Z detí vyháňajú diabla ako v stredoveku

Reklama

 

 

 

Šokujúci dokument o deťoch z Konga obvinených z čarodejníctva premietli 22. júna v Mestskej knižnici reportéri Martin Rajec a Marek Vítek. Na filme Prokletí spolupracovali aj s herečkou Chantal Poullain-Polívková, ktorá bola prostredníčkou medzi „deťmi ulice“ a štábom.

[singlepic id=15216 w=320 h=240 float=left]„Bolo to najťažšie natáčanie aké som v živote zažil,“ povedal po premietaní Martin Rajec a mnohí z divákov potvrdili, že to bol jeden z najťažších filmov, ktoré videli. „Snažili sme sa zachytiť sociálnu situáciu v jednotlivých rodinách aj dôvody, prečo rodiny nechcú deti vychovávať a vyženú ich na ulicu. V Kinshashe žije asi 30 tisíc detí, o ktoré sa nikto nestará a mnohé z nich sú obvinené z toho, že ich posadol diabol,“ vysvetlil Martin Rajec.

Reklama

 

Dokument Prokletí je založený na výpovediach detí, sociológov, humanitárnych pracovníkov i šarlatánov, ktorí hovoria o otrasnej každodennej realite v tejto africkej krajine. Najmä v rozdelených rodinách sa často stáva, že sa rodič alebo príbuzní nemôžu a často ani nechcú starať o niektoré z detí a preto ho obvinia z čarodejníctva a vyženú. Na tom veľmi dobre zarábajú vplyvný šarlatáni, ktorým veria aj najvyšší politici. Tí, okrem toho, že berú od chudobných rodín veľké peniaze, deti pod zámienkou vyliečenia psychicky a fyzicky týrajú. Tieto metódy pripomínajú stredovek. Šarlatáni totiž argumentujú kresťanstvom, sú členmi rôznych protestantských cirkví. Jeden z nich však mal aj oficiálne povolenie Vatikánu.

[singlepic id=15217 w=320 h=240 float=right]„Vo väčšine prípadov tieto cirkvi fungujú ako politický nástroj alebo sa na tom dá veľmi dobre zbohatnúť. Pastori, ktorí majú akože špeciálnu moc, si žijú nad pomery. Majú vlastnú televíziu, rádiá a dokážu ovplyvňovať verejnú mienku tak, že ich uplácajú aj politici,“ povedal publiku po premietaní Martin Rajec.

Reklama

 

 

 

 

Podľa Mareka Víteka tento stav spôsobila vojna a migrácia z vidieka do veľkých miest: „Na vidieku je dieťa pre rodinu bohatstvo, pretože môže pomáhať, ale v meste musí chodiť do školy a rodičia sa často o veľa detí nedokážu postarať.“ Občianska vojna si v 90. rokoch v Kongu vyžiadala 3,8 milióna obetí a pritom bola na okraji záujmu európskych médií, politikov a verejnosti.

„Riešenie cez charitu je iba kvapkou v mori. Spoločenský poriadok v mestách sa totiž úplne rozpadol. Ak chcete niekomu pomôcť, treba pomôcť tým, ktorí deti z ulice zachraňujú. Chantal Poullain-Polívková jednotlivým centrám cez svoju nadáciu finančne pomohla, ale naozajstné riešenie je to, že sa celá spoločnosť zmení,“ zhodnotil Martin Rajec.

[nggallery id=853]

Text a foto: Martin Palkovič