Blog Mariana Fabiana: Viacero riadkov k petičnej výzve „Mír a spravedlnost“

Reklama

 

 

 

Ak chcete, prečítajte si celú výzvu, ktorú nájdete tu: https://miraspravedlnost.cz/vyzva Aby ste nemuseli čítať všetko, vybral som kľúčovú časť textu:
„Proto se ustavujeme jako mírová iniciativa „MÍR A SPRAVEDLNOST“ a vyzýváme českou vládu, aby
1/ ukončila slovní podporu válce a šíření nenávisti vůči kterémukoli státu či jeho představiteli, a potlačování názorů, které válku kritizují,
2/ podnikla veškeré kroky vedoucí k dosažení urychleného příměří, jehož součástí bude i přerušení dodávek zbraní, a poté k jednání o spravedlivém míru, a to se svými evropskými partnery s cílem získat pro mír i vládu USA,“

Ja som texty prečítal celé a mám pár námietok:
Mier a spravodlivosť – ako vnímame, čo znamenajú tieto dva pojmy? Mier, prímerie je pojem jasný – najprv sa bojujúce strany dohodnú na zastavení paľby (prímerie) a po podpise mierovej zmluvy (zmlúv) stiahnu zbrane, vojakov z území atď. podľa dohodnutej mierovej zmluvy.

Reklama

 

Ale ten zásadný pojem – spravodlivosť – ako ho chápať? Tak, ako ho vnímajú Ukrajinci: že ide o návrat hraníc do stavu pred útokom v roku 2014, (kedy ruskí vojaci na dovolenke – zelení mužíci obsadili Krym, Donbas a iné územia) a (asi aj ) náhradu za vojnové škody Alebo ako chápu spravodlivosť Rusi, teda že Ukrajina je umelý výtvor, že existuje len Malorusko, žiadna Ukrajina, alebo ako to vyhlásilo ústavou: ostatné územia nechceme, ale Krym, Donbas atď. sú neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie,

Toto minimálne dvojaké chápanie spravodlivosti je motorom vojny; každá strana bojuje preto, aby dosiahla spravodlivosť. Bez spravodlivosti neexistuje trvalý mier! Mier bez spravodlivosti je možný po porážke jednej zo strán – tak ako Dritte Reich kapitulovala v Postupime a až po rokoch sa okupačné mocnosti stiahli z Nemecka.

Reklama

 

 

 

 

Prímerie je možné (žiaľ, obyčajne je to tak) až po vyčerpaní síl oboch strán, napríklad na línii posledného dotyku bojujúcich strán. A potom sa usilovať o mier, alebo fungovať v podmienkach prímerie. (Tak, ako sa to odohralo v prvej svetovej vojne – najprv prímerie 11.11. o 11 hodine 1918 v Compiegne, a potom mierové zmluvy z rokov 1919, až 21, ktoré poznáme ako Versaillské, ktoré to dali porazeným stranám „vyžrať“. A o 20 rokov bola vojna znova. Alebo tak, ako skončila Kórejská vojna 27. júla 1953, pričom hranice zostali na 38, rovnobežke, ako bolo dohodnuté po skončení druhej svetovej vojny, teda predvojnovom stave.)

Nemyslím si, že tí chlapi z petičného výboru, predovšetkým pán Kavan nevnímajú že petícia za okamžité ukončenie bojov by mala mať názov „Zniesť nespravodlivosť a uzatvoriť prímerie“, nie „Mier a spravodlivosť“.
Druhá námietka voči petícii: neviem si predstaviť, že Putin. alebo Zelenskyj povedia svojim adlátusom: „Prišla mi petícia z Československa, dobre píšu, zastavte už tú streľbu, zavolajte druhej strane že sa dohodneme“. Pravdepodobnosť takého konania je blízka nule. Skôr si viem predstaviť, že Putin, či Zelenskyj nakážu svojim ľuďom: okamžite nájdite čo najviac ľudí v Európe, ktorí začnú tlačiť na svoje vlády, aby zastavili podporu Ukrajiny. Petície, manifestácie, však vy viete čo. Okamžite! Paňátna?! Zelenskyj povie to to isté v obrátenom garde, zastaviť podporu Ruska a získať si ľudí z Česka a Slovenska a samozrejme celej Európy. Takéto mi vyšli závery zo súčasného stavu a poznania histórie. Takže – ako má petícia dosiahnuť svoje ciele? Tak, že je hárky zanesú na pražské zastúpenia oboch štátov?

Ešte niekoľko poznámok:
1. Nič neoprávňuje vládu jednej krajiny na vojenský útok voči inej krajine, prekročenie jej hraníc, ničenie obydlí, majetku a zabíjanie obyvateľov . Týka sa to aj USA a spojencov v prípade Iraku a Afganistanu, aj Ruska v našej dobe napr.: Afganistan, Čečensko, Gruzínsko, Moldavsko a teraz Ukrajina. Útočník musí byť potrestaný, ako bolo napríklad Nemecko, ale je potrebné zabezpečiť aj rovnoprávnosť všetkých obyvateľov Ukrajiny, lebo tie šovinistické útoky voči ukrajinským Rusom sú nemysliteľné.

2. Veľká väčšina obyvateľov Ukrajiny (cca 85%) je odhodlaná brániť svoju vlasť aj za každú cenu. Zhruba rovnaké percento občanov útočníka – Ruska podporuje útok Ruska.

3. Západ len s veľkou neochotou naštartoval podporu Ukrajiny zbraňami, nikomu sa tá vojna nehodila. Nemecko, Francúzsko, ale aj ostatní z klasického západu mysleli na peniaze a dodávky z Ruska pre zásobovanie a export nemeckých firiem, zásobovanie vlastného obyvateľstva atď. Na vojnu neboli a nie sú pripravené nielen krajiny, ale prakticky takmer žiadne zbrojárske firmy, vrátane amerických, kapacity zúfalo chýbajú. (Ha, 27. január 2022: 5000 prilieb z Bundeswehru to bola pomoc!) Týka sa to aj USA, žiadne veľké nadšenie.

4. Hovorí sa, že niektoré US zbrojárske firmy potrebovali odskúšať nové zbrane. Tie na bojisku nie sú, to sa nedáva z ruky. Navyše, je tu silný odpor verejnosti a to aj v USA, ktorý je za ukončenie, vycúvanie z podpory Ukrajiny. Isto, dobré je overiť účelnosť zbraní v skutočnej vojne, ale na Ukrajinu prichádzajú zbrane už overené, staršie, ako napr. z Nemecka staré tanky Tiger 1, z USA ale aj Slovenska 40 ročné Migy 29, samohybné húfnice zo Slovenska, Česka rozličné delostrelecké náboje a rakety, o novinke sa nedá hovoriť.

5. Dodávky zbraní : takmer všetky krajiny dodávajú výzbroj na Ukrajinu veľmi neochotne – neskoro a v malých množstvách, odhadom tak 10 – 30% žiadostí Ukrajiny. Výnimku tvoria krajiny bývalého tábora mieru, ktoré sa boja Rusov na svojich hraniciach a krajiny, ktoré dodávajú svoju fakticky nepotrebnú starinu často za peniaze iných krajín, či EU. Výnimku tvoria Fínsko, Švédsko a Veľká Británia, ale počty zbraní sú ak na desiatich percentách toho, čo Ukrajina potrebuje.

6. USA má v súčasnosti veľké obavy z agresívnej politiky Číny, ktorá vysokým tempom zbrojí, vyvíja vynikajúce zbrane, rozširuje armádu a hrozí verbálne, ale aj vojenskými manévrami. Tento trend je dlhodobý a Pentagónu známy. Ten nepotrebuje žiadne konfrontácie s Ruskom, má na krku Čínu. Na východe je USA viazané Japonsku, Južnej Kórei, Austrálii, Filipínam a hlavne Tchajwanu. Ako signatár Budapeštianskych protokolov je USA zaviazané ochranou územnej celistvosti Ukrajiny, rovnako aj Veľká Británia, takže tie dve krajiny dodávajú relatívne viac výzbroje ako iné štáty, (ale nie v pomere k počtu obyvateľov, to sme na prvých miestach my, Česi, Poliaci.

7. Rusko od vzniku Moskovského kniežatstva sa rozširovalo na úkor svojich susedov. Od Uralu k Port Arthur (teraz Čína), od Turecka cez Varšavu k Helsinkám. A samozrejme, cca 80% Rusov považuje za samozrejmé, že krajina ovláda aj nárazníkové štáty, to je bývalá Varšavská zmluva. Tejto Ruskej nemennej imperiálnej politike dobre rozumejú Poliaci, ktorí boli cca 200 rokov súčasť Ruska. Ale aj Fíni a Švédi a všetky okolité národy vedia čoho boli a sú Rusi schopní, aj my, bývalá Varšavská zmluva.

8. Tak ako Rusi veľkou väčšinou podporujú myšlienku vojny na Ukrajine, tak aj Ukrajinci sú rozhodnutí brániť svoju krajinu proti Rusku. To sú rozhodujúce sily ktoré žiadajú vojnu: Občania Rusi podporujú útok, aby získali, čo bolo kedysi ich, Ukrajinci sú odhodlaní brániť svoju krajinu v rozsahu, aká bola pred útokom.

Zastaviť podporu Európy a USA vojenskému odporu Ukrajiny voči ruskému útočníkovi je zrada na našom susedovi, ktorý je odkázaný na našu pomoc. Susedovi lúpia dom, zabíjajú rodinu a nás sa to nemá týkať? Isto, Ukrajinci sa nesprávali a nesprávajú nijako slušne voči neukrajinskej menšine, ale schvaľovať útok na Ukrajinu z týchto príčin je to isté, ako schvaľovať útok Hitlera na Československo so zámienkou ochrany nemeckej menšiny. (A rovnako ako Ukrajina voči Rusom, aj politici prvej ČSR majú voje maslo na hlave.)

Žiaľ, žiaľ, žiaľ, je našou povinnosťou pomáhať ukrajinským obrancom vlasti voči útoku agresora. V stovkách tisíc sú zabíjaní a zranení vojaci oboch strán, (na Ukrajine aj civili), milióny ľudí ušlo z Ukrajiny, mestá a dediny, kde sa bojuje sú zničené. Môžeme nepomáhať Ukrajine, obeti? Môžeme potom hovoriť o nejakej morálke? Mohli by sme povedať, že sa chováme čestne? Ako môžeme nepomáhať susedovi, ktorému horí dom, ktorého okrádajú a zabíjajú – ako mu hovoriť „nebojuj, vzdaj sa“?

Kľúčovým javom zastavenia vojny sú postoje občanov oboch bojujúcich strán. Žiadne dobré rady, žiadne petície ich nezastavia odhodlanie: 80 percent občanov je za boj a prezidenti Putin a Zelenskyj budú musieť bojovať hoci aj kameňmi. Obaja vedia, že to od nich chcú ich občania a zastavenie bojov by sa im vypomstilo.

Ďalší problém, ktorá sa týka petície je aj to, čo chceme my, susedia, akú chceme mať Ukrajinu v budúcnosti? Chceme mať za suseda krajinu, ktorá nám dôveruje a ktorá chce byť ako my, alebo krajinu, ktorá nám nemôže veriť, lebo sme ju sklamali a  pretože sme jej nepomohli v obrane pred agresorom? Hoci sme mohli, stačilo chcieť?

A ďalej: čo si o nás budú myslieť Rusi, keď opustíme, prestaneme podporovať Ukrajinu? Že sme vyplašená banda, ktorá myslí len na svoje bruchá. A že sme dobrí akurát na to, aby nás niekto dirigoval a využíval. A keby niečo, veď tí čechoslováci ds nevedia brániť a hneď sa vzdajú, tak to môžeme skúsiť aj tam. Veď predsa dlhé roky robili to, čo sme chceli.

Vojna sa neukončí tým, že nedodáme zbrane Ukrajine. Následkom by nebola zmluva o mieri, ale zmluva o okupácii. S akými myšlienkami by si Rusi sadli k rokovaciemu stolu, keby Ukrajina povedala: „poďme rokovať, hneď zastavme streľbu“? Ruská odpoveď by bola: „OK, súhlasíme. Ale obsadené územia sú naše, pridáte Odesu, atď. až potiaľto, ďalej nebudete členmi EU, v žiadnom prípade NATO“. „Nepáči sa vám? Ničevó. Agóň!“Nie, žiaľ a žiaľ: Ukrajinci musia ubrániť zo svojej krajiny, čo sa len dá a my sme povinní im v tom pomáhať, lebo ak sa Ukrajina vzdá, po čase môže aj my byť oslobodení ako v roku 1968.

Obávam sa, že až keď Rusi nebudú cítiť, že sa prelialo príliš veľa ruskej krvi, kým nebudú vedieť že ešte chvíľu a ani oni už nemajú náboje atď., dovtedy nesadnú k rokovaniu o prímerí a mieri so skutočným záujmom, ktorý je jednoduchý: nič iné nám nezostáva, už je to priveľa, armáda už ďalej bojovať. Tak ako to povedala nemecká generalita kaiserovi v októbri 1918. A potom nesmie Európa, ani Ukrajina žiadať o nové Versaillské zmluvy, lebo sa to vypomstí, musí sadnúť k rokovaniu so všetkým smútkom k obetiam na oboch stranách.

Potom bude úloha Európy, aby aj druhá strana, konali s podobným rozmyslom. Lebo obávam sa, že Ukrajinci sa nevzdajú nikdy, dokonca ani keď budú bez šancí.

Je isté, že Rusi majú lepšie karty a nech si noviny píšu čo len chcú, Ukrajina príde o svoje územie. Ale my, Európa musíme byť ich verní priatelia, ktorí im v ťažkej chvíli pomohli ako sa len dalo. Ale: Ukrajina bude členom EU, a bude mať ochranu ako člen NATO.

Ak to Ukrajina bude vedieť, my budeme mať suseda, ktorý má skúsenosti v obrane pred „ prichýlením sa k tomu tam sa dubisku“.(Voľne podľa Jána Kollára) a my (EU) budeme mať bezpečnú východnú hranicu a ctihodného suseda a priateľa.

Je to nepríjemná logika ktorá smrdí Clausewitzom, ale armády a politici vedúci vojnu neustupujú kvôli petíciám.

Marian Fabian 19.04. 2023

P.S.: Keď už petícia, tak napríklad táto https://www.osel.cz/12833-laureati-nobelovy-ceny-proti-jadernym-zbranim.html

Německý částicový fyzik Hannes Jung vložil na stránku change.org petici, pod níž je nyní podepsáno kolem 1650 lidí, zejména vědců, které Jung oslovuje v první řadě (počet se průběžně zvyšuje). To zatím není velké číslo, výjimečné ale je, že mezi signatáři je (do dnešního dne) i 14 „nobelistů“, a to je pádným důvodem, abychom důležitou výzvu „Nepoužít jaderné zbraně jako první, nikdy jejich použití“
Uverejnil Neviditelný pes 17.04.2023