Z detí vyháňajú diabla ako v stredoveku

Šokujúci dokument o deťoch z Konga obvinených z čarodejníctva premietli 22. júna v Mestskej knižnici reportéri Martin Rajec a Marek Vítek. Na filme Prokletí spolupracovali aj s herečkou Chantal Poullain-Polívková, ktorá bola prostredníčkou medzi „deťmi ulice“ a štábom.

„Bolo to najťažšie natáčanie aké som v živote zažil,“ povedal po premietaní Martin Rajec a mnohí z divákov potvrdili, že to bol jeden z najťažších filmov, ktoré videli. „Snažili sme sa zachytiť sociálnu situáciu v jednotlivých rodinách aj dôvody, prečo rodiny nechcú deti vychovávať a vyženú ich na ulicu. V Kinshashe žije asi 30 tisíc detí, o ktoré sa nikto nestará a mnohé z nich sú obvinené z toho, že ich posadol diabol,“ vysvetlil Martin Rajec.

Dokument Prokletí je založený na výpovediach detí, sociológov, humanitárnych pracovníkov i šarlatánov, ktorí hovoria o otrasnej každodennej realite v tejto africkej krajine. Najmä v rozdelených rodinách sa často stáva, že sa rodič alebo príbuzní nemôžu a často ani nechcú starať o niektoré z detí a preto ho obvinia z čarodejníctva a vyženú. Na tom veľmi dobre zarábajú vplyvný šarlatáni, ktorým veria aj najvyšší politici. Tí, okrem toho, že berú od chudobných rodín veľké peniaze, deti pod zámienkou vyliečenia psychicky a fyzicky týrajú. Tieto metódy pripomínajú stredovek. Šarlatáni totiž argumentujú kresťanstvom, sú členmi rôznych protestantských cirkví. Jeden z nich však mal aj oficiálne povolenie Vatikánu.

„Vo väčšine prípadov tieto cirkvi fungujú ako politický nástroj alebo sa na tom dá veľmi dobre zbohatnúť. Pastori, ktorí majú akože špeciálnu moc, si žijú nad pomery. Majú vlastnú televíziu, rádiá a dokážu ovplyvňovať verejnú mienku tak, že ich uplácajú aj politici,“ povedal publiku po premietaní Martin Rajec.

Podľa Mareka Víteka tento stav spôsobila vojna a migrácia z vidieka do veľkých miest: „Na vidieku je dieťa pre rodinu bohatstvo, pretože môže pomáhať, ale v meste musí chodiť do školy a rodičia sa často o veľa detí nedokážu postarať.“ Občianska vojna si v 90. rokoch v Kongu vyžiadala 3,8 milióna obetí a pritom bola na okraji záujmu európskych médií, politikov a verejnosti.

„Riešenie cez charitu je iba kvapkou v mori. Spoločenský poriadok v mestách sa totiž úplne rozpadol. Ak chcete niekomu pomôcť, treba pomôcť tým, ktorí deti z ulice zachraňujú. Chantal Poullain-Polívková jednotlivým centrám cez svoju nadáciu finančne pomohla, ale naozajstné riešenie je to, že sa celá spoločnosť zmení,“ zhodnotil Martin Rajec.

Text a foto: Martin Palkovič