Umelecké dielo na fasáde Prioru zmizlo pod polystyrénom

Reklama

 

 

 

Pri zatepľovaní budovy obchodného domu Prior zostala skrytá pod nánosom polystyrénu aj umelecká plastika na jeho fasáde. Na to, akým spôsobom s ňou zaobchádzajú, keď na jej povrchu upevňovali robotníci železné konzoly, nás upozornila naša čitateľka. Opýtali sme sa preto kompetentných, či je takéto správanie v poriadku. Keďže však nejde o historickú kultúrnu pamiatku, zákon podobné umenie nijako nechráni a vlastníkom ani pamiatkovému úradu nevyplývajú povinnosti dielo zachovať. A kým sme dostali od nich odpovede, práce pokračovali, preto dnes už plastiku, ktorej autora sa nám neporadilo zistiť, nájdeme len na obrázkoch z internetového archívu…

Reklama

 

Projekt mal úlohu zatepliť a zmodernizovať

„Realizácia investičnej akcie je podložená právoplatným stavebným povolením „Zmena dokončenej stavby – stavebné úpravy obchodného domu PRIOR“ ktoré bolo vydané Mestom Piešťany v nadväznosti na overenú dokumentáciu stavebným úradom Mestom Piešťany. Všetky rozhodnutia dotknutých úradov, ktoré boli potrebné pre vydanie právoplatného staveného povolenia boli kladné a odovzdané na stavebný úrad v Piešťanoch,“ informoval PNky Marián Slamka, vedúci technicko-prevádzkového úseku majiteľa, spoločnosti Obchodné domy PRIOR STRED.

Reklama

 

 

 

 

V podobnom duchu znela aj odpoveď Mesta Piešťany: „Stavebné úpravy obchodného domu Prior boli povolené na základe žiadosti vlastníka stavby – Obchodné domy PRIOR STRED a.s. Zvolen. Projekt zateplenia bol vypracovaný odborne spôsobilým autorizovaným architektom, ktorý v projekte stavby zvážil požiadavku investora modernizovať vizuál budovy obchodného domu, zároveň stavebnými úpravami znížiť energetickú náročnosť budovy a vymeniť nevyhovujúce obalové konštrukcie obvodového plášťa. Snahou investora je súdobými architektonickými formami aktualizovať výzor budovy v atraktívnej polohe mesta. Pri vypracovaní projektu sa vychádzalo z prioritnej požiadavky – zateplením budovy znížiť energetickú náročnosť, čo je v dnešnej dobe v rámci Európskej únie jedna z hlavných požiadaviek na prevádzku budov. V tomto kontexte sa zachovanie pôvodnej plastiky na fasáde obchodného domu dostalo do úzadia. Zároveň upozorňujeme, že samotný objekt obchodného domu nie je pamiatkovo chránený, ani sa nenachádza v pamiatkovej zóne, preto sa naň nevzťahuje ochrana z hľadiska pamiatkového zákona,“ uviedla hovorkyňa Mestského úradu Eva Bereczová.

Stanovisko potvrdili aj zástupcovia Krajského pamiatkového úradu z Trnavy: Je nám ľúto, že sa neustále stretávame s necitlivým prístupom k umeleckým či architektonickým dielam z našej minulosti, no nie je v kompetencii Krajského pamiatkového úradu Trnava túto vec akokoľvek riešiť (objekt nie je kultúrnou pamiatkou ani sa nenachádza v pamiatkovom území, z toho dôvodu sa naň nevzťahuje ochrana v zmysle pamiatkového zákona).“ Zároveň nám poradili, aby sme sa obrátili na stavebný úrad, čo sme aj urobili (viď stanovisko hovorkyne mesta Piešťany).

Jelenčík: Za 25 rokov sme zničili desiatky takýchto diel

Nie všetci však zdieľajú názor, aký predložilo mesto. Podľa predsedu Slovenskej výtvarnej únie a docenta Ústavu dizajnu Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity Branislava Jelenčíka ako kultúrny národ by sme mali dbať o starostlivosť a ochranu výtvarných diel, ktoré sú súčasťou budov, ich areálov, alebo verejných priestranstiev: „Kedysi bolo zákonnou povinnosťou investora stavby využiť 2% z celkového rozpočtu na výtvarné skultivovanie stavebného diela (… ostatne podobný zákon je už dnes v legislatívnom procese opäť). Plastiky, sochy, reliéfy, mozaiky, či iné výtvarné aplikácie preto zdobili interiéry a exteriéry rozmanitých objektov od čisto priemyselných, cez školy, administratívu, nemocnice i obchodné domy. Neraz bez veľkého pátosu, či mimoriadnej pozornosti náhliacich sa okoloidúcich, no predsa ovplyvňujúcich estetické cítenie ako voda, ktorá neúnavne obmýva brehy. Umenie prenesené do verejného priestoru odstraňovalo jeho sterilitu a odcudzenosť od ľudskej emócie aj v tých, ktorí sa vedome o výtvarné umenie nezaujímali. Určite mnohí namietnu, že by sa bez kamenných partizánov, či vodcov proletariátu radi obišli. Nemám však teraz na mysli čisto tendenčné, politické umenie i keď aj medzi nim by sa našlo niekoľko skvelých autorských počinov za ktoré sa slovenská kultúra nemusela hanbiť. Táto úvaha patrí napríklad celostennej mozaike v školskej jedálni, kde sa stravujú moje deti. Určite osožnejšej ako primitívne reklamné plagáty v priestoroch, kde sa stravujem ja.“

Ako ďalej uviedol Barnislav Jelenčík, podobné problémy už riešila Bratislava niekoľkokrát. V roku 2011 vyvolalo zbúranie sochy pri výstavbe objektu spoločnosťou Lidl veľké verejné pobúrenie. Na základe neho bol vydaný kompletný súpis umeleckých diel na verejných priestranstvách v hlavnom meste. Išlo najmä o to, aby sa nevedomosť o kultúrnom dedičstve sa odstránila a nedochádzalo k svojvoľnej likvidácii umeleckých diel. „Za posledných 25 rokov budovania vyspelej kapitalistickej spoločnosti, sme v eufórii z nekonečného rastu zničili bez najmenšieho zaváhania desiatky takýchto diel,“ pokračuje predseda Slovenskej výtvarnej únie. „Skončili pod sadrokartónom, novými nátermi, za zateplením alebo rovno v búracej sutine. Bez výčitiek, chvíľky uvažovania o našom konaní, či úcty k ľudskej práci. Chápeme, že nové riešenia vytesňujú postupne svedkov histórie. Tak to bolo v celých dejinách hmotnej kultúry. Rimania rozobrali polku kolosea aby z neho postavili svoje skromné domčeky z ktorých nezostalo nič.“ Hoci podľa neho dnešní autori výtvarných diel – monumentálok, či dedičia autorských práv po zosnulých určite nechcú stáť v ceste potrebným rekonštrukciám, ani stavebnému rozmachu, niekedy by stačilo uchovanie torza, detailu, vzorky… „Sochu i strom však možno „presadiť“. Nemusíme hneď „píliť“. Umelci nie sú tak ješitní, aby skalopevne trvali vždy iba na uchovaní diela v pôvodnej podobe, na pôvodnom mieste,“ myslí si. „Dnes by sme ju mohli pomocou moderných 3D vizualizačných metód spracovať do virtuálnej prezentácie pre našich nasledovníkov. Veď podobne už boli zdigitalizované hudobné diela, či slovenská filmová tvorba.“

Kto je autorom, či potomkom autora diela na fasáde Prioru sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo, pamätníci z Piešťan informácie neevidujú a zmienky od „dvojpercentom“ umení v rámci tejto stavby sme nenašli ani na internete. Ak by ste náhodou niečo o autorovi vedeli, alebo našli relevantné informácie či kontakty, budeme radí, ak nás oslovíte mailom na adrese redakcia@pnky.sk.

A. Drahovská, foto č.2 www.odprior.sk, č.3 – vl.