Pohreb basy zdržalo počasie

Reklama

 

 

Plačky, farár, smrtka, šabľovníci a ďalší pozostalí si museli na dôstojnú rozlúčku so symbolom zábavy počkať. O tradičný kultúrny program sa totiž starali folkloristi z Nadlíc, ktorých zdržal sneh na Havrane.

[singlepic id=39766 w=520 h=340 float=center]

Reklama

 

Prevažne starší diváci sa však pohrebu na Námestí slobody nakoniec dočkali. Smútočný sprievod plný postáv parodujúcich tradičné autority je jasným znakom blížiaceho sa konca fašiangov a nastávajúceho pôstu.

Reklama

 

 

 

 

 

Ľudia si v tento deň môžu naposledy pred Veľkou nocou do sýtosti zatancovať, dobre sa najesť a napiť. Potom prichádza pôstne obdobie, ktoré trvá 40 dní. Basa je v každej kapele veľmi dôležitým nástrojom. Preto po jej pohrebe nemôže znieť hudba.

REKLAMA

Obdobie do polnoci pred Popolcovou stredou bolo vždy na Slovensku spojené s bujarými oslavami a časom radosti. Z Piešťan sa však podľa dostupných záznamov táto tradícia vytratila už v medzivojnovom období, kedy ľudia skôr uprednostňovali plesy a zábavy. Tie usporádúvali rôzne spolky aj pre menej majetných, plesová sezóna teda nebola výsadou príslušníkov vyššej triedy.

Pre obyvateľov starých Piešťan boli podľa záznamov Balneologického múzea v tej dobe typické zábavy „v šenku“. Ženy i muži oblečení v krojoch prinášali do hostincov vlastné víno, pálenku a samozrejme fašiangové dobroty – šišky, fánky, makovníky a orechovníky. Najväčšia zábava sa konala vždy v utorok pred Popolcovou stredou.

[youtube width=“560″ height=“316″]http://www.youtube.com/watch?v=0uPJ695fMfc[/youtube]

[nggallery id=2137]

Text. foto a video: Martin Palkovič