Podľa diplomata by pre Švajčiarov mohli byť lákadlom kúpele

Reklama

 

 

 

 „Švajčiarsko očami Švajčiara a Slováka“ niesla názov debata s bývalým veľvyslancom SR vo Švajčiarsku Jánom Foltínom a historikom Thomasom von Graffenriedom (CH), ktorá sa konala v stredu 7. októbra vo veľkej sále Kursalonu. Diplomat v debate spomenul, že práve slovenské kúpele by mohli byť pre Švajčiarov zaujímavé.

Reklama

 

REKLAMA

Reklama

 

 

 

 

Organizátorky z Medzinárodného klubu žien PIWC pozvali horemenovaných hostí aj preto, lebo obaja majú blízko ako ku Švajčiarsku tak i k Slovensku. Manželka pána von Graffenried totiž pochádza z Nového Mesta nad Váhom. Ako prvý vystúpil v Kursalone práve on a veľmi podrobne zoznámil prítomných s reáliami Švajčiarska. Okrem zemepisných údajov hovoril aj o tom, že krajina má štyri úradné jazyky a v súčasnosti 24 percent obyvateľstva tvoria cudzinci. Spomenul medziiným aj štátny systém, ktorý sústreďuje  verejnú správu najmä na obce a kantóny, ktoré môžu prijímať vlastné zákony. Vláda sa tak stará skôr o vytváranie podmienok pre rozvoj ekonomiky a obyvateľstva, ako o priame riadenie.

 Na klavírnom krídle zahral tretiu časť Patetickej sonáty od Beethovena gymnazista Michal Oravec z Piešťan.

V druhej časti debaty vystúpil „dosluhujúci“ veľvyslanec Ján Foltín. Uviedol, že pochádza kúsok od Piešťan a myslí si, že práve kúpele by mohli byť zaujímavou destináciou pre Švajčiarov. „Slovensko má krásnu prírodu, ale Švajčiarsko tiež,“ vysvetlil. No v prípade termálnych prameňov sme na tom vraj o čosi lepšie. Kúpele by tak pre Švajčiarov mohli byť nielen vhodnou  destináciou cestovného ruchu, ale tiež prípadnou investíciou. Hoci, čo sa týka postkomunistických štátov, sú podľa neho veľmi opatrní. Ďalej hovoril i o tom, že sa ako diplomat aktívne zaujímal o spoluprácu oboch krajín a počas jeho pôsobenia stúpol export výrobkov zo Slovenska. Išlo prevažne o automobily či elektroniku. Firiem so švajčiarskou účasťou je na Slovensku asi 70. K najväčším spoločnostiam, ktoré u nás podnikajú, patrí mediálna spoločnosť Ringier Axel Springer a zaisťovňa Swiss Re. Tá má  v Bratislave dokonca svoje  sídlo pre časť Európy. Slovákov vo Švajčiarsku zasa podľa neho nájdeme prevažne v hoteliérstve a gastronómii, v súčasnosti ich žije podľa veľvyslanca v tomto severskom štáte okolo jedenásť tisíc.

Vo svojom prejave tiež spomenul, že Švajčiari sú veľkí tradicionalisti a len s ťažkosťami prijímajú zmeny. Napríklad volebné právo dostali u nich ženy až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Napriek tomu, alebo možno práve pre svoj postoj, je Švajčiarskou známe svojou neutralitou a priamou demokraciou, ktorá dáva jeho obyvateľom viac možností ovplyvniť zákonodarnú moc ako v iných krajinách Európy. Zjednodušene povedané – pri  väčšine zákonov vláda musí zvolať referendum. Takzvané naliehavé platia ihneď, ale ak  50-tisíc ľudí odovzdá svoje podpisy do sto dní od zverejnenia zákona, referendum sa koná tiež. Zároveň môžu Švajčiari podávať vlastné návrhy cestou ľudovej iniciatívy, kde potrebujú stotisíc podpisov. Výsledok referenda je pre vládu záväzný a nie je limitovaný počtom účastníkov – dôležitá je iba nadpolovičná väčšina hlasov. Ako povedal Ján Foltín: „Dlho to síce trvá, ale ich systém funguje. Predídu chybám a udržia si stanovený smer.“

Keďže čas stretnutia bol obmedzený a tém na debatu by sa našlo oveľa viac, prezidentka klubu PIWC Magdaléna Cebecauerová pozvala hostí na opätovnú návštevu Piešťan, ktorej termín členky klubu upresnia neskôr.

(ad)