Zuzana Kráľová: Deti v afrických slumoch majú veľmi smutné oči

Reklama

 

 

 

Piešťanka Zuzana Kráľová, 30 – ročná doktorandka Trnavskej univerzity odboru Sociálna práca sa pred mesiacom vrátila z Afriky. V hlavnom meste Kene Nairobi pracovala vyše troch mesiacov ako dobrovoľníčka pre deti v afrických slumoch. Náplňou je práce bolo zozbieranie výsledkov výskumu, ktorý Trnavská univerzita v Nairobi vykonávala desať rokov a tiež bezprostredná práca a kontakt s deťmi.

[singlepic id=7691 w=320 h=240 float=left]Keď Zuzana dostala ponuku ísť pracovať do najchudobnejších oblastí v Nairobi, neváhala a okamžite súhlasila. Jej pôsobiskom sa stalo Antimalnutričné centrum Mukuru, ktoré fungovalo pod záštitou Trnavskej univerzity. Centrum sa nachádzalo uprostred väčšieho komplexu, kde bola tiež klinika, základná škola, rehabilitačné centrum pre chlapcov z ulice a centrum na testovanie vírusu HIV. „Deň sme začínali o deviatej poradou, nasledovalo vzdelávanie mamičiek, ktoré prišli k nám do centra aj so svojimi deťmi. Prednášky sa konali na tému starostlivosť o deti, hygiena, sexuálna výchova, dojčenie a podobne. Po desiatej sme začali pracovať s deťmi vo veku od 4 mesiacov do 5 rokov, odmerali sme ich, odvážili, porovnali naše merania s údajmi v ich zdravotných kartách, a na základe toho im prideľovali sušené mlieko a ovsennú kašu. Pretože aj keď boli bábätká dojčené, mlieko ich matiek nemá žiadnu výživovú hodnotu. Túto prácu sme vykonávali 3x týždenne, [singlepic id=7699 w=320 h=240 float=right]v utorky a stredy sme chodili priamo do slumov, kde sme kontrolovali či je dieťa čisto oblečené, kto sa o dieťa stará a podobne,“ opisuje svoju pracovnú náplň Zuzana. Vzhľadom na to, že situácia v slumoch je naozaj vážna, snažili sa mamičky detí zaradených do programu dodržiavať všetky podmienky a maximálne spolupracovať. Ak by ich nedodržali, museli by byť vylúčené z programu a to by pre ich dieťa znamenalo smrť.

Reklama

 

Slumy sa odborne charakterizujú ako najbiednejšie okrajové štvrte veľkých miest, kde na minimálnom priestore žije množstvo ľudí. Prekvitá tu kriminalita, prostitúcia [singlepic id=7708 w=320 h=240 float=left]i vandalizmus. Zaujímalo ma, ako si na takéto podmienky Zuzana zvykla. „V Afrike som bola prvý krát. Pred odchodom som bola o tejto problematike školená. Avšak úplne niečo iné je zažiť to na vlastnej koži, bol to veľký kultúrny šok. Zo všetkého som bola prekvapená, šokovaná, ale rýchlo som sa zorientovala. V Afrike človek nesmie byť príliš zameraný na seba. Ja som napríklad dostala týfus. Dávala som si pozor akú vodu pijem, ale v práci mi pripravili kolegovia čaj a nakazila som sa. Na toto ochorenie majú ale bežné lieky, otestovali ma, potvrdili diagnózu, boli mi nasadené antibiotiká a do desať dní som bola v poriadku. Čo sa týka zdravia okrem tohto som nemala žiadny iný problém, len čiastkové, napríklad padanie vlasov zo zmeny klimatických podmienok a problémy s očami, pretože Nairobi je veľmi prašné mesto,“ spomína Zuzana s úsmevom.

[singlepic id=7723 w=320 h=240 float=right]Zuzana, jemne pôsobiaca štíhla blondínka bola medzi Afričanmi neprehliadnuteľná. Po čase si ju mamičky ošetrovaných detí veľmi obľúbili. Deti, napriek tomu, že sú na svoje matky nesmierne fixované sa po viacerých stretnutiach odvážili dotknúť jej vlasov a pokúšali sa prstami zotierať jej bielu pokožku. Zažiť a vidieť chudobu v Afrike má na každého iný vplyv. „Uvedomíte si skutočnosti, ktoré sa u nás berú ako samozrejmosť. Naše deti majú všetko, milujúcu rodinu, darčeky od výmyslu sveta, môžu študovať, môžu sa hrať. Tam deti nemajú základné veci, ako oblečenie, jedlo, rodičia sa o nich nestarajú a nemôžu chodiť do školy. Deti žijúce v slumoch majú veľmi smutné oči. Najhoršie na tom v Afrike sú tzv. street children (deti ulice). Žijú v uliciach, fetujú lepidlá, chodia s malými plastovými flaštičkami na hornej pere, majú odumreté nosy a vyzerajú hrozne. Dožívajú sa veľmi nízkeho veku.“

Reklama

 

 

 

 

Keňa je krajina obrovských kontrastov. Na jednej strane deti ulice, nad nimi slumy, chudobné oblasti, kde majú ľudia aspoň chatrč, majú sa kam sa vrátiť a majú niečo na jedenie. Potom sú tam ľudia, ktorí pracujú, majú možnosť jesť, cestovať mestskou dopravou, prenajať si izbu v dome. A potom v Keni žije neskutočné množstvo bohatých ľudí. Sú to rodiny politikov, podnikateľov a majitelia fabrík. Najhoršie však je, že títo ľudia o nejakých slumoch a chudobe v ich krajine a meste ani netušia. Tento problém ich vôbec nezaujíma.

[singlepic id=7703 w=350 h=350 float=left]Popri starostlivosti o deti, zbere dát a organizovaní dobročinných akcií mala Zuzana i pár voľných víkendov. „Keňa je nádherná krajina, navštívila som dva národné parky, videla som zvieratá vo voľnej prírode, žirafie centrum, krokodíliu farmu, sloní sirotinec. V Ugande som sa plavila na rafte, bola som na predstavení afrického umenia. Počas víkendu bolo treba niekam odísť,  prísť do iného prostredia a na iné myšlienky,“ so zasnenými očami rozpráva mladá dobrovoľníčka.

A ja v jej pohľade vidím, že Afrika, Keňa i ľudia zo slumov jej navždy prirástli k srdcu. Preto aj moja posledná otázka smeruje k jej pôsobeniu po ukončení doktorandského štúdia. „V budúcnosti sa určite chcem do Afriky vrátiť. Predpokladám, že na obdobie dvoch, troch rokov. Je to krásny kontinent a Vy si uvedomíte, aký ste šťastný človek, čo všetko oproti ľuďom z Afriky máte,“ uzatvára naše rozprávanie Zuzana.

Autor:  Petra Adamcová Foto: Zuzana Kráľová

[nggallery id=324]