Hneď v úvode sa žiada povedať, že tento príspevok nemá ambíciu prezentovať dielo Valéra Vavra* v celej jeho šírke ani hodnotiť jeho umelecké a žánrové smerovanie. Chce iba poukázať na jeho diela, ktoré súvisia s mlynmi a mlynárstvom. Piešťany sa v polovici 20. storočia stali centrom mlynárskeho priemyslu na Slovensku a investične pôsobili v podstate na celom jeho území.
Toto umožňovalo podniku Mlyny a cestovinárne Piešťany, aby v rámci nových veľkých investičných celkov, kedy sa prihliadalo aj na ich umelecko – estetické dotvorenie, osloviť prostredníctvom Zväzu výtvarných umelcov sochára Valéra Vavra k spolupráci. Treba však tiež poznamenať, že v plánovanom hospodárstve a trvalom nedostatku finančných zdrojov, bolo treba zo strany investora podstúpiť tortúru administratívnych prekážok a ideologických obmedzení, ale aj zo strany zväzu umelcov, ktorý preferoval iba niektorých. Vďaka tomu, že v mlýnskom podniku sa našiel človek – Ing. Bohumil Čechmánek, ktorý bol ochotný sa s uvedenými prekážkami popasovať**, podarilo sa niekoľko diel s „chlebovou“ tematikou vytvoriť a v teréne realizovať. Niektoré z týchto diel sú v Piešťanoch úplne neznáme, a iné padli časom do zabudnutia, či zovšedneli. Preto pri príležitosti blížiaceho sa 100-ho výročia narodenia V. Vavra (30. január 1911) považujem za vhodné tieto jeho diela Piešťancom priblížiť aspoň prostredníctvom fotografií.
Koncom 50. a začiatkom 60. rokov 20. storočia podnik vybudoval prvú veľkopekáreň na Slovensku pod názvom Chlebostroj Bratislava, na Račianskej ulici, v areály mlynu JEDLA. Pre tento areál vytvoril Valér Vavro prvé dielo s uvedenou tematikou. Je to socha vytesaná z kameňa, zobrazujúcu ženu – matku s pecňom chleba a má názov „Náš chlieb“. Socha bola umiestnené v plenéri, v areáli tohto výrobného potravinárskeho komplexu. Pretože po roku 1990 nastali v areáli zmeny vlastníkov, a neskôr bol postupne pohltený susedným podnikom Palma – Tumys, výtvarné dielo bolo presunuté na iné miesto a jeho osud sa zatiaľ nepodarilo zistiť.
Počas celkovej rekonštrukcie areálu MaC Piešťany, známejšieho staršej generácii ako Ružový mlyn, bola vybudovaná v rokoch 1968-69 nová administratívna budova a nový vchod do areálu z Hurbanovej ulice. Na severnej bočnej stene tejto budovy je osadená plastika rozmerov približne 400 x 100 cm, vytesaná z kameňa na betónovom podklade. Jej kompozícia evokuje proces strojového spracovania obilia, ktorý vrcholí pecňom chleba a čašou vody. Názov diela je „Cesta chleba.“ Plastika sa zachovala doposiaľ, je vo veľmi dobrom stave a vďaka použitému materiálu zrejme odolá času, nemusí však odolať ľudským rozhodnutiam.
V 70. rokoch budovali Mlyny a cestovinárne v tom čase kapacitne najväčší mlyn na Slovensku, v Rimavskej Sobote. Aj v tomto prípade investor dokázal presadiť do areálu veľkomlyna výtvarné dielo, ktoré je signované Valérom Vavrom. Ide o formu u nás veľmi zriedkavú. Stĺp, možno s trochou nadsádzky povedať pylón výšky približne 350 cm a kruhového prierezu 50 cm, vytesaný z kameňa, má po celom obvode a skoro po celej nadzemnej výške
vytvarované reliéfy predstavujúcu prácu, ktorej výsledkom je chlieb. Začína prácou roľníka, pokračuje prácou mlynára a dovedie ju do finálneho produktu, pecňa chleba v rukách človeka. Dielo má názov „Tak sa rodí chlieb.“ Osadený je na betónovom základe kruhového prierezu, zapusteného čiastočne do zeme a čiastočne, cca 50 cm nad terén.
Ako bolo uvedené, Valér Vavro robil diela rôzneho charakteru, od malých komorných (busty a podobne) až po monumentálne (napr. Vďaka osloboditeľom, Nám. SNP
Piešťany). Nevenoval sa však medailovej tvorbe, ktorej sa niektorí sochári venujú. Bol preto prekvapený, keď sa mlyny (zadávania som sa osobne zúčastnil) na neho obrátili s požiadavkou na návrh medaile, resp. plakety. Nebol už najmladší a jeho priateľ, investor z mlynov už pomáhal točiť „božie mlyny tam hore“. Po váhaní nakoniec zákazku prijal, napriek tomu že zadávateľ udal len text a vročenie k jubileu, ale čo má plaketa zobrazovať, zostalo na umelcovi. Zhostil sa toho veľmi originálne, keď mlýnske valce sú zložené pod písmeno M, do ktorého padajú klasy obilia, a z nich vypadáva múka do ľudských rúk. Je to symbolika odmeny za vykonanú prácu. Medaila bola určená k 25. výročiu založenia podniku. Sadrový model medaile priemeru cca 25 cm je v majetku BM Piešťany. Podľa tohto modelu Štátna mincovňa Kremnici vyrobila oceľovú raznicu, ktorou boli plakety razené z bronzu.
*Valér Vavro, (*1911 + 1993, Piešťany), akademický sochár. Po vyučení v miestnej kamenárskej dielni nastúpil na Štátnu priemyselnú školu sochársko-kamenársku v Hořiciach, ktorú v roku 1935 ukončil. Pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ktorú ukončil v roku 1939. Popri sochárskej a reštaurátorskej práci sa venoval aj práci pedagóga na školách v Kremnici, Piešťanoch a Trenčíne. Prevažnú časť svojho plodného života i dôchodku strávil v rodných Piešťanoch, i keď veľa jeho výtvarných diel je inštalovaných aj mimo Piešťan.
**Ing. Bohumil Čechmánek, dlhoročný pracovník mlynov, pracoval v RM už za I. ČSR a zotrval až do roku 1982. Pôvodne laborant, neskôr vedúci investičného oddelenia podniku, potom technický námestník a nakoniec ako riaditeľ výstavby. Rodák z Tvrdonic na Morave, celý svoj aktívny život prežil v Piešťanoch. Posledné roky dôchodku prežil v Prahe, kde je aj pochovaný.
Autor: Alexander Urminský Foto: Archív autora, Martin Valo, Tomáš Hudcovič
