Raketoplán Columbia, cesta bez návratu

Reklama

 

 

 

Piešťanský klub aktívnych seniorov AkSen uvítal v stredu 13. mája vo svojich priestoroch na Teplickej ulici odborníčku na molekulárnu biológiu a astronómiu Janu Plauchovú. Pricestovala k nám z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, aby sa s nami podelila o svoju obľúbenú tému – raketoplán Columbia.

Reklama

 

Americký raketoplán alebo Space Shuttle je viacnásobne použiteľná kozmická loď, ktorá nesie prvky lietadla aj rakety, schopná odviezť až osem členov posádky. Určená bola na lety okolo Zeme, kde plnila rôzne misie. Medzi najbežnejšie patrilo: vynášanie a oprava družíc, znášanie nákladu, výstavba kozmických staníc a ich zásobovanie, servisné, vojenské či vedecké misie. Vláda USA ich v roku 2011 po dobudovaní Medzinárodnej vesmírnej stanice vyradila z prevádzky.

Reklama

 

 

 

 

Columbia bol prvý raketoplán, ktorý vzlietol do vesmíru. Jeho prvá misia STS-1 prebehla úspešne v apríli 1981. Posledná, v poradí 28., označená ako STS-107, sa v januári 2003 zapísala do dejín svojim tragickým koncom. Na palube sa nachádzala sedemčlenná posádka zložená z piatich Američanov, jednej Indky a Izraelčana.

Cieľom letu boli vedecké experimenty biologického pôvodu v stave bez tiaže. Sledovali sa tu rôzne procesy od jednoduchého horenia až po zložité zmeny v metabolizme živých tvorov. Testované rastliny a živočíchy sa nachádzali v laboratóriu umiestnenom v nákladnom priestore.

Dňa 16. januára 2003 pár minút po štarte zaznamenali v kozmickom stredisku oddelenie kúskov izolácie na raketopláne. Ten však vzlietol bez problémov do vesmíru, kde šestnásť dní bezproblémovo fungoval. Kozmonauti vykonali veľké množstvo prínosných pokusov.

Krátko na to, ako Columbia 1. 2. 2003 vstúpila pri návrate do zemskej atmosféry, objavili sa prvé anomálie. Senzor na ľavom krídle signalizoval vysoké mechanické namáhanie. Neskôr sa začali oddeľovať kúsočky tepelného štítu, zvyšovala sa teplota a raketoplán začalo ťahať mimo stanovenú dráhu. Postupne sa stratili informácie o stave podvozku. Zakrátko sa prerušilo spojenie so základňou a raketoplán sa vo výške 63 km nad zemou pri rýchlosti 5,5 km/s rozpadol na veľké množstvo úlomkov. Celá posádka zahynula.

REKLAMA

Vyšetrovanie odhalilo, že izolačná pena, ktorá sa oddelila pri štarte, trafila návesnú stranu krídla a poškodila panely ochraňujúce časti s najvyšším tepelným namáhaním. Keď sa raketoplán vracal do atmosféry vstupovala cez trhliny žeravá plazma o teplote 1700 °C. Tá prepálila rebro, odtrhla krídlo. Nasledovala prudká rotácia a rozpad.

Bolo možné posádku zachrániť? Na takéto scenáre neboli pripravení. Tepelnú izoláciu nebolo možné v tej dobe vo vesmíre nahradiť. Ich záchrana bola možná ešte pred odletom do vesmíru, pri návrate z neho už pravdepodobne nie.

Autor: Zuzana Pelechová