Aktivisti zhodne potvrdili – kandidujeme, lebo sme narazili na nechuť samospráv riešiť problémy občanov

Reklama

 

 

 

Debatu o tom, prečo kandidujú v komunálnych voľbách viedli v utorok 21. októbra v piešťanskom centre ŽiWell kandidáti na primátorov Piešťan, Hlohovca, Trnavy a Považskej Bystrice, ktorí vyšli z občianskych iniciatív. Ukázalo sa, že napriek rôznym podmienkam, mestá na Slovensku trápia viac menej podobné problémy.

Reklama

 

Pri otázke, prečo sa rozhodli kandidovať, traja z opýtaných Peter Bročka (Lepšia Trnava), Miroslav Kollár (Lepší Hlohovec) a Juraj Smatana (kandiát za stranu Zmena zdola v Považskej Bystrici) skoro zhodne uviedli, že na ich rozhodovanie o kandidatúre malo vplyv, ako sa ich aktivity v určitom bode stretli s odporom, či nechuťou miestnych úradov riešiť problémy občanov. Hlohovčan Kollár uvádzal napríklad, že ho motivoval problém z horiacou skládkou, ktorý mesto riešilo až po dlhodobom tlaku občanov. Juraj Smatana hovoril o úsilí, ako sa snažil o odklonenie diaľnice z mesta, avšak samospráva nemala záujem akceptovať ani stanoviská prizvaných odborníkov. „Myslel som si, že odbornosť je všetkým,“ uviedol Smatana. „Zlom nastal vtedy, keď tí istí ľudia, ktorí sľubovali najlepší variant pre mesto, neskôr otočili o 180 stupňov.“ Pre Tomáša Hudcoviča bolo momentom zlomu, keď videl ako aktívni občania suplujú činnosť samosprávy, ako sa plytvajú nezmyselne peniaze a čo všetko sa dá, pri troche chcenia spraviť v prospech obyvateľov mesta.

Reklama

 

 

 

 

Do debaty sa zapájali aj prizvaní hostia – Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť a Peter Kunder z Aliancie fair play. Peter Kunder na margo kandidatúry aktivistov uviedol, že sa ich vstupom do komunálnej politiky stráca dobrý protipól pre fungujúcu samosprávu. Zároveň si myslí, že primátor by mal byť v prvom rade dobý manažér, čo u aktivistov nemusí byť zárukou. S týmto vyjadrením ale Juraj Smatana nesúhlasil: „Nepoznám človeka, ktorý by niečo také robil na plný úväzok. Zväčša má každý z nás nejaké povolanie, funkciu…“ Manažérske skúsenosti sa podľa neho nevylučujú s možnosťou byť aktívnym občanom. Tí svoje aktivity aj pre dobro  iných obvykle robia po práci, vo svojom voľnom čase, čo však ľudia považujú za niečo také exotické, že si vymýšľajú konšpirácie. Ku Kunderovmu vyjadreniu doplnil jeden z kandidátov, že súhlasí s tvrdením o manažérskych schopnostiach, pretože sa stalo, že ich bývalý primátor, hoci veľmi dobrý človek, pri vedení mesta zlyhal. „Primátor by mal byť predovšetkým lídrom, ktorý dokáže ľudí viesť,“ dokončil Peter Bročka. Na to poznamenal piešťanský kandidát Tomáš Hudcovič, že vedenie akejkoľvek inštitúcie závisí aj od toho, akých kvalitných ľudí má okolo.

Ďalšia debata sa týkala participatívneho rozpočtu – ako a či dovoliť občanom, aby spolurozhodovali na tvorbe a rozdelení mestských financií. Z nej vyplynulo ako jedna z vhodných alternatív vyčlenenie určitej časti financií a ponúknuť možnosť rozhodovať obyvateľom podľa mestských častí, aby nedošlo k tomu, že peniaze sa dostanú napríklad len do centra.

Pri otázke, ako je to s transparentnosťou a apolitickosťou samospráv sa opäť debatujúci zhodli. Tentoraz na tom, že nastala kríza politických strán. Pri komunálnej politike však podľa viacerých nezáleží na tom, kto z akého strany pochádza, ale komunikácia by mala prebiehať naprieč politickým spektrom. Kandidát Juraj Smatana, ktorý jediný kandiduje za Budajovu stranu Zmena zdola ale zároveň tvrdí, že ako nezávislý mal len veľmi malú šancu ovplyvniť rozhodovanie mestského zastupiteľstva. Podporu strany považuje za dôležitú aj pri voľbách, kedy strany dostávajú možnosť kontroly tým, že do komisií môžu ustanoviť svojich zástupcov, čo nezávislým kandidátov nie je dovolené.
Na margo transparentnosti uviedol Peter Kunder príklad zo svojej cesty v USA. Zaujalo ho, keď pri návšteve istého mesta úradníci práve posielali občanom výročnú správu. Patrila vraj k najčítanejším materiálom v meste a fungovala ako najlacnejší audit – občania sa vyjadrovali k tomu, kde, ako a načo sa minuli peniaze a tým predchádzali ich neefektívnemu použitiu.

A ako by si mal občan pri voľbách vyberať svojho kandidáta? Podľa Ctibora Košťála na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale on sa bude rozhodovať podľa histórie kandidáta, toho, akú prácu má za sebou, či za ním vidno výsledky. Dôležitým je ale aj jeho postoj k pravde a čestnému jednaniu.  Debata bola, samozrejme, oveľa širšia a zazneli v nej mnohé ďalšie zaujímavé námety. Niektoré z nich vám prinesieme rozpracované aj v ďalších článkoch.

A. Drahovská, foto: M. Palkovič, J. Rais