Piešťany si v rebríčku hospodárenia obcí mierne pohoršili. Premiantom zostáva Nové Mesto nad Váhom

Reklama

 

Celoslovenský trend: Zadlženie rástlo, prebytky bežných účtov stagnujú

„Priemerné zadlženie miest po dvoch rokoch poklesu opäť narástlo, a to z 19,26 na 20,13 % bežných príjmov. Aj napriek tomu ide o druhú najnižšiu mieru zadlženia, odkedy INEKO zbiera údaje o dlhu (od roku 2009). K nárastu tohto pomerového ukazovateľa – dlh k bežným príjmom za predchádzajúci rok – prišlo preto, že nominálny dlh v eurách rástol rýchlejšie ako príjmy. Kým nominálny dlh sa zvýšil o 9,5 % (zo 753 na 824 mil. eur), bežné príjmy narástli iba o 4,7 % (z 3,91 na 4,09 mld. eur),“ informovali predstavitelia INEKO. V prepočte na jedného obyvateľa stúpol dlh miest z 265 na 292 eur, teda o 27 eur.

O finančnej kondícii samospráv dobre vypovedá aj bilancia bežného účtu. Tá sleduje, ako samospráva dokáže kryť svoje bežné výdavky z bežných príjmov. Platí, že čím väčší prebytok dokáže samospráva pri svojom bežnom hospodárení vytvoriť, tým väčší priestor jej vznikne na investície, údržbu, zveľaďovanie svojho majetku alebo na zníženie dlhu či tvorbu rezerv.

Sumárna bilancia bežných účtov všetkých miest dosiahla za minulý rok +5,32 %, čo je takmer identická hodnota ako v roku 2024 (+5,31 %). Ide o tretiu najhoršiu hodnotu spomedzi uplynulých 10 rokov. Hospodárenie miest je po kríze spojenej s COVID-om a infláciou naďalej pod tlakom, k čomu aktuálne prispieva aj konsolidácia verejných financií, v rámci ktorej vláda prenáša konsolidačné úsilie aj na plecia samospráv. Na tento ukazovateľ negatívne vplývajú aj pretrvávajúce vysoké ceny energií.

Bilancia bežného účtu jedným z hlavných problémov mesta

Piešťany brzdí v rozvoji a lepších výsledkoch práve bilancia bežného účtu. Za rok 2025 dosiahli Piešťany pri bilancii bežného účtu skóre 2,7 z max. 6 bodov, čo je mierny pokles a zhoršenie oproti hodnote 2,8 z rokov 2023 a 2024. Pre porovnanie, susedné Nové Mesto nad Váhom dosiahlo v roku 2025 pri bilancii bežného účtu hodnotenie 4,9 (s prebytkom 12,04 %) a celkovým skóre 5,46 bodu. Piešťany mali vlani prebytok iba 1,9 %, čo je výrazne aj pod celoslovenským priemerom.

Reklama

 

 

 

Čím vyššia hodnota, tým lepší výsledok

Prebytok bežného účtu je pre mestá kľúčový, pretože predstavuje voľné finančné prostriedky, ktoré môže samospráva použiť na kapitálové investície, údržbu majetku, tvorbu rezerv alebo na splácanie prijateľných úverov.

Začarovaný kruh financovania a vývoj v čase

Podľa historických dát INEKO sa prebytok bežného rozpočtu Piešťan postupne zvyšoval počas pôsobenia primátora Miloša Tamajku a svoj vrchol dosiahol v roku 2019, na začiatku prvého funkčného obdobia primátora Petra Jančoviča. Odvtedy však bilancia poklesla a v posledných rokoch sa drží na nízkych úrovniach. Nízka tvorba bežného prebytku spôsobuje, že mesto nedokáže v dostatočnej miere splácať svoje dlhy z bežného rozpočtu a musí využívať rezervný fond.

Tento stav vytvára takzvaný začarovaný kruh – chýbajúce investície vedú k zastarávaniu mestského majetku a k rastu prevádzkových nákladov, ktoré následne odčerpávajú ďalšie prostriedky z bežného rozpočtu. Kľúčovou otázkou pre vedenie samosprávy zostáva, ako vytvoriť dostatočný prebytok bez nutnosti siahať po krajných riešeniach, akým je zvyšovanie miestnych daní.

-th- Zdroj: INEKO

Reklama