Dedičstvo otcov si pripomenuli na chátrajúcom Kostolci

Reklama

 

 

 

V utorok 5. júla sa konala tradičná púť pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda na Kostolec nad obcou Ducové. Do troch stoviek veriacich sa zúčastnilo popoludní svätej omše, ktorú celebroval Pavol Fábry, farár z Moravian nad Váhom. Jej tradičné motto bolo „Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane.“

[singlepic id=16210 w=320 h=240 float=left]Veriaci sa každoročne snažia práve touto púťou zachovať duchovné dedičstvo. Horšie je to však so stavom samotnej pamiatky na plošine vo výške 240 metrov nad morom. Drevené opevnenie veľkomoravského hradiska postupne práchnivie a padá na zem. Na okraji vyrástli dve nové informačné tabule, ktoré čiastočne zakryli staré kovové a už takmer nečitateľné. Veľmožský dvorec na Kostolci malo  do konca roka 2009 v správe Balneologické múzeum  v Piešťanoch, odvtedy je starostlivosť na Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť Moravany nad Váhom, ktorej patrí.

Reklama

 

[singlepic id=16218 w=320 h=240 float=center]

[nggallery id=903]

Reklama

 

 

 

 

Kostolec

Kostolec je veľkomoravské hradisko a významná archeologická lokalita v pohorí Považský Inovec. Názov Kostolec nesie strmý skalnatý ostrožný výbežok pohoria Považský Inovec s nadmorskou výškou 240 m n. m. vypínajúci sa nad obcou Ducové v okrese Piešťany. Svojou polohou dominuje priľahlej časti Považia a poskytuje nádherný výhľad na široké okolie.

Vďaka výhodnému postaveniu v blízkosti dôležitých dávnovekých ciest, predovšetkým považskej vetvy tzv. veľkej jantárovej cesty – spájajúcej severnú a južnú Európu. Ostroh sa stal obývaným miestom vo viacerých obdobiach praveku a včasnej doby dejinnej.

Súvislý prehľad o vývoji osídlenia priniesol systematický archeologický výskum, ktorý na lokalite realizoval Archeologický ústav SAV v Nitre v rokoch 1968-72 a 1975.

Stopy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej (22 000 pred Kr.) respektíve aj neskoršej doby kamennej (2 000 pred Kr.)

V mladšej dobe bronzovej (1 100 pred Kr.) tu existovalo významné hradisko velaticko-baierdorfskej kultúry, opevnené mohutným valom a priekopou vo vnútri areálu so sídliskom a výrobnými zariadeniami. Pozornosť si zasluhujú aj stopy osídlenia z doby rímskej (2.-3. storočie).

Kľúčovú úlohu zohral Kostolec vo veľkomoravskom období (9. storočie-začiatok 10. storočia). Vzniklo tu opevnené včasnofeudálne veľmožské sídlo – dvorec s obytnou zástavbou, vlastníckym kostolom s malým pohrebiskom príslušníkov vládnucej vrstvy a hospodárskymi budovami. Bolo ohradené valmi a hlbokou priekopou. Išlo o mocensko-správne stredisko, na ktoré sa viazali poľnohospodárske a remeselné osady v okolí. Kostolec sa zaraďuje medzi najvýznamnejšie nateraz známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku.

Po zániku dvorca od druhej polovice 10. storočia do 14. storočia, nachádzalo sa na lokalite pohrebisko viacerých okolitých včasnostredovekých osád. V 15. storočí tu vzniklo niekoľko hospodárskych stavieb a plošina sa príležitostne pre svoju dobrú polohu využívala aj pre vojenské účely.

Nachádza sa tu ohradený areál dvorca s čiastočne zrekonštruovaným palisádovým opevnením s bránou (smerom od obce Hubina), vnútornými palisádami, murovaným pôdorysom predrománskej rotundy a základmi obytných a niekoľkých hospodárskych budov. Súčasťou je aj model strážnej veže a pohrebisko. Areál je chránenou archeologickou lokalitou a do konca roka 2009 patril pod správu Balneologického múzea v Piešťanoch.  Kostolec je národnou kultúrnou pamiatkou, jeho vlastníkom je  Rímsko-katolícka cirkev – farnosť Moravany nad Váhom. Informácie o lokalite podávajú informačné tabule. Z plošiny je krásny kruhový výhľad do okolia.

Zdroj: wikipedia.sk, db