Ešte k voľbám do VÚC-ky

Reklama

 

 

 

V poslednom blogu som reagoval úvahou o niektorých skutočnostiach v súvislosti s voľbami  do VÚC. Náhoda ma zaviedla v posledných dňoch aj do Bystrickej „vúcky“. Tam miestna, teda krajová  VÚC-ka vydáva mesačné spravodajstvo „Náš kraj“ a podotýkam, že doteraz úplne pravidelne.

V aprílovom čísle  som tam zaregistroval, môžem to povedať aj tak, že Sebahodnotenie poslancov za súčasné volebné obdobie. Bolo tam vyjadrenie poslancov troch okresov (DT, KA a PT). Ostatní budú nasledovať. a teda budú tam všetci.  Sedem poslancov (v tom aprílovom čísle) tam písalo o tom, čo sa, akože podarilo vyriešiť aj ich zásluhou. Prečítal som si ich vyjadrenie, ale nejdem sa vyjadrovať k obsahu. Mňa zaujalo práve to, že to tam vôbec bolo. A že sa to dostalo takpovediac „do každých rúk“ v kraji. A tak, vraj budú pokračovať v každom čísle. Nie je to vôbec veľa. Ani zďaleka.  No, ale aspoň niečo. Že u nás máme aj krajskú TV? Ja mám na mysli informovanosť a to je trochu iná kategória verejne práce. Informovanosť je to, čo ľudia vnímajú, nie to, čo niekto „vysiela“, pretože to môže byť takpovediac všeličo, nikomu, alebo aj s veľmi malou vypovedacou schopnosťou.

Reklama

 

Že sa to u nás asi nedarí tak “pravidelne“  – tá informovanosť  a že kým u nás, keď to už teda aj vyjde sú takmer všetky strany časopisu iba o témach, ktoré takpovediac vôbec neublížia – nejaké kultúrne akcie, nejaké vyznamenávanie, nejaký šport, výmeny návštev …   to už bude, uvažujem asi tá prvá príčina, ktorá vedie našu VÚC.

A tak ma a myslím si, že oprávnene, napadla otázka: prečo niekde ide aspoň táto, takpovediac základná povinnosť a u nás (aj) to škrípe? Ešte podotýkam, že zo 16 strán (v podobnom formáte A4) minimálne  štyri sú venované skutočným informáciám, ktoré aspoň zaváňajú  skutočnou hospodárskou informáciou, ktorú si čitateľ môže prečítať. A prípadne bude  môcť  – záujemca o informáciu skúšať získavať ďalšie informácie inou cestou.

Reklama

 

 

 

 

Skúšal som „anketovať“  náhodných cca  do sto ľudí  v troch mestách a piatych obciach kraja, či poznajú nejaké informácie o činnosti VÚC.  Desať  ľudí  niečo „habkalo“ a ostatný – nič. A tak ma napádali rôzne otázky.  Napríklad: nezaváňa činnosť VÚC-ky nádychom správania sa, dajme tomu „súkromnej“ obchodnej spoločnosti,  z ktorej je dôležité akože nevynášať informácie …. ? Prečo VÚC nechce mať veľký záujem (netvrdím, že nemá žiaden) o informovanosť voličov, aj nevoličov? Je za tým niečo? Je za to zodpovedný predseda, alias župan, úrad, poslanci, nikto, my ….?

Že o činnosti vedia ľudia tak málo – to vôbec nepokladám za ich vinu, tá je niekde úplne inde a vidím, že aj tu, ako takmer všade vo verejnej správe sú ohromné rezervy v tej, nazvem to klasickej demokracii. Ľudia, voliči – tí majú maslo na hlave „iba“ preto, že – a prakticky všade, kde sa pozrieme, nevenujú primeranú pozornosť  svojim voleným zástupcom.

Autor: Ján Derďák