Úvod Aktuality Po havárii Černobyľu riešili situáciu na území niekdajšieho Československa aj Piešťanci

Po havárii Černobyľu riešili situáciu na území niekdajšieho Československa aj Piešťanci

REKLAMA
Mlyny

Havária jadrovej elektrárne Černobyľ, zavinená nevydareným bezpečnostným testom, sa odohrala v noci z 25. na 26. apríla o 1:23 presne pred tridsiatimi rokmi. Rádioaktívnymi emisiami z havarovanej elektrárne bola kontaminovaná väčšina územia Európy a okrem neistoty sa medzi ľuďmi šíril aj strach zo žiarenia. Do riešenia situácie po havárii na území Československa sa zapojili tiež pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu z Piešťan Ing. Štefan Škulec, CSc. a RNDr. Jozef Slabý. Po potvrdení správ o havárii na v Černobyle sa stali súčasťou pracovnej skupiny s názvom Centrálna vyhodnocovacia skupina Vládnej havarijnej komisie, ktorá z Prahy riadila monitorovacie práce na území Československa. Štefan Škulec pripravil k výročiu havárie prednášku, ktorú odprezentuje vo štvrtok 28. apríla o 16:00 v AkSene.

IMG_2719_resize

REKLAMA
Regener centrum Linea II

Slovenský hydrometeorologický ústav má dlhodobú tradíciu v monitorovaní a predpovedaní počasia a od 60. rokov 20. storočia sa zaoberal aj monitorovaním rádioaktivity atmosférického spadu. Na konci 50. rokov sa v Československu začala budovať prvá jadrová elektráreň A 1 v Jaslovských Bohuniciach a SHMÚ bol poverený rozpracovaním podkladov pre reguláciu vypúšťania rádioaktívnych emisií do atmosféry, vznikajúcich na jadrovej elektrárni pri normálnej prevádzke. Pracovisko SHMÚ v Jaslovských Bohuniciach svojimi výsledkami v oblasti meteorologického zabezpečovania jadrových elektrární postupne získalo na dôležitosti a malo celoštátnu pôsobnosť ako metodické centrum. Tím v zložení Škulec, Ďúran a Slabý vyvíjal metódy monitoringu a matematické modely pre popis rozptylu rádioaktívnych látok v atmosfére s nadväznosťou na výpočet radiačnej záťaže obyvateľstva pri normálnej prevádzke a pri havarijných situáciách.

IMG_2478_resize

V 80. rokoch sa v súvislosti s rozvojom jadrovej energetiky zvyšovali nároky aj na metódy hodnotenia skutočných a potenciálnych havarijných situácií. Rozvíjali sa preto sofistikované matematické modely rozptylu rádioaktívnych emisií v lokálnom meradle a na stredné a veľké vzdialenosti. Napriek niektorým limitujúcim faktorom mal Slovenský hydrometeorologický ústav Jaslovské Bohunice v okamžiku vzniku havárie v Černobyle pripravený súbor metodík, matematických modelov a výpočtových programov a hlavne skúsený tím špecialistov, ktorí boli schopní reagovať.

Hodnotenie Černobyľskej katastrofy a stanovenie radiačnej záťaže na obyvateľstvo Československa je veľmi komplikovaný, multidisciplinárny proces. Je potrebné merať hodnotu rádioaktivity v rôznych zložkách životného prostredia (ovzdušie, voda, potraviny, atď.) alebo na miestach, kde unikajú do prostredia. S pomocou modelov radiačnej hygieny, jadrovej fyziky, biológie, atmosférickej difúzie a hydrológie sa ďalej sleduje pohyb rádionuklidov v životnom prostredí. Rôznymi cestami spôsobujú rádionuklidy ožiarenie človeka: vonkajšie ožiarenie, vdychovanie, konzumácia kontaminovanej potravy. Pomocou modelov radiačnej hygieny sa vyhodnotí dávka a tzv. efektívny dávkový ekvivalent. Jeho hodnota je najdôležitejším parametrom pri hodnotení účinkov žiarenia na človeka podľa stanovených a medzinárodne akceptovaných limitov.

IMG_2658_resize

„Okolo nás je bežne vždy a všade prítomné prirodzené radiačné žiarenie, ktoré sa nazýva prírodné pozadie. Toto žiarenie ovplyvňujú rôzne environmentálne faktory a na Slovenku má hodnotu 2,5 až 3 miliSieverty (mSv). Okrem tohto prirodzeného žiarenia človek môže dostať aj obmedzenú dávku z umelých zdrojov, napríklad pri rontgenovaní. Táto hodnota bola stanovená na 1 miliSievert ročne a nazýva sa limit efektívneho dávkového ekvivalentu a ak by jedinec prijal do svojho tela väčšiu dávku z umelých zdrojov v kombinácii s hodnotou prírodného žiarenia hrozila by mu choroba z ožiarenia. Priemerná hodnota efektívneho dávkového ekvivalentu pre obyvateľa Československa, získaného ožiarením v dôsledku černobyľskej havárie v roku 1986 bola 0,2 mSv, čo teda predstavuje asi pätinu prípustného limitu. Z iných európskych krajín za hranicami Sovietskeho zväzu uvádzam priemernú hodnotu dávky z Černobyľu pre Bulharsko – 0.75 mSv, Rakúsko – 0.65 mSv, Rumunsko – 0.55 mSv, Maďarsko – 0.2 mSv, Turecko – 0.15 mSv,“ vysvetľuje Štefan Škulec záťaž po havárii v Černobyle.

20160411132150_007_resize

Najvýznamnejším a originálnym príspevkom tímu z Jaslovských Bohuníc pri hodnotení černobyľskej havárie boli výpočty trajektórií (dráh) stredov rádioaktívnych oblakov, ktoré sa šírili po európskom kontinente, unášané veterným prúdením v reálnom čase. Pomocou výsledkov trajektóriovej analýzy mohli orgány hygienickej služby racionalizovať svoje monitorovacie postupy.

20160414095508_00007_resize

„Rádionuklidy v atmosfére sú prenášané prúdením vzduchu a zrieďované turbulentnou difúziou. Na zemskom povrchu sa usadzujú kvôli gravitácii, procesmi suchého spadu a tiež kvôli zrážkam, ktoré spôsobujú vymývanie z atmosféry a ich usadzovanie na zemskom povrchu. Hodnoty koncentrácie rádionuklidov v oblaku primárne závisia na veľkosti emisie a sekundárne na dĺžke a intenzite pôsobenia čistiacich procesov v atmosfére. Dĺžka trajektórie a tým aj trvanie zrieďovacích a čistiacich procesov významne ovplyvňuje koncentrácie v oblaku,“ dopĺňa informácie bývalý riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu.

20160411132150_008_resize

Prvý vzostup rádioaktivity na území ČSSR bol zaregistrovaný 29. 4. 1986. Pomerne dobre to vysvetľuje trajektória centra oblaku, emitovaného z Černobyľu o polnoci dňa 27. 4., ktorý v noci z 29. 4. na 30. 4 prenikol cez severnú hranicu na územie Československa a pokračoval južným smerom. Z trajektóriovej analýzy je zrejmé, že oblaky emitované z Černobyľu na konci 1. dňa havárie začali kontaminovať atmosféru nad strednou časťou Československa už v popoludňajších hodinách 29. apríla.

20160414095508_00005_resize

Ako sa neskôr ukázalo, tento oblak spôsobil maximálne hodnoty koncentrácie rádionuklidov v ovzduší nad územím Československa, spôsobené černobyľskou haváriou a namerané dňa 30. apríla aj v rámci monitorovacieho systému štátu. V noci počas prechodu tohto oblaku sa vyskytovali v severnom pohraničí Moravy búrky. Kombinácia intenzívneho dažďa a vysokých koncentrácii v atmosfére prispela k depozícii rádionuklidov na povrchu a vytvorila v tejto oblasti lokality s najvyššími koncentráciami na území Československa.

1526410_825472824179545_6617703863451695188_n

„Lokalitu havarovanej jadrovej elektrárne v Černobyle som navštívil v marci roku 1988 ako člen tímu expertov Svetovej meteorologickej organizácie. V tom čase bola oblasť ešte obsadená armádou, chodiť sa mohlo len po očistených cestách, okolo ktorých bolo všetko zamorené. Videl som zničený jadrový reaktor, zamorené jazerá, les spálený radioaktivitou i opustené mesto Pripiať,“ spomína na návštevu Černobyľu Štefan Škulec.

IMG_2503_resize

Obyvateľstvo Československa po havárii v Černobyle nebolo z globálneho hľadiska radiáciou priamo ohrozené. Pri chorobe z ožiarenia veľmi veľa závisí od intenzity žiarenia, z akého zdroja ho človek dostane a či sa mu do tela dostane inhaláciou alebo igesciou, teda požitím. Napríklad dýchaním človek môže krátkodobo zniesť relatívne vysoké dávky radiácie. Naopak prijatie relatívne malej dávky radioaktívneho jódu je nebezpečné, pretože jód sa usádza priamo v štítnej žľaze, z čoho môže rezultovať rakovina. Najviac obetí si havária na 4. reaktore v Černobyle vyžiadala na Ukrajine. Bezprostredne po nej zahynulo 30 zamestnancov elektrárne a hasičov. Celkový počet ľudí, ktorí zomreli na následky ožiarenia však doteraz nie je známy. Odhady sa pohybujú medzi 4 000 až 60 000 obeťami.

-lt/Zdroj: wikipedia.sk, ChernobylZone.sk, ekolist.cz/Foto: ChernobylZone.skFB Černobyľ/ Grafika: Štefan Škulec-

REKLAMA