V Žiwelli dnes spoznáte Tajikistan i Uzbekistan

Reklama

 

 

 

Komunitné centrum Žiwell ponúkne v rámci dnešného štvrtkového večera od 19:30 cestovateľské rozprávanie s názvom Našimi očami. Návštevníci sa budú môcť dozvedieť viac o zážitkoch skupiny mladých ľudí, ktorí sa vybrali na cestu do viac ako 4000 kilometrov vzdialeného Tajikistanu a Uzbekistanu. Jazerá Karakul a Aral, Pamírske i Fannské hory, historické mestá Samarkand či Buchara, zvyky ďalekých krajín, divoká príroda, to všetko a oveľa viac sa dozviete priamo z prvej ruky. 

Reklama

 

„Nás trip naprieč týmito dvoma krajinami Centrálnej Ázie sme mali na pláne na september minulého roka. Cieľ bol jasne daný – dostať sa na koniec sveta, k jazeru Karakul, požičať si kone, alebo ako miestni hovoria „lóšade“ a vyraziť do pravej divočiny Pamírskych hôr. Len tak, s batohom a stanom… Ako sa však hovorí, nie vždy cieľ nájdete na konci cesty, ale často sa cieľom stáva práve samotná cesta. Tak to bolo nakoniec aj v našom prípade, keďže pred nami boli stovky kilometrov po druhej najvyššie položenej ceste sveta, tadžickej Pamir Highway, ktorú ešte za čias sovietskej nadvlády vybudovali Rusi a od osamostatnenia Tadžikistanu začiatkom 90-tych rokov do nej zrejme nikto neinvestoval jediný somón. Z Pamíru, ktorý nám ukrojil značnú časť z nášho pobytu v Tadžikistane, sme následne cez hlavné mesto Dushanbe a obávaný tunel Anzob pokračovali do vyhľadávanej turistickej destinácie – Fannských hôr. Tu nám učarovali najmä magické jazerá Iskanderkul a Alaudin, ale zároveň tu na nás čakalo najväčšie dobrodružstvo celého výletu v podobe správcu lesa Aliho a jeho neprekonateľného pomocníka – Lady Nivy,“ znie skrátená verzia príbehu putovania po Tajikistane.

Reklama

 

 

 

 

„Plní dojmov a intenzívnych zážitkov sme po nespútanom Tadžikistane zamierili do kultúrneho Uzbekistanu, do miest Samarkand a Buchara dýchajúcich históriou a dávnym orientom. Miestami sme sa cítili ako v rozprávke o Aladinovi a čakali, ktorý z množstva ručne tkaných kobercov vzlietne. V Buchare sa naša šesťčlenná skupina rozlúčila s jedným členom, ktorý už ako sólo cestovateľ pokračoval ďalej na západ, do Chivy a k Aralskému jazeru, aby sa na vlastné oči presvedčil, ako to v skutočnosti je s jeho postupným zánikom. Ak sa chcete dozvedieť, ako to nakoniec s lóšaďmi pri Karakule dopadlo, prečo má v Pamíre jačí trus cenu zlata, vďaka čomu získala Lada Niva prívlastok drsný Rus či ako to vlastne celé je s Aralským jazerom, toto všetko a ešte omnoho viac Vám radi porozprávame osobne,“ pokračuje dobrodružstvo v Uzbekistane.

-lt/zdroj: Našimi očami-