Čiernobiela fotografia je kráľovská

V reštaurácii Blue´s je do konca augusta inštalovaná výstava fotografií Petra Hanšuta s názvom Spomedzi panvíc a hrncov. V krátkom rozhovore, ktorý nám autor poskytol, otvorene hovorí aj o svojich životných skúsenostiach, ktoré ovplyvnili jeho tvorbu.

Pracujete výhradne s čiernobielou fotografiou? V čom sú podľa Vás jej výhody?

Moja fotografia a pohľad objektívom či bez neho sa zameriava asi z deväťdesiatich percent na čiernobielu. Farebná fotografia je podľa mňa väčšia práca a vyžaduje si viac skúseností, prítomnosti a korekcie programami. Čiernobiela fotografia je kráľovská, je jednoduchá a vypovedá príjemne a vypovie často tak, ako si to predstavujem ja a tiež ako sa mi to páči. Je temná a svetlá zároveň.

Na plagáte k výstave je napísané, že ak sa vám kompozícia nezdá, radšej ju neodfotíte. To mi pripomína prístup fotografa na film. Ktorú technológiu uprednostňujete – analógovú alebo digitálnu?

No v prvom rade som to myslel tak, že ak sa mi nezdá, tak ju neodfotím a to nielen na film, ale ani na digitál alebo mobilný telefón. Neretušujem, pretože to už by bol klam a nereálnosť. Kompozície sú samé často okolo mňa. A teda ak niečo niečomu chýba, nesnažím sa to zneprirodzeniť. Rád vecí fotím tak, ako ich nájdem. A to je to, čo ma samotného fascinuje – že si dačo všimnem a cvak, je to tam…

V prvom rade mám rád film, i keď zatiaľ si nevyvolávam sám, čo ide trochu viac do investícií, ale o to väčšie sú plody a majú aj svoju hodnotu. Digitálnej fotografii fotograf musí spraviť hodnotu a to už musí prejsť cez digitálnu komoru.

Aké životné skúsenosti ovplyvnili Vašu tvorbu?

No ako dvadsaťpäťročný človek som si prešiel v rannej mladosti aj tým, že som si nevážil seba a teda ani svoj život a okolie. Veľa vecí mi nedávalo zmysel. Ale dnes viem, že utrpenie treba prijímať s radosťou. A potom je človek na svojom mieste a vo svojej koži.

Vraj ste prekonali drogovú závislosť…

Ako som vravel, nenávidel som svet a nemal som úctu k sebe, a to môže byť hocijaká závislosť, či už drogová alebo iná. Modlitba zmenila môj život.

Hovoríte, že na umení si ceníte snahu priblížiť sa realite. Aké posolstvo chcete dať divákom?

No na základe toho, čo vidím, si myslím, že veľa umelcov tvorí takpovediac svoju pravdu a svojím spôsobom a kapacitou dokážu všetko vyjadriť, tak ako by to podľa nich bolo najlepšie. Prirodzene, i ja tak zmýšľam a to, čo chcem povedať mojimi fotografiami, je vo mne a okolo mňa a spolu je to fotkou. Väčšina vecí je experiment a teda vďaka experimentu naberám skúsenosti, čo sa oplatí. Naozaj mám rád fotografovanie, všímam si diela iných pracantov, amatérov a umelcov. A učím sa vidieť to, čo sa mi pozdáva aj okolo seba.

(mp) Foto: Peter Hanšut