Connect with us

Blogy

Blog Pavla Vermeša: Skutočný príbeh o letisku v Piešťanoch

O letisku v Piešťanoch sa toho napísalo veľa, často boli aj zavádzajúce informácie, polopravdy a lži. Budem sa preto snažiť, aby moje svedectvo bolo objektívne, opierajúce sa o dôkazy a nie o účelovú či inú manipuláciu faktov.

Published

on

Reklama
Reklama

Po mojom príchode na Mestský úrad v Piešťanoch ako vedúceho právneho odboru som prevzal spisovú zložku, pod názvom Letisko Piešťany. Spis som si so záujmom naštudoval a pýtal sa kolegyne JUDr. Damborákovej, čo a aké kroky boli vykonané a aký má mesto postoj a stratégiu na vymoženie pohľadávky dani z nehnuteľnosti, čo v reči čísel činilo skoro 700 000, eur.

Po pár dňoch si ma zavolal primátor Miloš Tamajka a spýtal sa ma, či mám naštudovaný spis a aký mám názor a spôsob riešenia? Zároveň mi povedal, že bol u župana Tibora Mikuša (Trnavský samosprávny kraj) a ten ho tlačil, a dokonca sa mu vraj vyhrážal, že my musíme prijať riešenie našej pohľadávky ako navrhuje on.

Primátor mi povedal: „Pali, my to musíme dať.“

Reklama

Odpovedal som: „Miloš, my musíme len zomrieť. Keď to spravíš, čo Ti povedal župan Mikuš, tak si pre Teba príde NAKA, lebo Mesto nie je zriaďovateľ letiska, ale len akcionár a nemôže si mesto vziať ani jedno euro úveru.“ „Čo teda navrhuješ“, pýta sa ma primátor. „Dáme si Deli.“ Primátor sa nazlostil, že nie je priestor na vtipkovanie. Vysvetlil som mu, že ťaháme za kratší koniec, riešenie na teraz nemám a verím, že ani nie je. Hráme o čas a takisto ho nemá ani Mikuš, ako ho nemáme ani my.

Sľúbil som mu, že to neberiem na ľahkú váhu a spravím, čo bude treba, a ešte viac. Boj o záchranu letiska sa začal. Ďalším významným momentom bolo stretnutie poslancov za Mesto Piešťany so županom Mikušom o riešení situácie na letisku v Piešťanoch. Poslanci Michal Hynek a Tomáš Hudcovič, župana Mikuša, ako predsedu Správnej rady zasypali vecnými otázkami, na ktoré často ani nemal odpoveď a vtedy som pochopil, že mám partnerov, ktorí mi pomôžu.

Osoby, ktoré sa významne zúčastňovali na záchrane letiska: Tomáš Hudcovič – viceprimátor, Michal Hynek – viceprimátor, Antonín Kazda – profesor Žilinskej Dopravnej univerzity, Stanislav Mikuš – mestský ekonóm, Andrej Polák – Katastrálny úrad, Pavol Vermeš – mestský právnik a, samozrejme, primátor mesta Piešťany Miloš Tamajka, ktorý nám dal zelenú a stotožnil sa s mojimi a našimi krokmi vo veci záchrany letiska.

Mediálny a celkový tlak zo strany župana Mikuša bol veľmi silný, lebo termín volieb sa blížil a otázku letiska, bolo treba vyriešiť. Presvedčil som primátora Tamajku k následnej stratégii a postupu mesta v riešení situácie na letisku Piešťany. Dali sme si vypracovať Žilinskou univerzitou Plán letového a hospodárskeho rozvoja letiska Piešťany. Čo bolo zároveň predstavené jeho tvorcom profesorom Antonínom Kazdom na verejnom rokovaní poslancom v mestskom zastupiteľstve.

Prezentácia dopadla veľmi dobre a to mi dalo možnosť manévrovať. Zastupiteľstvo nebolo na môj návrh pripravené a schválilo uznesením mestského zastupiteľstva jednohlasne – vrátilo pred rokom schválené akcie štátu, čo znamenalo značné oslabenie akcionárskeho podielu župy. Zabetónované postavenie župy sa začalo rúcať. Župan Mikuš si uvedomoval vážnosť situácie a to, že musí konať. Medzitým sme našu pohľadávku založili prostredníctvom záložného práva dvoma pozemkami letiska. Mikuš zúril a kto zúri stráca nervy a robí chyby. Župan ju spravil vtedy, keď povedal primátorovi Tamajkovi, že dá návrh na predstavenstvo na likvidáciu letiska. Hneď, ako som sa túto skutočnosť dozvedel, som si uvedomil, že musím konať.

Presvedčil som primátora, že musíme založiť všetok majetok, ako celok. Čo znamenalo, že mesto začalo konkurz, čo mal už dávno spraviť predseda Dozornej rady Remo Cicutto, kvôli platobnej neschopnosti letiska a nie poskytnutím úveru zo strany mesta.

Župan Mikuš podal žalobu na neplatný právny úkon založenia majetku Letiska Piešťany a.s .

Mesto Piešťany tento spor obhájilo vo svoj prospech na súdnom pojednávaní. Taktiež Daňové riaditeľstvo v Banskej Bystrici potvrdilo zákonnosť tohto postupu tým, že tam bola založená daňová povinnosť. Myšlienkou tohto nášho konania – založenia majetku ako celku – bolo to, že letisko nemá pasportizáciu pozemkov, a my preto nevieme určiť cenu pozemkov, preto sme založili všetky pozemky ako celok.

Zhrnuté a podčiarknuté: Mesto síce začalo konkurz, ale nie na likvidáciu letiska, ale zastavenia majoritného akcionára na likvidáciu letiska.

Ani pani Lucia Drábiková, pán Jozef Viskupič, pán Boris Kollár nie sú záchrancami letiska, hoc sa radi do tejto pozície štylizujú. Podporil som a vážim si počínanie zoskupenia občanov v Seniorskom parlamente v Piešťanoch, hoc na samotnú záchranu letiska nemalo vplyv.

Čo však malo veľký význam a vplyv bolo, že aktivity Seniorského parlamentu nadstavili verejnú mienku na záchranu letiska a to, že Mesto začalo konkurz nebolo zneužité a prekrútené v prospech župy, čo bolo veľmi dôležité.

Viceprimátor Michal Hynek bol zároveň predsedom miestnej organizácie strany Sme rodina a inicioval predsedu strany a zároveň predsedu parlamentného výboru Borisa Kollára, aby nám pomohol so stabilizáciou letiska.

Sľúbil, spravil dielčie kroky, ale nakoniec sa dohodol s pánom Viskupičom a vo veci už nič nepodnikal.

Poslanec NRSR Jozef Viskupič kandidoval na župana TTSK a cítil veľkú šancu uchopiť tému a prisvojiť si kroky na záchranu letiska, ktoré nespravil.

Sľúbil, že keď bude županom veci napraví, napríklad akcionársky podiel Mesta Piešťany, aby bol taký istý ako má samosprávny kraj. Aby bolo Mesto Piešťany partnerom a nie vazalom. Bolo veľkou škodou pre Mesto Piešťany, že svojimi názormi a postupmi som stratil vplyv, primátor Tamajka sa stotožnil so zvoleným županom Viskupičom a otvoril mu priestor, ktorý sme si vytvorili. Prirovnal by som to odstúpenie Sudiet po Mnichove.

Stratil som priestor a vplyv na ďalší vývoj na letisku a zostali mi len oči pre plač. Postupne boli odstránení nominanti Mesta Piešťany pán Otakar Mykiska v správnej rade a pán Jindřich Gazda v dozornej rade. Predseda TTSK Viskupič si dosadil sebe blízkych ľudí. Letisko, aby sa stabilizovalo a rozvíjalo, muselo prejsť procesom reštrukturalizácie, k čomu sa nám podarilo dotlačiť k plneniu ešte župana Tibora Mikuša. Nový župan Viskupič ale toto nechcel, lebo by sa to krížilo s jeho záujmom a nemohol by realizovať svoje kroky a zámery. Následne ponúkol Mestu Piešťany čudnú transakciu, ktorú na meste nikto nevedel prečítať.

Výsledkom bolo, že poslanci hlasovaním a prijatým uznesením – vymenili – daňovú pohľadávku vo výške cca. 800 000 eur za bezcenné akcie v krachujúcej firme Letisko Piešťany, a.s.

To svedči o „vysokej“ erudovanosti, odbornosti a hlavne diletantizmu poslancov spečatené podpisom primátora Petra Jančoviča. Bol to účel, zámer, alebo bol niekto v tomto azda nejako motivovaný? Ani sa nečudujem, voľby – lepší je názov ľudový kasting – vždy nominujú „odborníkov“.

Čo je najviac zarážajúce, že peniaze za daňovú pohľadávku údajne nie sú stále na účte Mesta Piešťany. Úverom, ktorý poskytla Slovenská sporiteľňa, boli založené pojazdové, vzletové a pristávacie plochy na letisku. To je v rozpore s leteckým zákonom a schémou štátnej pomoci, čo konštatuje aj protimonopolný úrad.

Tieto riadky som nepísal kvôli sebe, ale pre Vás občania a voliči, aby ste boli objektívne informovaní a dali si veľký pozor, komu dáte hlasy v nasledujúcich októbrových voľbách na post – primátora – a poslancov.

Pavol Vermeš

Populárne články