Pohoda spôsobuje závislosť

Reklama

 

 

 

999 šťastlivcov si už v prvý deň festivalu zabezpečilo účasť na Pohode 2012. Je im jedno, aký bude program, nezaujíma ich počasie, potrebujú mať iba pocit, že sa sem opäť vrátia. Mnohí z nich by si určite predplatili Pohodu aspoň na ďalších 15 rokov.

[singlepic id=16280 w=320 h=240 float=right]Vlani sa musel festival vysporiadať s tragédiou. Organizátori akoby začali odznova. Na prvom mieste je bezpečnosť a vo vzduchu niečo neidentifikovateľné. Aj tentoraz bolo pietne miesto presne tam, kde sa zrútil obrovský stan. Motýlie krídla a tri klavíre, na ktorých v noci vyhrávali samotní návštevníci festivalu. Znel Jaro Filip, Para aj Claude Debussy. V sobotu všetko stíchlo pri tónoch Gloria in excelsis Deo a Pohodu ukončila ekumenická bohoslužba.

Reklama

 

Tohtoročnou novinkou bol zvýšený počet návštevníkov. Česi a Poliaci sa tu vyskytujú bežne, ale teraz letisková dráha pripomínala miestami pražský Staromák – toľko bolo počuť angličtiny. V jednej chvíli sedeli pri našom stole v tieni pri stánkoch s pivom Poliaci, Portugalci aj Čilania.

[singlepic id=16279 w=320 h=240 float=left]Pre pamätníkov však už Pohoda nie je to, čo bývala. Tí, ktorí kedysi, ešte v starom areáli, chodili celí zablatení, dnes iba nechápavo pozerajú na bazén alebo kolotoče. Nepotrebujú aby „ich“ festival poctila návštevou premiérka, ani aby sa „pod lampou“ debatovalo o morálke. Aj preto mnohí z nich už tento rok neprišli.

Reklama

 

 

 

 

Ostatní boli spokojní – nielen puberťáci, ktorí si ten bazén a kolotoče skutočne užívajú, či cudzinci, ktorí nedostali okamžite vypredané lístky na Glastonbury. Organizátori Pohody v mnohých ľuďoch vypestovali závislosť na neopakovateľnej atmosfére. Na lístkoch by na to mali upozorniť.

Autor: Martin Palkovič