Úvod Koktail Stres – Čo s tým?

Stres – Čo s tým?

REKLAMA
Mlyny

Stres je nepochybne jedno z najpoužívanejších slov v súčasnosti. Pozná ho každý. A každý si pod ním môže predstaviť niečo iné. V mysli sa nám môže vynoriť nejaká povinnosť, deadline, tvár konkrétneho človeka, alebo len jednoduchá emócia bez tvaru či obrazu, so zachytiteľnou intenzitou.

Stres sa dá najjednoduchšie definovať ako reakcia organizmu na nadmernú záťaž. Do istej miery je pre nás užitočný. Trénuje nás. Zvyšuje našu odolnosť voči záťaži. V praxi rozoznávame pozitívny stres (eustres) – zlepšuje tvorivosť a výkon; a negatívny stres (distres) – ten oslabuje celkovú pohotovosť človeka, vedie k útlmovým, alebo naopak, nadmerne podráždeným reakciám – neadekvátnym voči podnetom.

Pojem stres je bezpochyby moderný, avšak poznali ho ľudia už od pradávna. Reakcie typu „Fight or Flight“ (útok alebo útek) prežívali už lovcovia mamutov. K nim sa časom pridala stratégia „Freeze“ (zamrznutie) – pri ktorom človek spraví rozhodnutie, že je lepšie sa v danej situácii stiahnuť a držať jazyk za zubami.

Teória stresu ponúka množstvo ďalších zaujímavých informácií o priebehu, príčinách, príznakoch; ja sa však chcem venovať tomu najpodstatnejšiemu – stratégiám zvládania – „Čo s tým?!“ Keďže stresu sa vyhnúť nedá, musíme sa ho naučiť zvládať – nejako riešiť. Môžeme si ako pomôcku, položiť tieto otázky:

1.Poznám sa? – poznám svoje reakcie v stresovej situácii? Viem, čo ma dokáže vystresovať? – platí totiž, že čím viac sa poznám, tým lepšie sa viem na prípadnú záťaž pripraviť, viem ju predvídať napr. monitorovaním príznakov – pretože správne pomenovať to, čo sa deje, je prvý krok k riešeniu.

2.Hýbem sa? – „fight or flight“ stratégie, i keď sú odlišné, mali spoločnú črtu – aktívny pohyb a teda ventiláciu nahromadenej energie. V súčasnosti nie je veľa možností na „vyventilovanie sa behom“. Pri sedení v open space-ových kanceláriach, by to mohlo vyzerať dosť chaoticky až komicky. Avšak stresom nahromadené cukry a tuky, sa v sede nespália a ukladajú sa na steny ciev. Vzniká tak predpoklad pre rozvoj mnohých civilizačných ochorení (kardiovaskulárne choroby, migrény, tráviace poruchy, … ). Aktívny pohyb je skvelý na odplavovanie stresu, i iných škodlivých látok z tela. Názory na intenzitu sa rôznia. Ja odporúčam dva krát týždenne 30 až 40 minút aktívneho pohybu, pri ktorom by ste sa mali spotiť. V kombinácii s následným strečingom to je ideálna príprava na skvelý spánok. Samozrejme po sprche :-).

3.Relaxujem? – naše telá nie sú neopotrebovateľné, a ani mozog nie je počítačový procesor s 500-gigovým harddiskom. Niekedy sa k sebe správame ako keby sme pochádzali z kybernetického sveta, avšak my sme viac „prírodný“. Keď sa pri víchrici strom pod náporom vetra neohne, zlomí sa. Rovnako tak aj my môžeme pod neutíchajúcim tlakom, moderne povedané „vyhorieť“. Keď je toho na nás veľa, musíme oddychovať. Pri relaxácii môžem využiť všetky svoje tvorivé zdroje – umenie, hudba, maľovanie, spev, kniha, dychové cvičenia, kúpeľ, sprcha, meditácia, modlitba, zábava, či jednoducho spánok. Každému sedí niečo iné. Doprajte si to vaše.

4.Viem požiadať o pomoc? Mám niekoho, s kým sa môžem podeliť o to, čo ma trápi? Vzťah môže byť stresorom, no aj liekom. Otvorene pomenovať a tak vyventilovať svoje vnútro je uzdravujúci proces. Ak nikomu zo svojho okolia dostatočne nedôverujem, je možnosť obrátiť sa na pomoc odborníka – lekára, psychológa, psychiatra, kňaza, …ako to komu vyhovuje – určite s tým nezostávajte sami.

5.Vidím pohár z polovice plný, alebo prázdny? Pozitívne myslenie, optimizmus, zdravá sebadôvera vedia v značnej miere ovplyvniť, či podľahnem psychosomatickej chorobe, alebo nie. Viem si v súčasnej situácii vychutnávať život? Alebo si donekonečna hovorím, že až keď budem mať to …. , a to … , a potom ešte to …., budem konečne šťastný.

6.Organizujem si život? Používam „to do listy“? Triedim si priority? Učím sa efektívne narábať s časom? Dokážem byť dôsledný v plnení svojho plánu? Mnohí tvrdia: „Nemám čas veci plánovať.“ No koľko to trvá, spísať si jednoduchý zoznam úloh, a vytriediť čo spravím dnes, prípadne kedy? Terč, ktorý nevidím, nemôžem trafiť! Isteže sú typy zamestnaní, alebo činností, ktoré sa komplikovane plánujú. Chcel som však spomenúť metódu plánovania ako najlepšiu prevenciu najmä časového stresu.

7.Starám sa o svoju životosprávu? Konkrétne kedy a koľko spím? A ako sa stravujem? Za zvládanie stresu sú v našom tele zodpovedné hormóny nadobličiek. Tie najlepšie regenerujú medzi 23:00 a 2:00. Preto by sme pre lepšiu pripravenosť na každodenné prekvapenia, mali tento čas venovať spánku. Ideálne 6 až 8 hodín nepretržitého spánku. Pre jedlo zase platí, že vyvážená strava je najlepšou zárukou telesného a duševného zdravia. Odborníci odporúčajú surové ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, strukoviny, ryby …keď sa tak zamyslím väčšina ľudí rieši stres skôr Big Macom s dvojitými hranolkami, či čokoládovou tortou so šľahačkou. Každý nech si vyberie podľa svojho svedomia :-).

Stresu sa nevyhneme. No môžeme ho predvídať, pripraviť sa naň, zvládať ho a trénovať sa v rôznych stratégiách jeho odbúravania. A tak sa naučiť žiť spokojnejšie a uvoľnenejšie. Prajem veľa šťastia.

Tomáš Kubla – autor je psychológ

REKLAMA