Blogy

Holandsko, bicykle, Piešťany

Published

13 rokov ago

15. januára 2012

PNky.sk

Reklama

Z ciest po Európe vyberám z fotoaparátu pre niekoho podivuhodné fotografie farby asfaltu, tvaru semaforu alebo kovovej mreže okolo stromu, rozmýšľam vlastne o tom, čo sa doma dá a nedá urobiť a či by to „fungovalo“. V Holandsku o bicykloch (piešťanských).

Sadám na normálny čierny veľký bicykel, za ktorý by sa u nás ľudia hanbili, ale ťahá perfektne, môžem sa vystrieť, nemusím mať prilbu a môžem ísť rýchlo… zasa na chvíľu červené holandské cyklochodníky!

Železničná stanica menšieho mesta a jej vonkajší parking pre bicykle, ktorými prišli ráno ľudia k vlaku – to sú dva hlavné spôsoby každodennej prepravy.

Reklama

Tuším to skúsim do podzemia, tam ich nebude tisíc… ako dobre sa tlačí bike hore a dolu.

Je ich tam v 20 uličkách po 4 rady spolu asi 4800!

Tak nič, asi by som ho znovu nenašla, pošlapem ďalej novou štvrťou. Ulice sú od začiatku tvorené najmä pre cyklistov, na ceste až tak nezáleží, auto je veľký komfort. Holandsko je plné cyklochodníkov medzi cestou a chodníkmi, hranicou je často iba čiara, niekedy vydláždená, značky primárne uprednostňujú cyklistu a chodca pred autami. Preto aj jazdia rýchlo a našinec kľučkuje pred húfom bicyklov ako zajac, kým zistí, že je na červenom poli

Občas niekoho vezú na nosiči, väčšinou majú pripevnené košíky alebo debničky na nákupy.

Do vozíka sa vojdú aj 3-4 deti do škôlky alebo do mesta, niekedy aj pes a kopa tašiek z hypermarketu.

Konečne chápem, prečo treba tie stromy chrániť a ten kruh je vážne spoľahlivý, pokazené a rozbité bicykle sú všade a je jasné, že upratovať medzi nimi sa asi nedá, no aspoň niečo máme lepšie , ak keď za tú radosť z každodenných cyklopretekov by som to pokojne vymenila.

Brzdím v prístave, na takéto „pohodlíčko“ aj so sprchou, s jabloňou v kvetináči a s bylinkami sa vážne nedá dívať za jazdy. Pre istotu ustajnené bicykle, ak je treba vystúpiť na suchú zem

…a na lodi aj detské ihrisko, keďže v okolitej štvrti miesto nie je. Holanďania sú vysokí, chudí a väčšinou vyšportovaní, zrejme sa na tom okrem genetiky a zdravého spôsobu stravovania podieľa aj spôsob dennej dopravy.

Videla som iba jeden trekingový bicykel a ani jedného cyklistu s prilbou, hoci jazdia omnoho viac ako my a povýšili bicykle na hlavný mestský dopravný prostriedok. Nie náhodou niektorí uvedomelí dochádzači do práce majú na tričkách alebo nálepkách nápis “one car less“ (o jedno auto menej). Zámky a reťaze sú spoľahlivé, ale bicykle sa strácajú aj tak. A zamykajú sa o všetko možné.

Dekorácia a kvetiny sú samozrejmosťou, nielen na Vianoce.

Vkus je posunutý o nejakú hladinu vyššie, je na čo pozerať, hoci aj na adventné vence s krmivom pre drobné vtáctvo, alebo arašidové salámy pre kavky.