Úvod Koktail D. Knap: V Obtokovom ramene sa v žiadnom prípade o bobra nejedná

D. Knap: V Obtokovom ramene sa v žiadnom prípade o bobra nejedná

REKLAMA

Dušan Knap, Tomáš Mlynský a Vladimír Krupa dnes v dopoludňajších hodinách na tlačovej konferencii v Balneologickom múzeu dementovali medializované informácie o bobrovi v Obtokovom ramene Váhu. Podľa zistení Dušana Knapa, riaditeľa neziskovej organizácie Inštitút pre trvalo udržateľný rozvoj, je živočích vyskytujúci sa v Piešťanoch, nesporne nutria. Ako dôkaz poskytol zástupcom médií aj fotografie, ktoré vyhotovil pri dvojtýždňovom sledovaní terénu a tohto živočícha.

IMG_6251_resize

Soltec Job

 

REKLAMA

„Oslovil som biológa piešťanského múzea, ktorý dostal k dispozícii fotomateriál. Potvrdil môj dohad, že v žiadnom prípade sa o bobra nejedná,“ povedal na tlačovej konferencii D. Knap a dodal: „Preto sme zavolali lokálne médiá a chceme vás poprosiť, aby ste sa v budúcnosti vyhli šíreniu neoverených informácií a publikovaniu nekvalitných fotografií s jasnými určeniami živočíšneho druhu.“

Podľa slov Tomáša Mlynského, prírodovedca z Balneologického múzea, sú bobry plaché a rušná cesta pod Červenou vežou, rovnako ako nedostatok dreva v okolí Mŕtveho ramena by im nevyhovovala. Navyše sa na území Slovenska vyskytujú veľmi zriedkavo. Posledný odstrel sa uskutočnil v roku 1958 na Žitnom ostrove. V súčasnosti je prísne chránený a kolónie bobrov sa k nám vrátili z Rakúska a z Poľska po roku 1977. Zviera je najväčším európskym hlodavcom, dorastá do dĺžky až jedného metra a váži až do tridsať kilogramov.

Apr292015_5341nutria

Nutria pochádzajúca pôvodne z Južnej Ameriky sa na Slovensku vyskytovala vo veľkom počte kvôli chovu na kožušinu. V našich riekach by sa jej nemalo dariť, najmä kvôli tomu, že nedokáže prežiť tuhšiu zimu. Na teplejšom Mŕtvom ramene sa však môže udomácniť a nakoľko bolo pozorovaných viac kusov, vďaka rozmnožovaniu dvakrát do roka sa počet kusov pravdepodobne znásobí.

Apr292015_4995nutriaIMG_6243_resize

Tomáš Mlynský zhodnotil, že by nutria nemala ohroziť prirodzený biotop a väčšie problémy by podľa jeho slov mohla spôsobiť Korytnačka písmenková. Tá pochádza zo strednej a východnej časti Ameriky a Mexika a mohla by začať vytláčať miestnu Korytnačku močiarnu.  Tá sa nachádza v ohrození vyhynutia a pokiaľ bude rozmach dovezeného druhu pokračovať, budeme ju môcť nájsť len v zoologických záhradách, prípadne múzeách.

Apr292015_5227nutria

S tvrdeniami D. Knapa nesúhlasí piešťanský ornitológ a chovateľ Erich Kubica. Podľa neho bol na fotografii, ktorú sme pred časom publikovali skutočne bobor, ktorý sa v okolí Piešťan, prevažne v ochrannom pásme Sĺňavy, pohybuje už dlhšiu dobu. Dôkazom sú aj fotografie ohryzených stromov, ktoré zhotovil pri Váhu.

image1

MINOLTA DIGITAL CAMERA

-lt-, Foto: lt, D. Knap, E. Kubica, E. Holbay

REKLAMA