Hrozba alebo nádej? V Piešťanoch experimentujú s GMO už 20 rokov

Reklama

 

 

 

Aktivisti sa obávajú kontaminácie prírody modifikovanými génmi, šéf výskumného centra hovorí o ekologickejšom poľnohospodárstve. Žiadne nežiadúce účinky GMO sa podľa neho doteraz nepotvrdili. Druhá strana tvrdí, že sú nesporné.

[singlepic id=47835 w=520 h=340 float=center]

Reklama

 

Testovací pozemok s geneticky modifikovanou cukrovou repou

Reklama

 

 

 

 

Ako ďaleko doletí peľ?

Jedným zo základných údajov, na ktorom sa nevedia dohodnúť, je vzdialenosť do akej sa dokáže rozšíriť peľ z kukurice. Ak ide o geneticky modifikovanú rastlinu, môže sa zmenený genetický kód preniesť na konvenčnú odrodu.

„Konkrétny príklad kontaminácie kukurice pochádza z Mexika – upozorňuje na možnosť rozšírenia geneticky upravených plodín až do vzdialenosti 500 km,“ uviedla pre web slovenskypacient.sk Veronika Repková z občianskeho združenia Sieť dobra.

„Peľ kukurice lieta do dvoch metrov v závislosti od teploty a vlhkosti. Včela ho vie preniesť na kilometre. Ale vzdialenosť 500 kilometrov neviem, či je vôbec teoreticky možná,“ odmietol jej tvrdenie riaditeľ Centra výskumu rastlinnej výroby Ján Kraic. Dodal, že predpísané izolačné vzdialenosti na poli v Borovciach, kde GMO kukuricu pokusne pestujú, sú „absolútne postačujúce, dokonca sú až predimenzované.“

Experimenty s GMO robia v Piešťanoch už 20 rokov

Aktivisti na toto testovacie pestovanie upozornili koncom augusta. CVRV má aktuálne v Borovciach geneticky modifikovanú cukrovú repu, kukurica tam je od roku 2006.

„Naše experimenty s GMO začali v roku 1993. Vtedy sme už vyrábali geneticky modifikované rastliny tabaku. Podarilo sa nám, ako prvým na svete, zmeniť pšenicu a jačmeň, aby produkovali polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré tieto rastliny prirodzene neprodukujú,“ opísal jeden z laboratórnych pokusov Ján Kraic.

Geneticky modifikované plodiny sú podľa neho vyvíjané za účelom znižovania potreby používania chemických látok pri pestovaní. „Pre mňa je budúcnosť ekologického poľnohospodárstva v pestovaní GMO rastlín. Ak tam nemusím dať pesticíd alebo herbicíd alebo ak repu nemusím striekať šesťkrát, ale trikrát – to je pre mňa ekológia,“ uviedol riaditeľ CVRV.

Podľa Veroniky Repkovej je väčšina geneticky modifikovaných plodín upravená tak, aby boli odolné voči vysoko toxickému herbicídu, alebo aby produkovali toxín, ktorý otrávi škodcov. „Existuje niekoľko nezávislých štúdií o účinkoch herbicídu na pôdu, hmyz, potraviny, človeka. Negatívny dopad hlavnej účinnej látky glyfosátu je známy vďaka anglickej štúdie z tohto roku. Poškodenie tela je zákerné, no prejavuje sa pomaly, ako postupný zápal bunkových štruktúr,“ povedala pre web slovenskypacient.sk

Svet podľa Monsanto

[vimeo width=“560″ height=“316″]http://vimeo.com/63219974[/vimeo]

Film Svet podľa Monsanto je dostupný cez službu Vimeo

Testovacia kukurica v Borovciach má označenie MON 810 a jej pestovanie na Slovensku je dovolené. Jej rozšíreniu medzi slovenskými poľnohospodármi zabránila prísna legislatíva aj fakt, že je odolná voči málo rozšírenej vijačke. Ide o odrodu nadnárodnej agrochemickej spoločnosti Monsanto.

Film francúzskej produkcie s názvom Svet podľa Monsanto premietali aktivisti zo Siete dobra aj v Piešťanoch a je voľne dostupný na internete. Firme dobré meno nerobí – upozorňuje na jej praktiky a vystríha pred hrozbou jej dominantného postavenia.

V súčasnosti prebiehajúci pokus CVRV s kukuricou však podľa Kraica Monsanto neiniciovalo. „V tomto prípade sledujeme okrem iného aj vplyv tohto kukuričného hybrida na životné prostredie. Keďže rastlina vylučuje prostredníctvom koreňov aj bielkovinu pochádzajúcu z cudzieho génu, sledujeme, aký to má efekt na komunitu baktérií v rizosfére, teda v obale koreňov,“ vysvetlil Ján Kraic a dodal, že pokusy nepreukázali vplyv na tieto baktérie.

Šéf CVRV priznal, že inštitúcia získava na základe spolupráce s firmou Monstanto finančné prostriedky, iba zo  štátnych by nevyžila. Jedným z ich spoločných projektov je Inovačné centrum, kde sa minulý týždeň uskutočnila prezentácia kukuričných hybridov tejto firmy pre slovenských poľnohospodárov. Nešlo však o geneticky modifikované rastliny.

Účastníci prezentácie, ktorých sme na poli v Borovciach oslovili, sa dominantného postavenia Monsanta na trhu neobávajú. Osivá podľa nich predávajú aj iné nadnárodné korporácie.

[nggallery id=2530]

Text a foto: Martin Palkovič

REKLAMA