Úvod Blogy Bečva na kolesi

Bečva na kolesi

Pred pár rokmi sme absolvovali v rodinnom kruhu klasickú cyklovýpravu na trase Passau – Viedeň. Celkom sa páčilo, tak sme uvažovali urobiť niečo podobné v akomsi nižšom leveli. Nie skromnejšie na zážitky, skôr skromnejšie v nákladoch, v nárokoch na jazykovú výbavu a nakoniec aj vcelku jednoduchšiu cyklovýpravu. Píšem o tom, lebo to bolo fakt dobré a spomienky sú stále živé, aj keď je to už tri roky „curig“. Mám pocit, že by to mohlo zaujať aj vás. Hovoríme o cyklovýprave Bečva od prameňa po ústie na kolesi. Píšem tak, ako som to videl a aj o tom by som rád, že čo sme urobili nedobre alebo tak, že sa ukázalo, že sa dalo lepšie.

Takže ja, manželka a jedna dcéra nakladáme koleská ráno v Piešťanoch do rýchlika smer Košice. Naším cieľom na vlaku je Makov. Bez rizika, takže lístky kúpené popredu aj s miestenkami kde sa dalo a aj s miestenkami pre koleská kde sa dalo. Ráno na stanici, klasicky nervóznejší moment naloženia seba aj kolesiek do vlaku. Vyzerá to nervózne preto lebo rýchlik má naplánovanú zastávku, čo ja viem jednu minútu v PN Vegas 13. Za ten čas treba zistiť kde zastavil poštový vagón pre koleská, mať obavu z toho, či sprievodca vagón otvorí, naložiť koleská aj seba. Sprievodca zvykne prekvapiť ešte plnením svojich povinností a čekne lístky ku koleskám. Takže treba počítať aj s tým. Koleská do poštového berú bez batožiny, takže treba odstrojiť a cyklotašky so sebou do kupé. Toto znelo hrozne, ale v praxi sa nám ešte nestalo, že by sme to nestihli. Netreba mať bója, vlak s koleskami trčiacimi z vagóna jednoducho nevypravia a ani ostatní cestujúci sa z toho nepototo.

REKLAMA
Knebl
Dompek Pizza donaskova sluzba
Chlapci na panvici
Sheriff Taxi Piešťany

Vystupujeme v Žiline, lebo nám načim mierne zmeniť smer presunu. V Žiline slušný prípoj do Čadce. Tu žiadne nerváky, pohoda, klídek, Push Pull pristavený, dvere otvorené, kolesko netreba ani zdvíhať, jednoducho sa s ním behne do vagóna, háky pripravené. Akurát tým, že to je patrový vlak tak strop je nižšie a po zavesení moje koleso odmieta visieť. Je na hák moc dlhé, ale miesta na koleská je dosť, vidíme na ne celú cestu a vystupujeme na konečnej. V Čadci je takisto dostatok času na presun. Mám pocit, že sú tam dve železničné stanice, lebo z jedného perónu na druhý mažeme na koleskách raw material. Nakladáme sa do motoráčiku, kde to až taký luxus pre koleská neni, ale v poho. V Makove sa vysypeme z cugu a sme na štarte cykločasti. Začneme menučkom v miestnej reštike. Varia dobre, určite som tu naposledy, leda, že by som zabudol. Po obede vyrazíme smer Makovský priesmyk. Po chvíli míňame poľovnícku reštiku, grgne sa mi po menučku a pár sekúnd ľutujem, že nepoznám miestne pomery. Ale aj o tom je cestovanie.

Stúpanie na priesmyk je celkom slušný záber takto po „obede“. Suverénne najblbší úsek cesty. Dorazíme či na koleskách a už aj kus peši k soche dopredu sa hrnúceho partizána v najlepšej kondičke. Partizán je mocný, omnoho mocnejší ako naša chuť pokračovať po ceste. Zamierime na lesnú cyklotrasu, čo nám poradil miestny biker. Dobrý byko, trasa pre MTB a ešte ho vliecť na pleci. Po úvodnom stúpaní sa to našťastie zrovnalo do pohodičky. Po pár km dorazíme k prameňu Vsetínskej Bečvy. Foto a ide sa ďalej, po kúsku rozhľadňa Čarták. Prestávka a jasné, že absolvujeme. Potom to fičí dole brehom po lese Download the deleted video from YouTube. MTB parádička, naše krosy naložené aj spacákmi a stanom na tretiny v lídlovských kabelách to zvládajú s teplými ráfikmi. Lesom po prvú štáciu za české koruny. Asi chata s nadpisom Súkenická s obsluhou v slovenčine. Dáme niečo na občerstvenie (tie ich koruny fakt ešte fungujú) a ide sa ďalej až po budovy obklopené asi detským táborom, podľa cykloatlas.cz to má nadpis Třeštík. Strácame trpezlivosť s brzdením na lesnej ceste a prechádzame na asfaltku. Dobrý padák, tacho ide nad štyridsať, ráfiky do teploty a do lesku. Pred očami nám vyrastá jazero Horní Bečva. Odbočujeme, zastavujeme, študujeme mapu. Jazero pekné, voda asi nemá správnu teplotu, vo vode ani nohy. Ani mládenci v rozpuku. Prázdno. Málo hodín, ide sa ďalej. Míňame Valašský šenk, ale neoslovil. Odbočujeme z hlavnej na Strednej Bečve smerom na Uhliská do kempu na prvý nocľah. Miesto pre stan pod stromami, cena ľudová, spíme traja tuším za 150 českých. Je aj bazén, voda krátka. Len zopár miestnych mládencov v rozpuku sa hlučne vrhá do vody pred očami asi spolužiačiek 심슨 더무비 다운로드. Baby odídu, chalani ihneď potichúčky miznú z vody. Ušetrili sme na ubytovaní. Kompenzujeme to na terase reštiky v kempe. Pivko, nakladaný hermelínek, šmakuje oboje. Noc stojí za prd, zem je tvrdá, začína byť jasné, že stan už pre nás končí.

Ráno moja klasika. Dievčatá spinkajú, ja behám v blízkej obci po pekárňach a samoobsluhách s kabelou. Po raňajkách pakujeme a štartujeme ďalej smerom Rožnov pod Radhoštem. Pomerne blízko. Na námestí informačka, internet zadara, zháňame ubytko na večer. Bez problémov. Takže aj kilometrová dávka na dnes je daná. Navštívime ešte miestny skanzen. Majú aj úschovňu kolesiek, takže v poho. Skanzen taký normálny. Po skanzene výstup na Jurkovičovu rozhľadňu. Tá fakt stojí za to. Pekný výhľad aj na kúpalisko. Vo vode nikoho, voda krátka. Po našej Eve s teplučkou vodičkou by sa asi utloukly. Nakoniec návšteva pivovaru fusion 360. Čakáme kým otvoria a dávame obed a pivo. Len jedno a desinu. Strašné zistenie. Tu sme mali spať a sedieť večer na pive. Pýtam sa šenkárky kde sa dá kúpiť ich pivo v nádeji, že to máme na ceste. Malý šok. Nikde, len tu v pivovare, ani v meste ho nikde nečapujú. Len a jedine tu. Fatálna chyba v pláne. Ešte aj to nezdravé chutné jedlo. Ak by ste túto trasu niekto robili tak prvá noc jednoznačne v Rožnove kvôli pivovaru. A nedajte si to vyhovoriť, to vás chcú prevychovať alebo oklamať škaredo.

Takže cieľ na dnes je Valmez, konkrétne U Bundaru v časti Krhová, tam je ubytko. V podstate sa flákame na koleskách okolo Bečvy, žiadne hltanie kilometrov sa nekoná a ani neni nejaký záujem. Bečva je fajn, neni tak silno zregulovaná, vytvára pekné miesta. Dosť skoro dorážame do miesta ubytka, odkladáme kolesá do chodby, klasika, sprcha, prezliecť, vychádzka po Krhovej, večera v pizerke a spíme na posteliach.

Ráno štartujeme do Valmezu. Trošku poprchá, dávame kávičku asi v najkrajšej kaviarni na peknom námestí, čo sa hned pozná na účte shapes. Pobeháme po meste a čekneme Muzeum strašidel v miestnej škole. Počasie bez slnka, vydesení z múzea pokračujeme okolo rieky s večerným cieľom Lipník nad Bečvou. Po ceste prídu na rad aj pršiplášte na tašky, fajn, toto v Lídli zvládli.

Do Lipníka prichádzame tak akurát. Stíhame infocentrum, máme ubytko na dnes a ďalšiu noc v Kroměříži v turistickej ubytovni. Večerná klasika, prehliadka mesta, ubytko, sprcha a ide sa do mesta na pivo, v najhoršom niečo pod zub, ak bude. Spíme v rodinnom dome s dvorom u starších manželov s výhľadom na Helfštýn. Večeru si dávame vyložene nezdravú. Po celom dni na kolesi dobre padne rezeň so syrom, voňavý, horúci a čerstvučký. Pivo ako blondýnka s bielou čiapočkou. Nezostáva ani pri jednom kúsku, ani pri jednom druhu. Kvalita výletu sa zvyšuje, počasie sa umúdruje.

Ráno začína dôležitý deň. Dnes by sme mali dosiahnuť ústie Bečvy do Moravy. Ešte predtým treba prekonať kúsok cesty. A ešte treba zdolať Přerov, stojí v ceste. V Přerove nás zaujal minipivovar Parník. Našli sme jeho modernú presklenú budovu zrovna okolo obeda, takže dávame menučko a jedno pivko nealko akože k obedu a plus k tomu jedno malé tuším malinové alebo také čosi ako atrakciu a aby bolo na čo spomínať 두시탈출 컬투쇼 다운로드. Spokojné nožičky ťahajú spokojné brušká ďalej okolo Bečvy. Okolo tretej prichádzame k sútoku Bečvy a Moravy pri Tovačovských jazerách. Foto a kuk na tacho. Sme slabí, 135 kilometrov aj s cestou na stanicu v PN. Trošku poprší, čakáme kým prestane pod mostom cez Moravu. Po polhodke vyrážame do Tovačova a odtiaľ do Kroměříže. Mažeme okolo ropných polí. Man hlási šúchanie zadnej brzdy. Už to poznám, prasknutá špajgla. Jasné, že na blbej strane. Blíži sa záverečná v obchodoch, meníme charakter výletu z poznávacieho na športový. Treba stihnúť výmenu špajgle. Stíhame na poslednú chvíľu. Mechanici v Kroměříži menia špajglu za kvalitnú švajčiarsku a robota je zadara. Účet za opravu smiešny. To sa musí osláviť. Krížom cez námestie je ďalší bod programu. Aby sme sa upokojili po výkone zamierime do pivovaru U Černého Orla. Lepšie riešenie neni. Dávame symbolicky po jednom a už peši ideme na turistickú ubytovňu. Tu nás už čakajú. Koleská do garáže a znovu klasika Windows 10 trial. Sprcha, prezliecť, oprať a na večeru znovu k najznámejšiemu dravému vtákovi v meste. Mesto je bohaté na všeličo, ale už sme tu raz boli na týždeň tak vynechávame Arcibiskupský zámok, záhrady, kyvadlo a kopec iných vecí. Kto to ešte nedal tak treba k výletu prirátať aspoň jeden deň.

Ráno je jednoduchý plán, prísť domov. Vyrážame pomerne skoro, okolo ôsmej okolo Moravy. Asfaltová cyklotrasa s výhľadom na rieku. Otrokovice, Napajedla, Uherské Hradište okolo Baťovho kanála. Cestou kontrolujeme prevádzku vzdúvadiel a iných tentokrát technických zaujímavostí ako lode, bufety a tak.

V Uherskom Hradišti pauza na obed v prístave a ide sa ďalej smer SK. V Uherskom Ostrohu opúšťame rieku Moravu a smerujem na Velkú nad Veličkou. Tu sa ženstvo zasekáva, končí s koleskami a čaká sa na prípoj do Nového mesta nad Váhom. Naložia sa do lokálky a ja osamiem. Pokračujem po vlastnej osi, po vojensky povedané. Spolieham sa na bufet neďaleko bývalej hranice. Potrebujem vodu. Zatvorené. Nevadí, na Myjavu to neni tak ďaleko. Bez vody a v teple je to ďaleko a ešte aj hore brehom free horoscopes. Zdolávam. Beriem útokom miestnu kaviareň. Káva a dve pollitrové kofoly (prvá ex) ma dostávajú znovu do obrazu a čašníčku do pomykova. Obzerá sa po tom druhom cyklistovi. Potom ešte hore dole kopečkami po lazoch cez Jablonku a Krajné a večer okolo ôsmej som doma na dvore. Ženstvo sa už vyškiera z okna. Dorazili už dávno rýchlikom z Nového Mesta. Posledný deň som urobil cca 150 km, čo mi predtým zabralo dni štyri, ale aspoň to dostalo aj športový rozmer.

Bolo to výýýborné.

Nedá mi neokomentovať:

1. Takýto výlet pýta dobrú prípravu na internete, aby ste spali tam, kde sa dobre papá a hlavne kde sa varí dobré pivo. Ideálne sú minipivovary. Špica boli Rožnov, Přerovský Parník a Černý Orel.

2. Náklady nie sú veľké. Vlak, ak máte ISIC vás stojí menej ako mňa. Ubytko po súkromníkoch je prijateľná cena, infocentrá to riešia a majú prehľad kde čo je na spanie. Smelšie povahy to môžu skúsiť aj so spaním pod širákom, trochu chýba sprchovanie, ale Bečva dá.

3. Dle mýho vhodné aj pre mladých jazdcov aj pre dievčatá 알라딘 애니메이션 자막 다운로드. Kilometrov nič moc.

4. Bez jazykových problémov, telefóny, hlavne outúčkové v poho.

5. Skoro po celej trase je aj železnica. Teda sa to dá ľahko ukončiť a mazať domov, napríklad pri zhoršení počasia alebo minutia peňazí, bolesti hlavy, špatne od brucha.

6. Neváhajte, oplatí sa, dobrý výlet za rozumnú cenu.

7. A nakoniec to, že do Kroměříže sa dá či už s pomocou vlaku alebo aj bez neho dostať z PN na jednu šupu. Lacné a použiteľné ubytko v turistickej ubytovni takmer v centre mesta, možnosti cyklovýletov do okolia a aj samotné mesto ponúka s pivovarom, zámkom, záhradami, múzeami dobrý príbeh aj na týždňový pobyt s koleskami, či bez nich.

PS: Ak máte niekto obavy z množstva kilometrov urobte to tak, že si vyskúšate koľkokrát za deň zvládate kolečko okolo Sĺňavy. Ak zvládnete behom celého dňa, od rána do večera popri inej činnosti otočiť dvakrát či trikrát a bývate napr. pri Priore, tak to zvládate 30, resp. 45 km denne a nemá vás čo zastaviť v plánovaní cyklovýprav.

Text a foto: Peter Benko

REKLAMA