekvapený, keď sa mlyny (zadávania som sa osobne zúčastnil) na neho obrátili s požiadavkou na návrh medaile, resp. plakety. Nebol už najmladší a jeho priateľ, investor z mlynov už pomáhal točiť „božie mlyny tam hore“. Po váhaní nakoniec zákazku prijal, napriek tomu že zadávateľ udal len text a vročenie k jubileu, ale čo má plaketa zobrazovať, zostalo na umelcovi. Zhostil sa toho veľmi originálne, keď mlýnske valce sú zložené pod písmeno M, do ktorého padajú klasy obilia, a  z  nich vypadáva múka do ľudských rúk. Je to symbolika odmeny za vykonanú prácu. Medaila bola určená k 25. výročiu založenia podniku. Sadrový model medaile priemeru cca 25 cm je v majetku BM Piešťany. Podľa tohto modelu Štátna mincovňa Kremnici vyrobila oceľovú raznicu, ktorou boli plakety razené z bronzu.

Autor: Alexander Urminský Foto: Archív autora, Martin Valo, Tomáš Hudcovič