Úvod Rozhovory Karel Bubík: Nikde som nevymrzol tak, ako v Afrike

Karel Bubík: Nikde som nevymrzol tak, ako v Afrike

REKLAMA
Mlyny

Prehliadka filmov o cestovaní Eurotour 2010 bola v KSC Fontána otvorená premietaním filmov o južnej Afrike. Autorom snímok je Piešťanec Karel Bubík, dlhoročný prispievateľ a amatérsky tvorca filmov a dokumentov. Za svoje diela získal počas piatich rokov trvania festivalu niekoľko ocenení, konkrétne 3x cenu diváka i cenu primátora mesta. Porozprávali sme sa s ním o jeho poslednej ceste do južnej Afriky.

Kedy ste boli v južnej Afrike, a ktoré krajiny konkrétne ste navštívili?

V Afrike som bol tento rok na prelome apríla a mája. Cesta sa nám vtedy o niečo posunula kvôli výbuchu sopky na Islande. Výlet trval 23 dní a bol poznávací. Z Prahy sme leteli do Mníchova a odtiaľ do Johanessburgu. Z Johanessburgu sme leteli do Zimbabwe k Viktóriiným vodopádom, tam sme strávili dva dni, odtiaľ sme pokračovali autom do Botswany, kde sme boli na safari v Národnom parku Chobe a potom sme 12 dní putovali po Namíbii a naše cestovanie zakončili v Kapskom meste v Juhoafrickej republike.

Cestovali ste 23 dní a videli štyri krajiny, čo sa Vám dnes pri spomínaní na dovolenku vybaví?

Určite ma očarila unikátna fauna a flóra, najvyššie piesočné duny a najväčší meteorit sveta. Pozoroval som tisícové stáda uškatcov, kolónie tučniakov. Navštívil som Stolovú horu nad Kapským mestom, mys Dobrej nádeje, kde sa stretávajú vody dvoch oceánov aj druhý najväčší kaňon sveta.

Keďže išlo o poznávací výlet, nešlo o typickú komfortnú dovolenku v hoteloch so stravou. Priblížite nám, ako ste bývali?

Väčšinou sme bývali vo vlastných stanoch, pár dní sme prespali v murovaných chatkách. Až v Kapskom meste sme sa ubytovali v hoteli. Stany sme si stavali v kempoch. Tie boli z prístupovej strany oplotené, ale v niektorých častiach prechádzali priamo do džungle. Raz nás ráno zobudil pavián, ktorý nás prišiel pozdraviť. Komfort v kempoch bol na celkom dobrej úrovni. V blízkosti stanov bol stĺpik s elektrickými zásuvkami, takže bola možnosť si zapnúť varnú kanvicu aj dobíjať baterky. Sprchy s teplou vodou aj splachovacie toalety boli súčasťou všetkých kempov. V niektorých lepších kempoch bol aj bazén. Najnáročnejšia bola noc, ktorá bola veľmi chladná. Každý sa ma pýta, ako som znášal horúčavy, ale ja som nikde nevymrzol tak ako v Afrike.

A ako to bolo so stravovaním?

Niektoré potraviny som si priniesol zo Slovenska. Ale africké supermarkety sú veľmi dobre vybavené. Dokonca som mal pocit, že majú viac tovaru ako u nás. Takže sme sa počas cesty vždy zastavili pri obchode a nakúpili sme si, čo sme potrebovali a na čo sme mali chuť.

Mali ste nejaké zdravotné problémy súvisiace s iným bakteriálnym zložením vody?

Pred cestou som si na internete čítal zážitky z ciest. Veľmi veľa ľudí straší, aké sú tam zlé hygienické podmienky a podobne. V skutočnosti to ale nie je také hrozné. Na pitie som používal vodu z fliaš, ale napríklad na varenie som bral vodu z vodovodu. Absolvoval som tiež všetky povinné očkovania, a akékoľvek zdravotné problémy ma našťastie obišli.

Aký bol Váš najemotívnejší zážitok z tejto krajiny?

Mojou dávnou túžbou bolo navštíviť národné parky, vidieť veľké stáda zvierat v divočine. Splnil som si tak svoj veľký sen. Krásnym zážitkom bola tiež pre mňa návšteva kmeňa Himbov. Je to kmeň pôvodného afrického obyvateľstva, ktorý si dodnes zachoval svoju etnickú osobnosť a kultúru. Navštívili sme aj ďalšie dve domorodé dedinky, ale tie na mňa pôsobili smutne. Bolo tam veľmi vidieť chudobu. Človek si uvedomí, že doma narieka, čo všetko mu chýba a čo nemá. Keď ale vidí toto, uzná, že musí byť spokojný a rád, čo všetko má.

Ako členovia domorodých kmeňov vnímajú turistov?

Napríklad k spomínaným Himbom sa chodí tak, že im turisti kúpia jedlo, napríklad múku, cukor, ryžu a podobne. Oni potom súhlasia s tým, aby ste si ich odfotili alebo nakrútili na kameru. Pre deti sme mali ceruzky, omaľovánky, perá a oni sú veľmi vďační. Tešia sa čomukoľvek, čo dostanú. Ak sa ale stane, že sa s nimi vopred nedohodnete, vedia byť zlí a agresívni. V domorodých dedinkách je úplne iný život. Cez deň sú tam len ženy, muži sú na pastvinách. Ženy aj dievčatá sú veselé, radi sa zdobia rôznymi vlastnoručne vyrobenými šperkami. Tiež sú rady pekné. A oproti našim dámam nemajú starosti s oblečením.

Viem, že rád cestujete, čo by ste ešte chceli navštíviť?

Tak toho je veľa, pokiaľ budem zdravý, rád by som videl južnú Ameriku, ďaleký východ, Austráliu a tiež krajiny Afriky, ktoré som ešte nenavštívil.

Nech páči  video,  s ktorým Karel Bubík uspel na prehliadke Eurotour 2010.

[vimeo]http://www.vimeo.com/16854934[/vimeo]

Zhovárala sa: Petra Adamcová  Foto: Karel Bubík a nc

REKLAMA