Prečo nie je pšenica ako pšenica, vysvetlia vedci

Reklama

 

 

 

Podujatie Veda v centre, ktoré na stredu 15. apríla o 17,00 h pripravuje v Kursalone Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav rastlinnej výroby v Piešťanoch sa zameria na pšenicu – návštevníci sa dozvedia napríklad, prečo ju ľudský organizmus potrebuje, čo obsahuje a kto by sa mal vyhýbať lepku…

Reklama

 

Prednáška Nie je pšenica ako pšenica sa uskutoční v rámci cyklu stretnutí s osobnosťami vedy a techniky v spolupráci s Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR v Bratislave. O tejto plodine porozpráva dlhoročný šľachtiteľ pšenice, odborník na vedecké šľachtiteľské programy a tvorca mnohých zaujímavých odrôd pšenice s netradičnými a zdraviu-prospešnými vlastnosťami, Ľubomír Rückschloss.

Pri šálke kávy sa návštevníci dozvedia o tradičnej i netradičnej pšenici siatej, o tom, že šľachtenie je beh na dlhé trate, ale prináša benefit konzumentovi, o pšeniciach dúhových, tvrdých i špaldových, o tom, aký pšenica prináša prospech nášmu organizmu, ale aj o tom, ako môže škodiť alergikom. Aj pšenice podliehajú moderným trendom a tá dnešná môže byť purpurovej, či modrej farby a bez genetickej modifikácie. Predstaví tiež pšenicu špaldovú a jej podobnosti a odlišnosti s  klasickou a porozpráva aj o tom, čo je lepok a prečo niektorým ľuďom škodí a mnoho ďalších informácií o tejto tradičnej plodine našich polí. Organizátori pripravia na ochutnávku aj niektoré z netradičných produktov na báze „kultovej“ pšenice.  Veda v Centre je určená pre širokú verejnosť a vstup na podujatie je voľný.

Reklama

 

 

 

 

Pšenica je jednou z najrozšírenejších plodín na Slovensku i vo svete. Začiatky jej pestovania sú spájané so vznikom poľnohospodárstva a postupne aj vyššou kvalitou stravovania. Chlieb a produkty z pšenice sa stali neodmysliteľnou súčasťou nášho jedálnička; ešte donedávna pokrývali 35 % energetickej spotreby populácie, 56 % spotreby sacharidov, 35 % spotreby bielkovín a 10 % spotreby tukov. Pečivo na raňajky, školákom na desiatu, na obed napríklad cestoviny, alebo tradičné parené buchty, na večeru tiež niečo rýchle „od chleba“… Ešte v roku 1990 spotreboval občan Slovenska ročne približne 116 kg obilnín vo forme múky. V roku 2014 to už bolo o 30 % menej.  Dôvodom je dnešný moderný trend racionálnej výživy, ktorý hlása odopierať si chlieb, lebo sa od neho priberá, ako aj  množstvo iných negatívnych poloprávd, ktoré sa o tomto „božom dare“ šíria, často z neoverených zdrojov.

Dnešná pšenica nie je plná iba škrobu, ale obsahuje aj vysokú porciu potravinovej vlákniny a jej zložiek, ako rezistentný škrob, alebo beta-glukány, ktoré nás chránia pred civilizačnými ochoreniami. V zrne sa nachádzajú aj prírodné farbivá, vitamíny a minerálne látky, ktoré v dnešných časoch stresu a hektiky držia naše telo vo forme. Pšenica sa dnes šľachtí, aby mala pridanú hodnotu reprezentovanú vysokým obsahom biologicky-aktívnych látok so zdraviu-prospešným účinkom na ľudský organizmus, a popri tom bolo jej pestovanie pre pestovateľa výnosné, bez zbytočných vstupov formou hnojív a postrekov.

Zdroj: Tlačová správa – upravené