Na Kubu s batohom 3/5

Reklama

 

 

 

Z Havany vyrážame s Jurim na juhozápad ostrova do provincie Pinar Del Río. Táto oblasť je známa najmä pre svoje rozľahlé tabakové plantáže. Domáci ju nazývajú aj „záhrada Kuby“ a to preto, že sa tu nachádza jedna z najúrodnejších pôd na svete. Náš predražený autobus linky Viazul sa po ceste dvakrát pokazí. Šofér vyzerá, že je zvyknutý na podobné situácie a preto len vyberie akúsi hrdzavú bedničku plnú náradia a hrabe sa v motore. Nakoniec vzdialenosť 120 kilometrov víťazne zdolávame iba za 4,5 hodiny. Konečne prichádzame do hlavného mesta tabakového priemyslu rovnomenného pre celú provinciu Pinar Del Río. Avšak mesto pôsobí skôr ako rozrastená dedina než ako hlavné mesto provincie.

[singlepic id=16743 w=320 h=240 float=right]Po rušnej Havane je tento zelený kubánsky vidiek veľmi príjemnou zmenou. Tabak je tu cítiť na každom rohu. Z autobusovej stanice kráčame pešo do mesta a hľadáme ubytovanie v miestnych „casas particulares“ (ubytovanie v súkromí). Na druhý pokus úspešne, v starom koloniálnom dome v centre mesta. Žije tu María so svojím manželom. Obaja pochádzajú z rodín španielskych kolonizátorov, čo prezrádza aj ich biela pokožka. Ich všetky 3 deti majú vysokú školu, prezrádza nám María. Tu na Kube je to vzácnosťou. Napriek tomu že sú obaja po sedemdesiatke, sú veľmi vitálni, María dokonca donedávna učila deti angličtinu. Ich veľký dom pripomína múzeum, v početných vitrínach sú povystavované staré rádiá, sošky, porcelán… Maríin muž nám večer rozpráva o svojom otcovi, ktorý bol veľkým cestovateľom ešte v 19. storočí, kedy cestovanie bolo exotikou. Ukazuje nám zbierku starých nožov z rôznych kútov sveta, egyptské sošky a mnohé zaujímavé, už na pohľad veľmi staré suveníry, ktoré si jeho otec podonášal z ciest. Napokon ostal žiť práve tu na Kube. Ktovie, asi ho tiež očarovala. Po večeri ešte chvíľu pozorujeme najrušnejšiu ulicu mesta z terasy. „Jineteros“, ukazuje María na skupinku pofidérne vyzerajúcich mužov na ulici. „Dajte si na nich pozor“, varuje nás: „Títo nadháňači dokážu byť často veľmi nepríjemní. Ich úlohou je privádzať turistov do hotelov a reštaurácií. Ak sa však necháte takto lapiť nečudujte sa, že vás účet vzrastie aj o 10 euro.“

Reklama

 

[singlepic id=16747 w=320 h=240 float=left]Ráno vyrážame na obhliadku mesta, neúprosné slnko nám páli do tvárí. Pinar je skutočne miniatúrne ospalé mestečko takže sa tu dá bez problémov pohybovať po vlastných. Narážame na vychytený liehovar Fábrica de Bebibas Casa Garay, bohužiaľ je zatvorené, čo je na Kube celkom bežným javom. Máme skúsiť prísť zajtra… Milá pani z liehovaru nám aspoň ponúka miestne vyhlásené guavové brandy Guayabita del Pinar. Sladké ale chutné. Od milej pani si ešte kúpime biely rum a kolu. Brázdime ďalej mestom a malými uličkami okolo prázdnych obchodov. Decká tisnú svoje nosy do výkladu a túžobne pozerajú na jedinú basketbalku, ktorú by som si za tú cenu nekúpila ani ja.

[singlepic id=16760 w=320 h=240 float=right]Bezcieľne sa potulujeme mestom. Zrazu mám pocit, že sme tadiaľto už museli ísť. Naleštená červená Lada, okolo nej sme už predsa išli. Hlúposť! Podľa mapy sme tadiaľto nemohli ísť. Asi to bude rarita, dve krásne vyleštené a zachovalé Lady v jednom meste. O dve ulice ďalej pochopím, že to rarita nie je. Na hlavnom námestí totiž stoja 4 červené Lady za sebou. Podla oficiálnych štatistík tvoria tieto ruské krásky až tretinu kubánskych automobilov. V 60. a 70. rokoch boli Lady štátnou odmenou pre vedúcich pracovníkov za plnenie plánu. Z toho mi vyplýva, že v Pinar boli asi v plnení plánov veľmi úspešní.

Reklama

 

 

 

 

[singlepic id=16751 w=320 h=240 float=left]Hneď za hlavným námestím sa nachádza pre mňa najzaujímavejšia vec a centrum vôní celého mesta – Fábrica de Tabacos Francisco Donatien. Človek by si myslel, že na Kube je továreň na cigary na každom rohu. Oficiálnych je ich tu však iba osem. Táto pinarská je veľmi významná, keďže leží uprostred najrozsiahlejších tabakových plantáží na ostrove. Práve z tejto oblasti pochádza tabak, z ktorého sa v Havane vyrábajú svetoznáme a prestížne cigary Cohiba (preslávené najmä vďaka Fidelovi).

Cigara je neodmysliteľným symbolom Kuby. Vo fabrike, do ktorej zavítame my, sa vyrábajú lahodné cigary značky Montechristo či jemné Romeo y Julieta. Zaplatíme vstupné a dostávame sprievodkyňu, ktorá hovorí anglicky. Tá nás hneď informuje, že musíme strážnikovi odovzdať všetky osobné veci vrátane foťáku. Zhotovovať akýkoľvek audiovizuálny materiál je prísne zakázané. Čo už.

[singlepic id=16739 w=320 h=240 float=left]Vôňa kubánskeho tabaku je príjemne omamná. Prekvapuje ma, že fabrika vôbec nie je veľká. Hlavnú časť tvoria tri väčšie haly, z ktorých prvá je najväčšia. Pripomína mi veľkú školskú triedu, ešte aj stoly podozrivo pripomínajú lavice. Sú tu hlavne ženy, ktoré pripravujú základ cigary. Šúľajú prvé 4 vrstvy tabakového listu. Tento „výtvor“ potom dajú do formy a zaťažia závažím. Výroba cigár je skutočne veľmi zložitý a dlhý proces. Všetky listy, ktoré sa dostanú do továrne musia byť pravidelne namáčané a odžilkované, ďalej sú rozdeľované podľa veľkosti a farieb (existuje 75 farieb, 42 typov a veľkosti). Každý druh cigár má inú špecifickú chuť. Je to kvôli receptúre, ktorá je samozrejme prísne tajná. Dozvedáme sa však, že niektoré listy sa namáčajú v mede, pridávajú sa rôzne koreniny či dokonca rum.

Pracovníčky sú veselé a usmievavé. Ich ruky pracujú ako najdokonalejší stroj a listy šúľajú rýchlo a mrštne. Skúsený a školený zamestnanec dokáže denne vyrobiť až 100 cigár. Niet divu, keď majú normy a musia stále plniť predpísaný plán. V rohu miestnosti sedí starší pán, ktorý im predčíta knihu do akéhosi rozhlasu. A oni raz napäto počúvajú a raz sa úprimne smejú, čo pôsobí veľmi úsmevne. V druhej menšej miestnosti pracuje asi len polovičný počet ľudí. Tu sa cigara balí do posledného najkvalitnejšieho listu. Tento list sa suší a následne vlhčí niekoľko mesiacov, aby bol dostatočne pružný. Tu je najdôležitejším faktorom estetika. Na konci miestnosti sídlia kontrolóri kvality. Pomocou rôznych zariadení merajú hustotu listov. Cigary nesmú byť príliš voľné ani stiahnuté, aby bol zaistený dobrý ťah. Môžu vyfajčiť ľubovolný počet cigár, aby vyskúšali kvalitu. V miestnosti poslednej sa cigary balia a ukladajú do krabíc. Triedia sa podľa farby a kategórii. Musia byť uložené do krabíc z borovicového alebo cédrového dreva. Už to chápem – cigary to je vášeň.

Text: Michaela Haringová Foto: Simona Haringová a Michaela Haringová

[nggallery id=943]