Každá hračka má svoj príbeh

Reklama

 

 

 

„Túto postieľku mi vyrobil starý otec v Mladej Boleslavi a babička ušila tie perinky,“ začala svoje rozprávanie Naďa Mikolášiková, dcéra pplk. Vojtecha Ábela, ktorý zahynul v koncentračnom tábore. Balneologické múzeum pripravilo v lete výstavu k stému výročiu jeho narodenia. Do 23. februára vo Vile dr. Lisku prezentujú staré hračky Nadi Mikolášikovej. O niektorých z nich nám porozprávala: „Zachovali sa vďaka mojej mamine. Bývala celý život v rodinnom dome a mala to kde skladovať. Keď sa pominula, spravila som poriadok a nič lepšie ma nenapadlo, darovala som to do múzea.“

 

„Bola som dievča a nemala som žiadne agresívne sklony. Skôr som mala zmysel si hračky aranžovať a domýšľať si k nim rôzne situácie. Mama a starí rodičia ma učili zaobchádzať s nimi. Dnes sú hračky viac technické, všelijaké hrčavé, digitálne. Tieto povojnové boli z núdze porobené doma,“ vysvetľuje Naďa Mikolášiková. „Ale napríklad tento model gauča je vyrobený tu v Piešťancoh stolárom Tomečkom. Dá sa aj otvoriť, má úložný priestor, presne podľa originálu.“

Reklama

 

 

 

„Tieto hračky sú z Čiech, odtiaľ pochádzala moja mamička. Majú výhodu, že to sú výlisky, takže strašne veľa vydržali. Hus v rúre je sadrová, už je trošku načatá.“

„Po vojne nebola možnosť, aby mama mala pre mňa nejakú opatrovateľku. Bola sama, vdova. A keď som ochorela, zamkla ma doma. Hračky som si rozložila na manželskej posteli a z okna hrala iným deťom divadlo… S maňuškami, s týmto šašom a ďalšími.“

„Táto čajová súprava je tiež z Čiech, z Prahy. Poslali mi to moji starí rodičia. Košeľu za ňou mi šila moja mama ručne, aj tie volániky.“

„No a s touto súpravou sa hrávala ešte moja mamička, ktorá sa narodila v roku 1913.“

„Kocky sú tiež veľmi zaujímavé tým, že vo vnútri sú zvončeky a hrkocú.“

„Aj modely detských šiat sú po mne. To všetko matka zachovala. Ružové mám oblečené na poslednej fotografii s mojim otcom. A tieto – v kine Hviezda, v piešťanskom divadle bola pani Kleinová, teraz Osvaldíková a učila nás tancovať, takže to je vlastne tanečný kostým.“

„Tento obchod je vyrobený originál v Pressburgu, čiže v dnešnej Bratislave. Sú tu nemecké texty, pomocou ktorých som sa učila prvé slovíčka. Môj starý otec mal pedagogický záujem a vzdelával ma týmto spôsobom. Vo veľkom sa tu nakupovalo, takže som vedela ako sa povie v nemčine ryža alebo cukor a podobne.“

„Kroj na túto bábiku mi vyšila babička Ábelová. Je to originál Piešťanský kroj aj spodnicu má. Takéto bábiky sa dávali na postel, vtedy bola taká móda.“ Na záver Naďa Mikolášiková dodala:„Spravila som archív hračiek mojich dcér. Mám ich roztriedené a predpokladám, že za pár rokov budú pre múzeum zaujímave.“

(mp)

Reklama