Krasokorčuliarka Simančíková je majsterkou Slovenska, namierené má vyššie

Nádej slovenského krasokorčuľovania Monika Simančíková z Piešťan sa stala včera 18. decembra v Žiline juniorskou majsterkou Slovenska. Monika však dosiahla v poslednom čase hlavne výborné umiestnenia vrámci juniorskej Grand Prix a vďaka nim získala miesto v juniorskom olympijskom tíme. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať jej malý krasokorčuliarsky profil.

Začiatky

Keď mala Monika štyri roky, chodila sa pozerať na štadión, ako korčuľuje jej staršia sestra. Pri sledovaní samozrejme dlho nezostalo, a malá slečna skúsila prvé dotyky s ľadovou plochou. Dalo by sa povedať, že už od piatich rokov sa krasokorčuľovaniu venovala rekreačne. O dva roky neskôr sa dostala k známemu trénerovi Vladimírovi Dvojnikovi, ktorý usúdil, že by sa mohla začať venovať svojmu hobby výkonnostnejšie. „Odvtedy trávim na ľade v zime denne približne tri hodiny, a v lete absolvujem okrem sústredení na ľade aj hodiny kondičného tréningu. Okrem toho študujem na /športovom/ gymnáziu v športovej triede, ale individuálny študijný plán nemám. Keď sa mám zúčastniť súťaží, vychádzajú mi v škole v ústrety,“ objasňuje situáciu s prelínaním školských a športových povinností Monika. Týždenne má juniorská reprezentantka predpísaných 14 hodín tréningu. Dve tretiny tréningových hodín absolvuje s trénerom Dvojnikovom, zostatok hodín trénuje u svojej mamy, ktorá bola tiež krasokorčuliarkou. Pani Simančíková ale dcére nič neodpúšťa, je prísna a vyžaduje 100 % výkon. Doma je ale znovu normálnou maminou.

Na cestách

Počas svojej kariéry sa zúčastnila Monika desiatok súťaží po celej Európe. „Súťažila som v Maďarsku, Poľsku, Česku, Taliansku, Rakúsku i Nemecku. Ďalej som zatiaľ nebola, ale ak by sa mi tento rok podarilo a nominovala by som sa na juniorské majstrovstvá sveta v Južnej Kórei, bol by to môj prvý dlhší výlet mimo Európu.“ Pred súťažou však pamiatky ani mesto, v ktorom sa nachádza nenavštevuje, a po vystúpení už je dosť unavená. Z tohto hľadiska je lepšia situácia na sústredeniach, keď zostáva dlhšie na jednom mieste a môže sa rozptýliť napríklad prechádzkami a spoznávaním nových miest.

Vystúpenia

Zaujíma ma, ako sa dokáže 15-ročná slečna skoncentrovať pred dôležitým výkonom. „Ja som veľká trémistka, ale už je to oveľa lepšie ako to bývalo. Snažím sa upokojiť, vydýchať sa a absolútne sa sústrediť. Mám aj isté rituály, všetko musím mať na svojom mieste, rovnako uložené, aby som bola pokojná.“

Choreografia

Príprava choreografie na vystúpenie je dlhodobou záležitosťou. Prvá príprava začína hneď po skončení zimnej sezóny, v apríli alebo máji, a kým je vo finálnej podobe zaberie to tak 3 – 4 mesiace. „Základ choreografie tvorí tréner, ale tento rok sme boli napríklad dopracovávať detaily v Taliansku“, prezrádza Monika. Čo sa týka hudby, niekedy je to návrh trénera Dvojnikova, niekedy pani Simančíkovej, ale vždy je podstatné aby sa vybratá melódia páčila Monike, ona na ňu jazdí a musí sa s ňou zžiť.

Súťaže a úspechy

V novembri sa Monika zúčastnila súťaže „Ice Challenge 2010“ v rakúskom Grazi. Súťažilo tam 22 junioriek zo 14 krajín a Monika tu vyhrala kategóriu junioriek. Koncom novembra bodovala na súťaži Veľká cena Košíc s rekordným ziskom 132,69 bodu. Na Slovensku ju najbližšie čakajú prípravné preteky, kde bude skúšať zaraďovať rôzne ťažšie krasokorčuliarske prvky. Za najväčšie vrcholy tohtoročnej zimnej sezóny považuje nádejná krasokorčuliarka svoju účasť v polovici februára na Európskej

mládežníckej zimnej olympiáde a v marci na juniorských majstrovstvách sveta v Južnej Kórei.

Olympiáda

Na základe nedávneho výborného umiestnenia na pretekoch Junior Grand Prix v rakúskom Grazi sa Monika prebojovala do juniorského olympijského tímu. Toto zaradenie do tímu je na obdobie dvoch rokov, v tom čase bude dostávať aj finančnú podporu, a po dvoch rokoch musí opätovne potvrdiť, či do tímu naozaj patrí. A na otázku čo toto zaradenie pre ňu znamená a aké sú jej pocity pred možnou účasťou na zimnej olympiáde, Monika s úsmevom a skromne odpovedá: „Samotná kvalifikácia na olympiádu je v roku 2013. Je teda predčasné o olympiáde hovoriť, čaká ma naozaj ešte dlhá cesta.“

Autor: Petra Adamcová  Foto: Tomáš Hudcovič – hugophoto agency