Zeleň v meste z pohľadu Evy Wernerovej

Reklama

 

 

 

V poslednom období sme na našom portáli uverejnili niekoľko článkov o stave zelene v meste Piešťany. Ešte na jar sme sa zaoberali zákazom výrubu v mestskom parku, pozreli sme sa na kosenie, informovali sme o vysychaní stromov, a tiež sme napísali o tom, ako funguje Stredisko verejnej zelene. Na názor ohľadom toho, ako vníma zeleň v našom meste, sme sa spýtali aj krajinnej architektky Evy Wernerovej.

Reklama

 

Čo je podľa vás najvýraznejší problém ohľadom zelene v Piešťanoch a naopak, čo by zeleň v Piešťanoch najviac pozdvihlo na vyššiu úroveň?
Komunikácia medzi správcom zelene – Službami mesta Piešťany a mestom, odbornosť na všetkých úrovniach plánovania a starostlivosti.

Má naše mesto dostatok zelene a parkov vhodných na relax a staráme sa o ne adekvátne?
Máme zelene skutočne dostatok v porovnaní s inými mestami – na jedného obyvateľa takmer 60 metrov štvorcových. Otázna je jej kvalita, rozdelenie v meste a jej využiteľnosť. Starostlivosť z môjho pohľadu zaostáva najmä v centre, kde by mala byť naozaj reprezentačná, aby dostála noblese kúpeľného mesta. Tým myslím kvetinovú výzdobu, dokonale kosené trávniky, neexistujúce zaburinenie záhonov. Nie to, čo vidíme napríklad na nábreží Váhu okolo Domu umenia, hotela Magnolia, Krajinského mosta a podobne.

Reklama

 

 

 

 

Pribudli parky aj cyklochodníky. Ako vnímate vývoj zelene v meste Piešťany v uplynulých rokoch?
Pribúdanie parkov by bolo krásne, ale aj náročné na starostlivosť a financie mesta. Efektívnejšie je zvyšovať kvalitu tých zelených plôch, ktoré už máme. V poslednej dobe pribudol líniový park pozdĺž Dubovej. Každý upravený úsek toku vytvára pozdĺž cyklotrasy aj oddychové prostredie na prechádzky a pešiu dopravu a zvyšuje kvalitu verejného priestoru v meste.

Mení sa klíma, počasie zaznamenáva výrazné výkyvy, menia sa aj druhy drevín, ktoré u nás budú rásť?
Áno, určite sa mení klíma a to rýchlejšie, ako sme predpokladali. V Poprade sa bez problémov pestujú broskyne a magnólie, ktoré sme donedávna považovali za teplomilné druhy aj v Piešťanoch. A u nás už dobre prezimovávajú figovníky, pri správnej ochrane v zime dokonca oleandre a citrusy. Veľmi to závisí od najnižšej teploty v zime, aj keby mrazy udreli len na pár dní, stačí to, aby rastliny zo subtrópov neprežili do jari. Prekvapujúco, najčastejšie sa vyskytujúcou drevinou Piešťan je dnes orech kráľovský – a ten pochádza z Balkánu. Bude sa tu zrejme dariť stále viac teplomilným drevinám ako paulownie, albizie, olivy a rozlúčime sa s bukmi, smrekmi a jedľami – tie sú už dnes v Piešťanoch skôr výnimočné.

V poslednej dobe bola veľmi diskutovaná téma koncepcie športu. Má naše mesto do budúcnosti pripravenú koncepciu rozvoja zelene a myslíte si, že niečo také potrebuje?
Od roku 2007 má mesto spracovaný generel zelene ako podklad pre územný plán, zatiaľ som ale nezaznamenala adekvátne využitie tohto draho zaplateného materiálu. Pomocou príslušného počítačového programu je možné mapovať pribúdanie a výruby stromov, ich kvalitu a ošetrovanie a pod. Verím že na jeseň sa podarí schváliť Mestskému zastupiteľstvu do územného plánu systém takzvaných „nezastavateľných plôch“, ktoré generel označil ako najvýznamnejšie zelené plochy mesta. Boli by sme medzi prvými slovenskými mestami, ktoré takýto krok spravia a zabráni sa tým, aspoň dúfam, ich nezmyselnému zastavovaniu.

Dá sa zachytiť dažďová voda, aby neodtiekla, ale pomohla nám udržať zeleň v meste?
Dažďová voda je to najlepšie pre zeleň – doslova dar z neba v týchto horúcich letných mesiacoch. Dá sa zachytiť formou retenčných depresií – jednoducho povedané akýchsi jarkov, preliačin, do ktorých stečie dažďová voda priamo ku stromom a zvýši ich zásobu pre najbližšie obdobie. Podstatné je, aby neodtiekla za pár minút do kanála a rieky, ale ostala tam, kam voda spadla. Alebo inak – je výhodné sadiť stromy do najnižších miest v teréne a nie na svahy a kopce, kde sa voda nezachytí. Samozrejme voda sa dá nákladnejším systémom zachytiť aj do nádrží a jazier, odkiaľ je potom v suchom období čerpaná pre rastliny. V zahraničí som videla takéto jazerá už aj v sídliskách, napríklad vo francúzskom meste Lyon, alebo v parížskych parkoch.

Myslíte, že Piešťany dostatočne využívajú potenciál rieky Váh?
Nie, nevyužívajú. Rieka je síce bezpečne chránená voči mestu ochrannými hrádzami, na druhej strane tento „betonovací“ spôsob ochrany zobral ľuďom priamy prístup k vode. Vodu si užívajú v Piešťanoch labute a lysky, ale nábrežie je zábradliami a múrmi oddelené od mesta. Váh je ale tou najväčšou mestotvornou devízou nášho mesta, najvyššou atraktivitou, ktorá ostáva nevyužitá. Môžem povedať, že patrím ku skupine ľudí, ktorí sa snažia o revitalizáciu nábrežia v najbližších rokoch. Ideálna forma by bola architektonicko – urbanistická súťaž, vypísaná mestom, podobne ako to spravilo mesto Trenčín v minulom roku. Pod názvom Piešťany – mesto vody by sme mohli privítať profesionálov z rôznych oblastí plánovania, študentov architektúry, alebo aj zahraničné ateliéry, ktoré by pomohli spriateliť mesto s riekou a vytvoriť zaujímavý verejný priestor.

Môžeme v Piešťanoch využiť staré a nové studne a mať viac vody na zavlažovanie parkov?
Pôvodné staré studne nie sú dostatočne využívané. Nové studne by boli užitočné v rôznych častiach mesta, napríklad sídliskách, ale v rámci legislatívnych možností pre čerpanie spodnej vody na území kúpeľného mesta.

Na čo by sa malo myslieť pri vysádzaní nových stromov?
Na dostatočné zásobenie vodou v prvých rokoch, keď majú plytký koreňový systém a nedokážu sa zásobiť sami pre suché obdobie. Ideálny technický jednoduchý systém sú špirálovite zatočené závlahové hadice vložené do výsadbovej jamy, ktorými sa dostane približne 100 litrov vody ku koreňom. Polievaním cisternou po povrchu zeme okolo stromu sa to nikdy nedosiahne.

Darí sa mladým stromom v našom meste vyrásť?
Toto leto bolo tvrdou skúškou pre mladé stromy, predpokladám výpadok okolo 50 až 70 mladých stromov. Náklad na výsadbu takého stromu je okolo 200 eur vrátane výsadby a ochranných opatrení, celková škoda bude vysoká.

Čo si myslíte o vandaloch, ktorí mladé stromy poškodzujú?
Myslím si to, čo väčšina ľudí. Ale hlavne si myslím, že tí ostatní ľudia, ktorým záleží na prostredí, by sa mali ozvať, keď niečo také vidia. Keď múdra väčšina mlčí, hlúpi vyhrávajú.

Ako vnímate primátorov zákaz výrubu a aká je podľa vás súčasná situácia v mestskom parku?
Dúfam v postupné vysvetlenie situácie na úrovni odbornej diskusie. Nie je dobré, keď výsostne odborné témy koncepcie zelene, jej záchrany a kontinuity v meste riešia len aktivisti, politici a média.

Čo si myslíte o hromadnom výrube stromov na Bratislavskej ulici kvôli novému plynovodu?
Je to dôsledok legislatívy, ktorá uprednostňuje realizáciu a prevádzku inžinierskych sietí pred ochranou prírody a tvorbou mestského priestoru. Nešťastný prípad Bratislavskej ulice je pre mňa poučením, aby sa predišlo situácii, keď zrazu plynári likvidujú uličnú alej – a mesto nemá šancu zo zákona zasiahnuť. Ale je to aj príležitosť ako sa postaviť k oživeniu ulice, využiť stav totálnej devastácie k vytvoreniu novej aleje, možno spolu so živým plotom, cyklotrasou a chodníkom. Samozrejme si to vyžaduje aktuálnu komunikáciu s tými, ktorí územie spravujú.

Prečo je dôležité, aby boli v mestách parky, zeleň a stromy?
O tomto je napísaných veľa kníh. Skúsme si predstaviť mesto bez stromov a je to jasné. Pre mňa je tento rok a hlavne leto najväčším potvrdením, že jedinou cestou, ako ochladiť mesto v lete, bude výsadba stromov všade tam, kde je to možné. Stromy sú tiché a príjemné klimatizačné jednotky, v parku je až o 10 stupňov chladnejšie ako na asfaltovom parkovisku. A stromy sú krásne.

-lt/foto: Eva Wernerová, Adriana Drahovská, lt-